Decembrové zastavenia na Ondrejskom cintoríne

Počet zobrazení: 3342

Na tohoročného Mikuláša pripadlo 71 rokov od smrti Vavra Šrobára. Lekára, politika, štátnika. A najmä dvojnásobného zakladateľa Česko-Slovenska. Prvý raz ho zakladal v roku 1918 a druhýkrát v roku 1944. Určite neprehliadnuteľná osobnosť slovenských dejín, ktorá je v súčasnosti zámerne prehliadaná. Čitatelia Slova si mohli všimnúť viacročnú iniciatívu petržalských matičiarov, ktorí si Vavra Šrobára pravidelne pripomínajú. Nie sme osamelí, naše rady, pokiaľ to zdravotný stav spoločnosti dovoľuje, rozširujú členovia SZPB (bol predsedom povstaleckej SNR) a pamäť na Šrobára prehlbujeme, objektivizujeme a medializujeme v spolupráci s Ústavom politických vied SAV (monografia Dr. Vavro Šrobár – politik, publicista a národnoosvetový pracovník od M. Pekníka a kol. z roku 2012).

Aj v tieto decembrové dni sme sa pristavili s kytičkou pri hrobe Vavra Šrobára na Ondrejskom cintoríne a zapálili sviečku. Ako vždy (okrem rodiny), boli sme jediní. V súvislosti s nedávnymi snahami povýšiť tento cintorín na „druhý“ národný sme očakávali, že iniciátori využijú každú možnosť podporiť svoj legislatívny zámer zvýraznením tu ležiacich národovcov, „zaslúžilcov“ o slovenskú svojbytnosť. Tých vrcholových národovcov a či štátnikov slovenských na Ondrejskom cintoríne nie je až tak veľa. Vavro Šrobár takým v každom ohľade je. Zrejme navrhovatelia tejto národnej iniciatívy nie sú si celkom istý, čo chápať pod pojmom národný. Národnosť alebo štátnu príslušnosť? A ktorí sú tí naši praví národní...

srobar_december_2021.jpg

Vráťme sa do súčasnosti. Žijeme dobu covidovú. Dobu rúšok a očkovania. Rúška sme mali v pohotovostnej polohe aj na cintoríne. To nám pripomenulo ďalší rozmer všestrannosti Vavra Šrobára. V. Jancura v Pravde z marca 2021 upozornil, že Slováci a Česi mali voľakedy vlastnú výrobu vakcín: „V novembri 1925 vznikol Štátny zdravotný ústav (ŠZÚ), na čom sa okrem Alice Masarykovej významne podieľal aj slovenský politik Vavro Šrobár, vtedy už profesor Lekárskej fakulty Karlovej univerzity“. To nebol jeho jediný štátnicky krok v oblasti verejného zdravia. Zabúdame (zabúdame?), že V. Šrobár okrem poverenia viesť ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska bol historicky prvý československý minister verejného zdravotníctva a telesnej výchovy Československej republiky v období od 14. novembra 1918 do 15. septembra 1920, vo vláde Karla Kramářa a v dvoch vládach Vlastimila Tusara. Za jeho ministrovania prijali 15. júla 1919 zákon o povinnom očkovaní proti kiahňam. Podpísali ho prezident republiky Tomáš Masaryk, predseda vlády Tusar (jeho vláda vznikla len 9. júla 1919) a „v zastúpení neprítomného ministra verejného zdravotníctva a telesnej výchovy“ (Šrobár v tej chvíli úspešne bránil Slovensko pred útokmi maďarských vojsk) Fedor Houdek. Ten bol v prvej Tusarovej vláde ministrom výživy ľudu, neskôr premenovanom na ministerstvo zásobovania.

Podobne sa prehliadajú iné činy Vavra Šrobára. Minule sme zbadali na stránke Národného ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci tento opis jeho histórie: „Po štátoprávnych zmenách prešla osada v roku 1921 do vlastníctva ministerstva zdravotníctva, ktoré tu po čiastočnej adaptácii 12 budov zriadilo detskú liečebňu s názvom Šrobárov štátny liečebný ústav. Bol určený pre deti ohrozené tuberkulózou a inými pľúcnymi chorobami. Ústav pomenovali po slovenskom lekárovi Vavrovi Šrobárovi (1867 – 1950), ktorý bol tesne predtým ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska a pričinil sa o získanie osady pre tento účel“. Podstatný fakt, že Šrobár zriadil ústav ako česko-slovenský minister zdravotníctva sa vytratil!

kovac_prvy_prezident_ondrejsky.jpg

kovac_hrob_prezident_2021.jpg

kovac_hrob_prezident_2021_vyrez.jpg

Pristavili sme sa aj pri ďalších hroboch, ktoré by mohli patri do kategórie národných. Neďaleko spočíva Michal Kováč, náš prezident v rokoch 1993 až 1998. Zaujal nás vývoj nápisu na hrobovej mramorovej platni. Pôvodne (v roku 2017) tam bol text: „Dr.h.c. Ing. Michal Kováč, CSc. prvý prezident Slovenskej republiky“, ktorý v priebehu pár mesiacov zmenili a teraz znie: „Michal Kováč prezident Slovenskej republiky“. Dnešná Slovenská republika vznikla na ideových základoch, ktoré vychádzajú zo Slovenského národného povstania. Preto Michal Kováč bol jednoznačne prvým prezidentom Slovenskej republiky.

dscf2997_a.jpgZámerne sme zblúdili ešte k jednej osobnosti odpočívajúcej na Ondrejskom cintoríne, ktorá pomáhala kriesiť slovenský život za Uhorska. Bol to katolícky kňaz, neskôr bratislavský prepošt Pavel Blaho. Strýko Dr. Pavla Blahu, lekára a národovca zo Skalice, ktorý významne pripravoval slovenskú budúcnosť. Starší Blaho bol jedným z mála slovensky cítiacich a konajúcich kňazov. Jeho hrob a jeho život i práca by nemali zostať v zabudnutí. Bol skutočne zaslúžilý pracovník na národa roli dedičnej, ako to hlása nápis na jeho hrobe.

Národný cintorín je len jeden. V Martine. Ale to nie je prekážkou pripomínania si významných osobností nášho národa a Slovenska na ktoromkoľvek cintoríne doma i v zahraničí. V tomto smere má naša slovenská spoločnosť obrovské rezervy.
Foto: Jozef Schwarz

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984