Reklama
Reklama

Dobrá kniha zmení váš mozog

Počet zobrazení: 3786

Podľa najnovších výsledkov výskumu v oblasti neurológie prečítanie dobrej knihy zmení váš mozog, dá sa povedať, že k lepšiemu, pretože sa tak rozšíri, obohatí jeho potenciál. Tím amerického profesora neurológie Gregoryho Bernsa na Emory University v Atlante (Georgia), experimentálne dokázal, že pri intenzívnom zážitku z čítania dochádza k zmenám neurálnych dráh v mozgu podobne, ako by ste dianie popisované v poviedke, novele, knihe prežívali v skutočnosti.

Čítanie je takto prostriedkom seba-programovania, keďže spôsobuje aj fyzikálne zmeny v štruktúrach mozgu. Literárne príbehy stimulujú o. i. pamäťovo-svalové centrá, ako keby ste daný dej prežili osobne. Môže to mať za následok aj zodpovedajúce zmeny v živote čitateľa. Fantazírovanie pražského nemeckého spisovateľa Franza Kafku v jeho poviedke Premena tak po desiatkach rokov je osvetlené experimentálne aj výskumom v oblasti neurobiológie. Prof. Berns konštatuje, že prečítané príhody formujú ďalej život čitateľov a pomáhajú definovať ich osobnosť.

Počas čítania dochádza k neurálnym zmenám v mozgu spojeným s pohybovou sústavou a fyziológiou prežívania, ktoré umožňujú predstavu transportu vedomia čitateľa do situácie literárneho protagonistu. Aj doteraz sa vedelo, že dobré čítanie vám umožní „ísť v šľapajach“ literárneho hrdinu figuratívne, v predstavách. Bernsov tím však potvrdzuje, že to má za následok aj fyzikálne zmeny, čiže symbolicky sa vlastne odohráva „prevteľovanie“ čitateľa.

Prirodzene, prečítaná kniha pôsobí na čitateľov rôzne, nie uniformovane, v závislosti od intenzity asociácií, ktoré dokáže vyvolať v tom-ktorom čitateľovi. Veľkosť vplyvu na čitateľov monitoroval Bernsov tím na 21 dobrovoľníkoch, ktorí mali za úlohu čítať 19 dní po sebe knihu britského autora Roberta Harrisa s názvom Pompeje. V závere čítania mali dobrovoľníci za úlohu zodpovedať aj kvíz, čo poslúžilo ako kontrola, či skutočne prečítali celú knihu.

Výsledky experimentu potvrdili zmeny vo funkciách mozgu dobrovoľníkov, vplyv prečítaných pasáží bolo možné overiť ešte aj po viacerých dňoch. Zmeny boli zaregistrované predovšetkým v ľavom temporálnom cortexe mozgu, ktorý riadi jazykovú kapacitu. Čiastočne sa zapája aj do empatických reakcií, v istých fázach vývoja subjektu môže mať vplyv aj na prejavy autizmu či epilepsie, atď.

Došlo aj k vyššej aktivite centra mozgu, ktoré zodpovedá za koreláciu myšlienok s konaním, správaním ľudí. Niektoré fázy čítania stimulovali mozgové funkcie len kratšie, kým prebiehalo čítanie. Napr., keď dobrovoľník čítal o úniku behom z určitej situácie, tak aj sám sa začal podvedome pripravovať na beh, atď. Ilustruje to tézu známeho ruského psychiatra Vladimira Leviho o tom, že každá myšlienka je vlastne zároveň aj zadržaným svalovým pohybom.

Ukázalo sa, že dĺžka pretrvávania funkčných zmien mozgu v dôsledku čítania sa pohybuje v diapazóne niekoľkých dní až po trvalé zmeny. Neurologické efekty čítania tak môžu poskytnúť objektívnejšiu škálu merania rozdielov medzi „len zbežne prečítanou“ knihou a knihou, ktorú si čitateľ osvojí ako „svoju obľúbenú knihu“, etc. Podobne môžu byť neurologické efekty čítania využité napr. ako metrika na zvýšenie spoľahlivosti výsledkov rôznych prieskumov verejnej mienky, či prieskumov konzumentských návykov, reklamy či marketingu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     

Komentáre

Obrázok používateľa Ippolit Kirillovich
#1
Ippolit Kirillovich
10. január 2014, 13:14
Ale čo je dobrá kniha? Odpoveď na túto otázku bude musieť dať nejaký nový výskum. A z článku nie je jasné či a ako mení náš mozog čítanie zlej knihy.
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama