Reklama
Reklama

Dielo, pocta a portrét – Ľudovít Štúr v slovenskom výtvarnom umení

Výstava venovaná Štúrovej dvestoročnici
Počet zobrazení: 6244

Výstavu venovanú 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra v premiére uviedla v rodnom kraji tejto významnej osobnosti našich dejín Galéria Regionart v Prievidzi (16. jún – 17. júl 2015). V súčasnosti je inštalovaná vo výstavných priestoroch Stredoslovenského múzea v Thurzovom dome v Banskej Bystrici. Slávnostná vernisáž sa uskutočnila dňa 21. júla 2015, výstava v Banskej Bystrici potrvá do 18. októbra 2015. Na základe iniciatívy Jany Laššákovej, podpredsedníčky Národnej rady SR, ktorá prevzala záštitu nad uvedením výstavy v Banskej Bystrici, predpokladá sa jej využitie aj v zahraničí (Praha, Viedeň, atď.). V čase ústredných osláv výročia, Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815, sa výstavný súbor „Dielo, pocta a portrét – Ľudovít Štúr v slovenskom výtvarnom umení“ protokolárne uplatní v Bratislave a v Martine. Nad výstavou prevzal záštitu predseda vlády SR Robert Fico.

Klub výtvarných umelcov a teoretikov vo svojich iniciatívach nie raz hlbšie načieral do pokrokových národných výtvarných tradícií. Platilo to o mnohých výstavách doma a v zahraničí o protifašistických tradíciách, ale aj cyrilo-metodského odkazu. Nezabudli sme ani na Ľudovíta Štúra. Z našej pozície je viacero dôvodov, prečo naň nemožno zabúdať, tobôž zabudnúť.

01_l._stur_-_detail_-_dagerotypia_-_portret_03.jpgDetail dagerotypickej snímky členov slovenskej deputácie k cisárovi Františkovi Jozefovi I. v Olomouci 20. marca 1849. Vytvorili ju vo Viedni v ateliéri cisárskych dvorských fotografov bratov Angerovcov.  Stojaci zľava: M. M. Hodža, Ľ. Štúr, J. M. Hurban.
 







Výstavný celok zdôrazňuje mnohé vrstvenia podnetu. Ponajprv dielo Ľudovíta Štúra. Vystavujeme skutočné vzácnosti – napríklad knižné vydanie diela O národních písních a pověstech plemen slovanských od Ludevíta Štúra (Novočeská bibliothéka vydávaná nákladem Českého museum, číslo XVI. – v Praze 1853 v Kommissí u Františka Řivnáče, spisů musejních číslo XLVI.). Ale predovšetkým prvé knižné vydanie diela Slovanstvo a svet budúcnosti, Moskva 1867 (Сдавянство и мiрь будущаго Людевита Штура – Москва 1867). Tento artefakt nevystavujú ani na syntetickej múzejníckej výstave Slovenského národného múzea na Bratislavskom hrade. A prezentuje sa aj Štúrovo dielo a odkaz v širšom slova zmysle, najmä v tom národnom a buditeľskom. Nech je vzácnosťou to, čo zobrazuje dobový vzhľad vtedajších Slovákov – v podobách, aké ponúkajú chromlitografie prvého slovensko-maďarského vydania súboru krojových a figurálnych národopisných štúdií z roku 1883 z odkazu tvorby P. M. Bohúňa. Ale týka sa to aj diela nezanedbateľného Kollarza, teda Františka Kolářa – toho autora, ktorý nezabudnuteľne idealizoval podoby Ľudovíta Štúra na slávnej litografii z roku 1861. Ide o zobrazenie podoby vtedajšieho Slováka, sedliaka z Trnavy. No prezentujeme aj dobovú litografiu otca troch kodifikátorov – Jána Hollého. Portrét vytvoril dobovo obľúbený portrétista Slovákov, a neskôr aj matičných dejateľov, Roland Weibezahl v roku 1863.

03_jovanovic.jpg02_l._stur_-_kalotypia_-_portret.jpg04_j._b._klemens.jpg

Zľava: Anastaz Jovanovič: Ľudovít Štúr, litografia, 1848. Ľudovít Štúr – kalotypia, dobová fotografická technika W. F. Talbota, okolo roku 1850. Jozef Božetech Klemens: Ľudovít Štúr – portrét, olej, 1872.

A po druhé – pocta: výstavný celok vznikal z iniciatívy viacerých žijúcich a nedávno zosnulých umelcov, pričom umenovedne komplexne subsumoval aj vývin v prezentovaní portrétu a podoby Ľudovíta Štúra. Z autorských iniciatív pripomeňme Tibora Bártfaya, Jozefa Baláža, Editu Ambrušovú,  Ladislava Snopka, Jána Kulicha, Kláru Patakiovú, Mariána Polonského, Stanislava Harangozóa, ale aj sklenenú poctu Drahoša Prihela, fotografickú tvorbu Alexandra B. Molnára, ale aj veľkomoravské a slovanské podnety z tvorby M. Klimčáka a E. Trizuljakovej. Ba vklinil sa do tohto rangu výtvarných iniciatív aj Marián Tkáč, ktorý ako jeden z mála aj slávnostne a námetovo zrejme formuloval svoje zámery a motívy diela venovaného životným osudom Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej.     Sumuje sa tu podoba Ľudovíta Štúra na slovenských a československých bankovkách. V čase vojnového Slovenského štátu to boli štátovky Štefana Bednára a neskôr išlo o vynikajúce portréty Albína Brunovského a Jozefa Bubáka (J. Bubák je prezentovaný v grafickej počítačovej faksimile realizovaných výtvarných návrhov). Portrét Ľudovíta Štúra v známkovej tvorbe mal svoj česko-slovenský pôdorys – po oslobodení vznikali fdécéčka takých autorov ako Karol Svolinský, Max Švabinský, ale aj tých zo Slovenska – Ernesta Zmetáka, Jozefa Baláža, ktorým predchádzal štúrovský známkový portrét Ladislava Majerského z obdobia vojnového Slovenského štátu. Výstavný celok zároveň ponúka súborný obraz o podobách Ľudovíta Štúra v reliéfnej a medailérskej tvorbe a tvorbe mincí Slovenska. Sú tu – v žiarivej kompletnej zostave – Ľudovít Štúr Jána Kulicha, Ľudmily Cvengrošovej, Ladislava Snopka, Mariána Polonského, Ladislavy Snopkovej, Štefana Novotného, Miroslava Rónaia, Patrika Kovačevského, atď.

7_pataki_-_stur.jpg9_jan_koniarek_-_l.stur_-_portret.jpgZľava: Ján Koniarek: Ľudovít Štúr, sadra, tridsiate roky 20. storočia. Klára Patakiová: Ľudovít Štúr – portrét, bronz, 1973.















Pocta z nášho nadpisu je teda takmer totožná s tým ďalším – portrét. Výstava však mohla a mala by očariť aj – analytikou. Detailne sa tu skúma súvis medzi Štúrovou dochovanou reálnou podobou a dobovým vývinom protofotografických techník – dagerotypie, ale rovnako aj v danom období mimoriadne licencovanej kalotypie W. F. Talbota. Ide aj o súvis dochovaných a nedochovaných fotografických predlôh, ktoré boli k dispozícii grafikom, autorom litografií – Anastázovi Jovanovičovi, Josefovi Vojtechovi Hellichovi, Františkovi Kolářovi, atď. Najmä portrétna tvorba národného umelca Ladislava Snopka sa odklonila k portrétnemu základu, ktorý nám zostal v reálnej fotografickej podobe Ľudovíta Štúra z viedenskej dagerotypie z marca 1849, na ktorej na Štúrovi zrejme badať útrapy a doslova ruvanie sa s neprávosťou.

05_adela_ostrolucka_-_portret.jpg15balaz_-_zubek_-_jar_adely.jpgĽudo Zúbek: Jar Adely Ostrolúckej, Mladé letá, 1957, ilustroval Jozef Baláž. Vedľa: Adela Ostrolúcka – autentický dobový kresebný portrét.











Výstavný celok zverejňuje aj ďalšie dosiaľ málo objavené a prezentované, nesporné atraktivity. Týkajú sa napríklad Adely Ostrolúckej. Výtvarnícka rodina Jurovatých poskytla autentický grafický portrét skutočnej Adely Ostrolúckej, ako ju naškicoval jej výtvarný rodinný príslušník začínajúci na výtvarnej Akadémii výtvarných umení v Budapešti.  Na racionalizovaných analytických podnetoch stavajú symbolické portréty Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej v diele Adela a Ľudovít Mariána Tkáča. Iné sú podoby Adely Ostrolúckej z tvorby Marián Polonského a Jozefa Baláža. Polonského portrét vznikal v nedávnom období, k okrúhlemu výročiu narodenia v roku 2014 pre Ostrú Lúku. Ten symbolický portrét zo súboru ilustrácií Jozefa Baláža k románu Ľuda Zúbka Jar Adely Ostrolúckej nesie znaky nespornej idealizácie, lyrizujúce portrétne kvality. Do istej miery pripomína predstavu o portréte a podobách Boženy Němcovej. Zrejme sa tým naznačovala mužná trýzeň vyspelej mladej postavy slovenských dejín, ktorá v daných dobách pocítila ataky srdca, a to ponajprv z českej ženskej krajiny – Marie Pospíšilová, ale aj Bohuslavy Rajskej.

06_kostka_-_hrob_-_modra.jpg
Jozef Kostka – Milan Škorupa: Náhrobok Ľudovíta Štúra v Modre, 1964.

Symbol rozlúčky na Štúrovom hrobe v Modre tvorí alegorická dievčina národného umelca Jozefa Kostku opradená vetvou kvitnúcej jablone (alebo čerešne, pokiaľ ide o varianty symbolu). Derivát tohto symbolického diela tvorí statua Bratislavy spred budovy Národnej rady SR v Bratislave – dielo Jána Kulicha. Štúdia tejto statui víta na výstave Dielo, pocta a portrét – Ľudovít Štúr v slovenskom výtvarnom umení.

Autor, PhDr. Ladislav Skrak, je kurátor výstavy


8_bartfay-salay.jpg
Tibor Bártfay, Ivan Salay: Pomník Ľudovíta Štúra v Bratislave, žula-bronz 1973.

10_kulich_medaila.jpg16_polonsky_-_pt_-_ostra_luka.jpg



 

Ján Kulich: Novinárska cena Ľ. Štúra udeľovaná Slovenskou národnou radou v 70. a 80. rokoch 20. storočia, striebro, 1970.


Marián Polonský:  Pamätná tabuľa Adely Ostrolúckej na Ostrej Lúke, bronz 2014.

11_berak_-_zilina.jpg
Ladislav Berák: Pomník Ľudovíta Štúra v Žiline, bronz 2010.

14_meduz.jpg
Milan Medúz: Bije zvon slobody!, akryl, 2015.

13_lettrich.jpg
Martin Lettrich: Pamätník Ľudovíta Štúra pri Modre (Štúrova lavička) – spolupráca Ing. arch. Dušan a Ing. arch Katarína Fischerovci, betón-bronz 1987.

12_ormandik_-_trencin_ludovit_stur_hurban_hodza.jpg
Milan Ormandík, Ivan Michalec, Miloslav Mojžiš: Pomník Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu v Trenčíne, mramor-bronz-tepaná meď, 1991.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama