Démon kýs' škaredý...
Po tom, ako sa Rusko začalo vojensky angažovať v Sýrii v prospech legálnej vlády a proti ISIL, vzrástol pochopiteľne počet informačných, analyzujúcich a hodnotiacich mediálnych výstupov k tomuto počinu. No ak sa už aj predtým démonizovala úloha Ruska a Putina v medzinárodnom meradle, tak teraz to platí vo zvýšenej miere. Čitatelia a diváci sa dozvedajú, ako ruské letecké sily ničia civilnú infraštruktúru v Sýrii, mieria na obytné sídla a majú za následok ľudské obete.
Niektoré médiá sa pri takom obvinení odvolajú na nejakú agentúru, alebo na vládu, ktorá – mimochodom – je autorom alebo prívržencom obvinení, no najčastejšie sa spoliehajú na rôzne mimovládne organizácie a štruktúry, ktoré majú už svojím názvom vzbudiť obraz dôveryhodnosti. Podaktoré médiá sa však ani nenamáhajú uviesť zdroje informácií a ponúknu hneď svoje hodnotenie, svoj odsudok prípadne rovno v titulku.
„Najmenej trinásť ľudí vrátane personálu nemocnice zahynulo v utorok v sýrskom meste Sarmin po tom, čo poľnú nemocnicu zasiahol nálet ruského letectva. Tvrdí to podľa agentúry AFP Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva.“ (SME, 21. 10. 2015)
„Ruské lietadlá zbombardovali nemocnicu: Zomrel lekár, pacienti aj člen ochranky.“ (Čas, 21.10.2015)
„Najmenej 13 ľudí zahynulo pri nálete ruských lietadiel na poľnú nemocnicu na severozápade Sýrie. Informovala o tom sýrska organizácia na ochranu ľudských práv, ktorá situáciu vo vojnou zmietanej krajine dlhodobo monitoruje z Londýna.“ (TA3, ČTK, 21.10.2015)
„Rusi v Sýrii zrejme zbombardovali školu a nemocnicu. Zahynulo niekoľko ľudí.“ (HN, 15. 2. 2016)
„Pri nálete na sýrsku kliniku zahynulo 7 ľudí.“ (SME, 15. 2. 2016)
„Podľa zdrojov SOHR a televízie Al-Džazíra sú za oboma útokmi ruské lietadlá. Aj Turci tvrdia, že nemocnicu v Azáze zasiahlo sedem ruských rakiet a že tam zomrelo najmenej 14 civilistov.“ (Pravda, 15. 2. 2016)
„Ruskí piloti páchajú vojnové zločiny v Sýrii, hovorí Amnesty International.“ (Denník N, 22. 2. 2016)
„Bombové útoky zničili nemocnicu, medzi obeťami aj deti: Ruská vina a jasné vojnové zločiny.“ (Topky, 23. 2. 2016)
Médiám hlavného prúdu nerobí problém „objavovať“ úlohu Ruska v Sýrii dokonca v podpore migračnej vlny do Európy, hoci práve aj vďaka vojenskej angažovanosti Ruska a jeho úspechom v boji proti ISIL bol Západ ochotný rokovať o dosiahnutí prímeria v Sýrii namiesto jeho prvoplánového úsilia o odstránenie režimu Baššára Asada. Na základe prímeria sa črtá nádej na ďalší vývoj cestou rokovaní a diplomacie a nakoniec aj na ukončenie emigračnej tragédie sýrskych občanov, s možnosťou ich návratu do vlasti. No ale mainstreamové médiá sa akosi nechcú zaoberať možnosťami ukončenia konfliktov, chcú sa živiť na konfliktoch a na existencii stáleho nepriateľa, pritom v rôznych prepojeniach. Dokonca aj s tými spomínanými nemocnicami.
To Rusko musí byť naozaj démon. Má na svedomí utečencov, rozvrat Európy, bombardovanie nemocníc. Veď „... k jeho mocenskej logike patrí, že ak zástupy utečencov zoslabujú Európu a spôsobujú jej vnútorný rozvrat, je bombardovanie nemocníc v Aleppe v záujme Ruska.“ (Týždeň, 22. 2. 2016)
Bombardovanie nevinných, imobilných ľudí v nemocniciach, je hrozným činom. Ak americkí letci zbombardovali nemocnicu v Afganistane, ospravedlnili sa, že to nebolo úmyselne. Ale ak bombardovanie nemocníc, podľa .týždňa, je dokonca záujmom toho démonického Ruska, ide už o zvrátenú, odsúdeniahodnú politiku, ktorá nemôže človeka nechať chladným. Ak náhodou verejná mienka dosiaľ priaznivo hodnotila niektoré kroky Ruska, po úmyselnom bombardovaní nemocníc sa všetky jeho plusy vynulujú a Rusko sa musí okamžite vylúčiť z civilizovaného sveta – ak ešte vylúčené nebolo.
No keď s takou neuveriteľnou ľahkosťou médiá chrlia takéto správy, netreba aspoň na chvíľu zanechať všelijaké tie diaľkové pozorovateľské „one man“ centrá (ako je napríklad sýrske pozorovateľské centrum jedného obchodníka so šatstvom v Londýne) a informačné zdroje doplniť alebo priamo oprieť o inštitúciu a miesto, kde sa koncentrujú a vyhodnocujú informácie z celého sveta, z pozorovaní družíc, dronov, z dokonalých, často smutne známych techník odpočúvania a kde by teda mali byť najkvalifikovanejšie informácie a aj odpovede na prípadné pochybnosti? O miesto, kde sa na základe informácií formulujú oficiálne stanoviská a pripravujú kroky s medzinárodným dosahom? Takým je predovšetkým ministerstvo zahraničných vecí USA.
Koncom októbra sa médiá plnili správami o bombardovaní nemocnice v Sýrii ruským letectvom. A čo o tom hovorí časť prepisu brífingu na oficiálnej webovej stránke ministerstva zahraničných vecí USA z 29. októbra 2015?
N1 (Novinárka): Môžem? Ďakujem. Dnes dopoludnia Ruská televízia hovorila s operačným riaditeľom medzinárodného výboru Červeného kríža Dominikom Stillhartom a pýtala sa ho na obvinenia, že Rusi bombardovali nemocnice v Sýrii. Povedal, že zástupca Červeného kríža v Sýrii nehlásil žiadne také incidenty. Máte nejaké dôkazy, že Rusi bombardovali nemocnice v Sýrii?
J. K. (Admirál John Kirby, hovorca ministerstva zahraničných vecí USA) Videli sme určité tlačové správy o tom. Videli sme, že určité sýrske občianske skupiny to hovoria. A chcel by som vám povedať, že máme iné operatívne informácie, ktoré nás vedú k tomu, aby sme verili, že ruské ciele sa nezameriavajú len na ISIL, ale v skutočnosti spôsobujú vedľajšie škody a určité civilné obete vrátane civilnej infraštruktúry. A – áno, videli sme určité informácie, ktoré nás vedú k tomu, že Rusko – ruské vojenské letectvo zasiahlo nemocnicu.
N1: Môžete poskytnú dôkazy o tom?
J. K.: Nie, ja ...
N1: To sú veľmi vážne obvinenia. ... Môžete poskytnúť ....
J. K.: Myslím, že som to práve urobil.
N1: .... niečo spoľahlivejšie než len správy?
J. K: Myslím, že som to práve urobil. Povedal som, že máme operatívne správy, ktoré nás vedú k tomu, aby sme tomu verili.
N1: Môžete poskytnúť tie dôkazy?
J. K.: Nie, nemienim o tom hovoriť – nemienim zverejňovať tajné a operatívne informácie z tohto pódia. Dali ste mi priamu otázku. Ja som vám dal priamu odpoveď. Máme dôvod veriť, že sa to udialo....
N1: Rusko to odmieta. Ale to sú veľmi vážne obvinenia. Nemyslíte si, že takéto dôkazy by mali byť zverejnené – keď hovoríte, že vláda USA verí, že Rusko zasahuje nemocnice. Máte dôkazy?
J. K.: Povedal som, máme informácie, ktoré vedú k tomu, aby sme verili, že to urobili – že to urobili. A ja ...
N1: Môžete zverejniť tie informácie?
J. K.: Odpovedal som na vašu otázku.
N1: Čo je zdrojom tých informácií?
J. K.: Madam. Odpovedal som na vašu otázku. Nemienim hovoriť o tajných informáciách alebo o operatívnych informáciách tu, z tohto pódia. Odpovedal som na vašu otázku tak poctivo ako som vedel. OK?
A teraz brífing v nasledujúcom týždni, 2. novembra 2015:
N1: Ruské ministerstvo obrany sa dozvedelo o obvineniach o jeho údajnom útočení na nemocnice v Sýrii a hovorí, že v oblasti piatich či šiestich miest, spomínaných v rôznych správach, nie sú žiadne nemocnice. Hovorí, že nemocnica je iba v Sarmine, ktoré je v provincii Idlib. Minulý týždeň nám John Kirby povedal, že USA majú operatívne informácie, že Rusko zasiahlo nemocnicu. O ktorej nemocnici presne hovoril? Bola to tá v Sarmine?
E. T. (Elisabeth Trudeau, riaditeľka tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí USA): Ďakujem za otázku. Ako pán Kirby hovoril minulý týždeň, nemienime sa púšťať do detailov operatívneho zistenia alebo do spravodajských informácií. Zostávame pri jeho slovách.
N1: Naozaj nemôžete dať žiadne detaily o nemocnici, ktorú podľa obvinenia USA zasiahlo Rusko?
E. T. : To, čo hovoríme, je, že sme videli informácie, že Rusko sa zameriava na civilnú infraštruktúru. A chceli by sme vás odkázať na – sýrske mimovládne organizácie v oblasti ako aj na verejne dostupné informácie o tom.
N1: On (John Kirby) hovoril o špecifickej nemocnici v Sýrii. Kde je presne? Aké detaily môžete poskytnúť o tej nemocnici?
E. T. : Znovu, nemienim zachádzať do tohto druhu detailov o operatívnom zistení. Možno by ste sa mali spýtať Rusov na ich ciele.
.....
N2 (Novinár): Počkajte moment. Jasné, že ona alebo jej kolegovia s Rusmi o tom hovorili a oni ....
E. T.: Dobrý postoj.
N2 : ... povedali, že sa mýlite. Áno? Nie je vašou povinnosťou vyjsť von s určitými --- dokonca s lokalitou? Nezdá sa, že by bolo ťažkosťou alebo porušením nejakých spravodajských informácií – spravodajských zdrojov alebo ich metód povedať, kde presne je (nemocnica), o ktorej hovoríte, keď robíte obvinenia. To je prvá vec. A druhá vec je, že práve ste to značne rozšírili, že nejde len o nemocnice. Povedali ste, že Rusi cielia na civilnú infraštruktúru.
E. T.: ... A ospravedlňujem sa. Nezameriavajú sa ....
N2: OK. Takže nezameriavajú sa na civilnú infraštruktúru?
N2: Nie, a ďakujem vám.
N1: Ale, madam, detaily sú obzvlášť závažné. Dnes dopoludnia ruské ministerstvo obrany zverejnilo obrázky a video nemocnice v Sarmine, ktorú mali zasiahnuť Rusi. A tieto obrázky ukazujú budovu nemocnice, ktorá nevyzerá ako práve zbombardovaná. Vytlačila som ich pre prípad, že ste ich nevideli. Môžem vám ich ukázať. Vidíte teda, ako je dôležité, aby USA zverejnili svoje dôkazy o údajnej deštrukcii nemocnice Rusmi?
E. T. : .... Beriem vašu otázku. Ak budú nejaké informácie, môžeme ich zverejniť a dáme vám ich.
Ak vám to pripomína pasáže z Hlavy XXII alebo rozhovor s istým filmovým mimozemšťanom, ani by ste sa veľmi nemýlili. Dôkazy o priamom obvinení nedostanete, pretože sú tajné a ak chcete vedieť viac, treba sa obrátiť na spomínané mimovládne organizácie, občianskych aktivistov a verejné zdroje, na sociálne siete.
Čo len trochu investigatívny novinár, pri zbežnom pohľade na obsah tohto brífingu by si musel dať otázku, ako je možné, že na základe takýchto „hodnoverných“ informácií sa práve tam, v pozadí brífingových miestností tvoria jednoznačné rozhodnutia s dosahom na osud štátov, národov, kontinentov, rozhodnutia, kvôli ktorým je svet často na pokraji svetovej vojny. No odpoveď je jednoduchá. Pôvodcovia rozhodnutí sa môžu spoliehať aj na vlastnú siedmu veľmoc, ktorú si vytvarovali svojou priazňou, podporou, subvenciami, priamym alebo nepriamym financovaním. Také médiá nebudú investigatívne, nebudú konfrontovať informácie napríklad s externým pozorovateľom Sýrie v Londýne, nebudú sa pýtať „zväzáčok“ v Amnesty International, odkiaľ čerpajú informácie. Pohybujú sa iba v bludisku sprostredkovaných a vzájomne sa podporujúcich a potvrdzujúcich informácií, mediálnym „plodom“ ktorých je utajená pravda alebo priamo lož. Čo je ale podstatné – sú lojálne.
Nedávno si časopis .týždeň povzdychol, že „Na Slovensku zúfalo chýba lojalita. K sebe navzájom, k vlastným stranám, médiám, ale už aj k Západu“. (.týždeň, 15. 2. 2016)
Že chýba lojalita k pravde, to mainstreamovým médiám akosi neprekáža. Dôležitá je lojalita k Západu. Preto si ona v týchto časoch „za ich stôl sadla“. Pravda – tá nech si len ďalej u dvier žobre.
Úvodné foto: Jason Taellious / Creative Commons
