Reklama
Reklama

Do dejín slovenskej žurnalistiky patria aj dejiny Smeny

Počet zobrazení: 1931

Pred sedemdesiatimi rokmi, v nedeľu 23. 5. 1948, vyšlo prvé číslo mládežníckeho týždenníka Smena. Jeho vydavateľom bola Ústredná rada Zväzu slovenskej mládeže. V Bratislave sa práve vtedy konala prvá celoslovenská pracovná konferencia Zväzu slovenskej mládeže. Delegáti zastupujúci mládež z celého Slovenska so zadosťučinením privítali nový časopis, ktorý ohlasoval svoj program slovami: „Náš časopis je predovšetkým časopisom mladých a ako taký musí sa predovšetkým zaoberať otázkami a problémami mladých.“

smena-1cislo-23-5-1948.jpg

Prvé číslo Smeny z 23. 5. 1948.

Po vytvorení nevyhnutných podmienok na vydávanie časopisu vydavatelia uvažovali o jeho názve. Vyhral návrh mladého literárneho vedca PhDr. Miloša Tomčíka, aby sa volal Smena. Prvým šéfredaktorom časopisu bol Vraťko Šrobár, vlastným menom Vratislav Šrubaš. Prvé číslo malo 12 novinových strán a vyšlo v náklade vyše 12 000 výtlačkov. Spočiatku boli čitateľmi Smeny zväčša brigádnici Trate mládeže, ktorí ju dostávali za účasť na brigáde počas jedného roka zadarmo. Od 20. čísla druhého ročníka sa zmenila periodicita vydávania Smeny z týždenníka na vychádzanie dva razy do týždňa. Po vyše ročnom pôsobení Zväz mládeže podrobil vážnej kritike vedenie redakcie. Periodiku vyčítal, že „zaostáva za búrlivým rozmachom zväzáckeho hnutia a dostatočne nezrástlo so zväzáckym hnutím“. V. Šrobára odvolali z funkcie šéfredaktora spolu s celým vedením redakcie. Nad redakciou prevzala patronát redakcia Pravdy. Novým šéfredaktorom sa od 1. 11. 1949 stal Július Strinka. V tom čase sa viedla silná politická kampaň za zjednotenie všetkej mládeže do jedinej mládežníckej organizácie, ktorou bol Československý zväz mládeže (ČSM). Dogmatické chápanie jednoty viedlo k presadzovaniu chybnej koncepcie jediného časopisu pre všetku mládež, ktorým sa mala stať Smena. V januári 1951 predsedníctvo Slovenského ústredného výboru (SÚV) ČSM zrušilo vydávanie časopisu Borba, ktorý vychádzal od roku 1947 ako orgán Zväzu vysokoškolského študentstva, a namiesto neho malo raz týždenne vychádzať mutované číslo Smeny pre vysokoškolákov pod názvom Vysokoškolská Smena. Dôvody zrušenia Borby boli politicky utilitárne: „Nedávne nové organizačné opatrenia v našej mládežníckej tlači – splynutie časopisu vysokoškolákov Borby so Smenou určite dopomôže k vybudovaniu ešte pevnejšej a nerozbornej jednoty všetkej našej mládeže.“ Vydávanie Vysokoškolskej Smeny bolo neskôr zrušené. Od 2. 10. 1951 začala Smena vychádzať tri razy do týždňa. Spočiatku sa zameriavala najmä na metodicko-inštruktážne a informačné materiály o mládežníckej organizácii, čo záujem mladých ľudí zvlášť nepriťahovalo.
 

Smena ako denník
 

Na jar 1953 predsedníctvo SÚV ČSM prijalo uznesenie vydávať od 4. 4. 1953 Smenu ako denník. Šéfredaktorom sa stal Leopold Podstupka. Pod jeho vedením podstatne vzrástla profesionálna úroveň Smeny. Noviny sa postupne vyprofilovali ako jeden z významných politických denníkov a súčasne boli špecifickým časopisom pre mládež. Po štyroch rokoch, v novembri 1957, sa šéfredaktorom Smeny stal Bohuš Trávniček. Od 1. 7. 1959 takmer šesť rokov bol šéfredaktorom Anton Kurina. V roku 1960 redakcii udelili štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu. V roku 1961 denník po prvý raz dosiahol priemerný ročný náklad vyše 100-tisíc výtlačkov, presne 105 121 výtlačkov. Od tohto roku už jeho náklad nikdy neklesol pod túto hranicu. V roku 1969 dosiahol rekordných 163 955 výtlačkov.

Od júna 1965 do mája 1968 bol šéfredaktorom Smeny Slavo Kalný. Denník začal od 1. 1. 1966 suplovať aj potrebu populárneho časopisu pre mládež vydávaním Smeny na nedeľu. Jej prvým vedúcim bol Ján Čomaj. Od denníka sa líšila najmä pestrosťou novinárskych žánrov a pútavou grafickou úpravou. Bolo to vlastne víkendové vydanie denníka, ktoré vychádzalo v sobotu. Smena na nedeľu sa od prvého čísla tešila mimoriadnemu záujmu medzi mladými ľuďmi, vďaka tomu sa dosiahol v roku 1965 priemerný ročný náklad novín 140 772 výtlačkov.
 

Výnimočné novinárske osobnosti


Obľúbenosť Smeny medzi čitateľmi zotrvávala najmä vďaka vynikajúcim novinárskym osobnostiam, ktoré tvorili základný káder redakcie. Patrili medzi nich Bohuš Ujček, Bohuš Chňoupek, Ján Barica, Ota Plávková, Ladislav Ťažký, Gavril Gryzlov, Vlado Ferko, Juraj Vereš, Slavo Kalný, Ladislav Švihran, Igor Mráz, Oto Baník, Richard Blech, Pavel Koyš, Roman Košťa, Jozef Kšiňan, Jaroslav Brabec, Tibor Procházka, Ján Smolec, Ján Čomaj, Milan Vároš, Eva Holinová, Jozef Dunajovec, Štefan Veľas, Emil Benčík, Vlado Štefko, Emil Remeň a ďalší. Z fotografov to boli najmä Jindro Vlach a Ladislav Bielik. Z grafikov Paľo Suda, Paľo Moravčík. Čo meno, to vynikajúca novinárska osobnosť. K nim treba prirátať desiatky vynikajúcich publicistov, spisovateľov a výtvarníkov, ktorí externe so Smenou spolupracovali. Boli medzi nimi napríklad Ladislav Mňačko, Dominik Tatarka, Vladimír Mináč, Milan Rúfus, Rudolf Sloboda, Vincent Šikula, Jaroslava Blažková, Anton Hykisch, Albín Brunovský, Marián Vanek a. i.

Smena vďaka svojim čitateľom, ktorí vyrastali spolu s ňou a zostali jej verní aj vo svojom staršom veku, sa stala po PravdePráci najčítanejším slovenským denníkom. Medzi novinami a čitateľmi sa vytvorila silná emotívna väzba. Významne k tomu prispela aj rubrika Včera v redakcii, ktorá približovala čitateľom rytmus života redakčného kolektívu, zhon, frmol, každodenný kolotoč redaktorov, aby do termínu uzávierky stihli zaznamenať najdôležitejšie udalosti dňa. Metaforickým názvom Vaša Smena sa podpisovali aj redakčné články. Smena sa stala vzácnym spojivom s mladými ľuďmi. Cítili ju ako potrebu k svojmu životu, aby lepšie videli sami seba, dôverovali jej. Obsahová koncepcia novín sa prispôsobovala do značnej miery vekovej štruktúre čitateľov. Smena však postupne prenikala do všetkých vekových kategórií, samozrejme, s rozdielnou intenzitou. Pritom si zachovávala mládežnícky charakter a plnila svoje spoločenské poslanie v pôsobení na mladú generáciu. V jej dovtedajšom vývoji zarezonovali mnohé unikátne formáty novinárskych žánrov, ktoré sa nezmazateľne zapísali do dejín slovenskej žurnalistiky. Historickými skutočnosťami sa stali rubriky Dnes v pracovni, Stretnutie o piatej, ktoré boli vlastne istými publicistickými interview, keďže mali osobnostný charakter. Boli to živé dialógy s vedcami, spisovateľmi, politikmi, populárnymi osobnosťami, v ktorých okrem faktov išlo aj o ich osobné zážitky. Čitateľsky boli príťažlivé a získali si veľký ohlas. Poskytovali pôžitok z čítania. Smena bola známa aj tým, že sa prezentovala vynikajúcimi reportážami, ktorých kvalita sa dala merať literárnymi kritériami. Bolo to vďaka tomu, že v Smene pôsobili viacerí publicisti a voľní reportéri, ktorí v budúcnosti svoj talent potvrdili aj vlastnými knižnými publikáciami. Spomeňme aspoň niektorých z nich: L. Ťažký, V. Ferko, J. Čomaj, M. Vároš, B. Chňoupek, J. Barica, S. Kalný, J. Dunajovec a iní.
 

Historický zvrat vo vývoji Smeny
 

Veľký prelom, priam historický zvrat, vo vývoji Smeny nastal v roku 1968, v ktorom si pripomínala 20. výročie založenia. Redakčný kolektív osvedčil svoj záujem nadväzovať na najlepšie tradície najmä z posledných rokov, otvorenejšie a odvážnejšie písať nielen o problematike mladých ľudí, ale aj o celospoločenských záležitostiach. Vznikla koncepcia nového pondelníka, vydávanie Smeny na nedeľu sa presunulo zo soboty na piatok.

Piateho januára 1968 svetové tlačové agentúry oznámili, že vo vedení Komunistickej strany Československa sa odohrali vážne kádrové zmeny. Za prvého tajomníka strany zvolili mladého 48-ročného Alexandra Dubčeka. Novinári tušili, že sa niečo odohráva, no nepredpokladali, že ide o zmenu politického kurzu, ktorý neskôr vošiel do histórie ako Pražská jar. O výsledkoch januárového pléna Ústredného výboru KSČ, ktoré bezprecedentne patrí medzi najvýznamnejšie medzníky v povojnovej histórii štátu, sa všeobecne v tlači, aj straníckej, i v Smene, dlho mlčalo. Stránky novín zapĺňali iné aktuálne témy. V Smene to bolo hnutie Alweg, ktoré v jej histórii zohralo závažnú rolu a v podstate náhodou sa stalo dobrou prípravou na demokratizačný proces, v ktorom Smena v nejednom ohľade zohrávala prím.
 

Smena zbavená pút cenzúry


V posledný februárový deň 1968 bola rozpustená Ústredná publikačná správa, hlavný dozorný orgán cenzúry. Smena, zbavená pút cenzúry, otvorene zasahovala do verejného života a pohybu v spoločnosti a osobitne v mládežníckom hnutí. Čoraz väčší priestor venovala aktuálnym politickým otázkam, ako aj predtým tabuizovaným problémom. Rúcala staré, ale aj novšie ideové postuláty a tzv. večné pravdy. Jej stránky vo zvýšenej frekvencii zapĺňali pojmy ako obroda, demokratizácia, modernizácia, morálka, politická kultúra, abdikácia, konzervativizmus, demisia, rehabilitácia, cenzúra, opozícia, symetria, asymetria, majorizácia, autonómia, federácia, konfederácia a podobne. Ich pôsobivosť umocňovali jedinečné karikatúry výtvarníka Mariána Vaneka. Smena sa vehementne angažovala v obrodnom procese. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím podstatne väčší priestor venovala politickým, ekonomickým a spoločenským témam a životným otázkam mladej generácie. Výrazne ovplyvňovala verejnú mienku. Začiatkom marca J. Čomaj rozbehol na stránkach novín anketu Dôsledne dokončiť rehabilitácie. V ohlasoch, ktorých bolo neúrekom, na povrch vyplávali šokujúce fakty a odhalenia. Rovnako v marci redakcia uverejnila vyhlásenie o svojej nezávislosti. „Chceme byť obhajcom slušného, čestného človeka, chceme byť objektívnym politickým informátorom, angažovaným, ale pritom nezávislým slovenským denníkom.“ Koncom júna politickú hladinu rozvíril manifest Dvetisíc slov, ktorý Smena ako jediné noviny na Slovensku uverejnila v plnom znení.

smena_22-8-1968.jpg

Smena z 22. 8. 1968 so stanoviskom redakcie k vstupu okupačných vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska.

Mimoriadna situácia v redakcii nastala po obsadení Česko-Slovenska vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy v noci z 20. na 21. 8. 1968. Redakcia sa nachádzala priamo v centre odporu más, najmä mladých ľudí, proti okupácii našej vlasti. Všetko, čo sa odohralo na uliciach, videli redaktori priamo z okien redakcie. Vo vyhlásení redakčného kolektívu odsúdili okupáciu. Mládež a svojich čitateľov vyzývali, aby zachovali pokoj a rozvahu, nevytvárali ohniská napätia, zabránili nerozvážnym činom, ktoré by zvyšovali počet tragédií, čo sa už stali. Okupačné vojská obsadili redakciu a tlačiareň, existencia novín bola ohrozená. Takmer dva týždne pracovali redaktori Smeny v konšpiračných podmienkach v súkromných bytoch a ilegálnych tlačiarňach, aby zabezpečili vydávanie novín. Okrem jedného dňa noviny vychádzali po celé toto obdobie. Vydávanie novín sa postupne legalizovalo a redakcia sa musela zaviazať, že bude rešpektovať požiadavky velenia okupačných vojsk. Boli to drakonické opatrenia, obmedzujúce slobodu novinárskej tvorby.
 

Smena počas normalizácie


Ako ďalej? zamýšľali sa redaktori Smeny. Diskusie o charaktere a poslaní novín v nových podmienkach nikdy neustali. Na začiatku nastupujúcej normalizácie bol z funkcie šéfredaktora odvolaný A. Kurina, ktorý ju vykonával od 1. 6. 1968, po druhý raz. Jeho nástupcom sa stal G. Gryzlov. Netrvalo dlho a po ôsmich mesiacoch musel redakciu Smeny opustiť aj on, spolu s ďalšími vynikajúcimi novinármi, ktorí patrili k jej pilierom, J. Čomajom, M. Várošom a J. Smolcom. Vedením redakcie bol dočasne poverený Vladimír Ferko, prvý zástupca šéfredaktora. Netrvalo dlho, a novým šéfredaktorom sa stal Ján Ištvančin, ktorý počas augustových udalostí a krátko po nich pôsobil v sovietskej tlačovej agentúre Novosti. Takto sa skončilo prvé kolo kádrovania v denníku Smena. Žiaľ, nebolo posledné.

Vyznať sa v situácii, ktorá nastala po okupácii, bolo vo všeobecnosti ťažké. Obsah novín strážila obnovená cenzúra. Vypozorovať, aké sú možnosti vo vtedajšej situácii, a pritom nadväzovať na pozitíva pojanuárovej politiky, si vyžadovalo od novinárov veľké umenie, no najmä pevný charakter a rovnú chrbtovú kosť. Smena takýchto novinárov vždy mala.
 

Nástup mladých talentovaných novinárov
 

Aj v období normalizácie sa podarilo v denníku Smena sformovať tvorivý kolektív z mladých talentovaných a ambicióznych novinárov. V profesionálnom živote to však nemali ľahké. Na vysokých politických miestach sa často s nedôverou a podozrievaním pozerali na publikované témy a ich novinárske spracovanie, či skryto neohrozujú zámery oficiálnej politiky. Syndróm roku 1968 strašil normalizátorov v Prahe i v Bratislave. Napriek tomu sa Smene postupne začalo dariť a jej popularita opäť narastala.

Na pozíciách šéfredaktorov sa vystriedali Štefan Daško, Michal Záleta, Ľubomír Chorvatovič, Helmut Vácha, Karol Ježík, Gaba Baranovičová a ako posledný Ľubomír Stanček. Popri nich svoje novinárske kvality osvedčili Michal Havran, Gabriela Rothmayerová, Rudolf Gallo, Irena Štromfová, Eva Bombová, Ivan Drábek, Vojtech Jurkovič, Marta Moravčíková, Peter Kasalovský, Peter Brhlovič, Emil Semanco, Dušan Petrák, Peter Sitányi, Pavol Komár, Ján Mikula, Karel Bucek, Marián Babic, Oskar Kráľ, grafik Milan Lackovič, z fotografov Ivan Cích, Jozef Baran, Pavol Meluš, Jozef Mýtny, František Rajecký, Ján Kuchta a iní.

Po roku 1989 vydavateľ denníka Smena, Slovenský ústredný výbor Socialistického zväzu mládeže, zanikol a Smena sa dostala pod správu Ministerstva školstva SR. Keď ministerstvo ako oficiálny vydavateľ novín rozhodlo odvolať šéfredaktora Karola Ježíka, vyvolalo to redakčnú vzburu a na protest na začiatku roka 1993 väčšina redaktorov Smenu opustila. Prešli do nového (už súkromného) denníka SME. V Smene zostalo len torzo z pôvodných novinárov. Denník Smena 31. 8. 1995 definitívne zanikol.

Štyridsaťpäť rokov trvalo vydávanie mládežníckych novín Smena. Za ten čas sa Smena nezmazateľne zapísala do dejín slovenskej žurnalistiky. Vyrástli v nej desiatky významných slovenských novinárov. Smena aktívne zasahovala do všetkých najvýznamnejších a zlomových udalostí vo vývoji našej spoločnosti. Túto súvislosť by sme ani po rokoch nemali opomínať.

(Rudolf Belan je bývalý riaditeľ vydavateľstva Smena.)

Článok vyšiel v Literárnom týždenníku 21 - 22/2018

 

Priemer: 4.3 (19 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama