Ďoďák

Knižka kamarátok a kamarátov o kamarátovi Ďoďákovi, ale aj o dobe, v ktorej vtedy žili
Počet zobrazení: 2566

V piatok 25. augusta 1989 som si do svojho denníka zapísal aforizmus: „Ráno je múdrejšie večerať.“ Jeho autora som si poznamenal – Jozef Hanák-Ďoďák, žiaľ, nezapísal som si, kde bol aforizmus uverejnený. No a potom mi utkvel v pamäti ešte jeden, tiež neviem, kde bol uverejnený ani kedy: „Pravdy sú len jedny.“ Po dlhom čase som si ho dovolil použiť v týždenníku Slovo ako názov rubriky. Boli v nej citáty politikov, v ktorých si, či ktorí si, protirečili.

Pod vlaňajším vianočným stromčekom som si našiel od syna Michala knihu s názvom Ďoďák. Michal si pamätal obe sentencie a chcel mi urobiť radosť. A urobil.

Ďoďák. Vydalo voľné združenie autorov
KaMaRáTi 
v Bratislave roku 2021

dodak_obalka1.jpgAko som sa v knihe dočítal, s Jozefom Hanákom (1952) sme boli nielen rovesníci, ale dokonca konškoláci na bratislavskej elektrotechnickej priemyslovke na Palisádach. Iste bol o nejaký rok nižšie a my internátnici sme Bratislavčanov z nižších ročníkov neevidovali (ani oni nás), nie je však vylúčené, že sme sa niekedy niekde okolo seba mihli.

No vrátim sa ku knižke. Spáchali ju jeho kamarátky a kamaráti, je ich viac ako tridsať, a vyšla v roku 2021. „Návod na používanie: Knižka, ktorú držíte v ruke, je koláž textov, fotografií, kresieb a koláží. Je to koláž koláží. Určená hlavne, ale nie exkluzívne, pre široký okruh kamarátov a ľudí, ktorí poznali Ďoďáka.“ Ako každá knižka, ktorá dnes za niečo stojí, vyšla v náklade 300 výtlačkov.

Zaujímavé na nej pre mňa je, že väčšina spomienok sa viaže ku koncu šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov. Teda rokov študentskej mladosti Jozefa Hanáka a jeho priateľov, no aj mojich, podobne preciťovaných rokov. Všetky spomienky sú vlastne o tom: o svete, v ktorom (sme) si žili po svojom, tešili sa a radovali sa bez ohľadu na okolnosti okolo (nás) nich, aj keď (sme) ich vnímali. Možno sa v tom mýlim, ale mne to tak pripadá.

Muzikantský svet jeho a jeho kamošov som neregistroval, ale bratislavské Korzo mne a mojim priateľom z internátu bolo rovnako blízke, ako ho v knihe viacerí opisujú. Od štvrtej do šiestej popoludní sme mali povinné štúdium a potom sme často aj bez večere vyrážali, aby sme sa nabažili atmosféry Korza a tesne pred ôsmou už zase boli v internáte.

Koláž o Ďoďákovi je oproti iným „spomienkovým literatúram“ iná v tom, že až na výnimky spomienkari nepotrebujú dobu dodatočne onálepkovať. Opisujú, ako žili, ako sa zabávali a pracovali. Lebo boli najprv študenti a potom zase zamestnaní, svoj underground si žili v partii a muzikantstve.

Muzikant, aforista a hudobný režisér Jozef Hanák bol, ako píše Martin Kellenberger „vynikajúci chlapík so svojráznym humorom“. Iný spomienkar Laco (Seksi) Vrtel to napríklad stvrdzuje historkou: „Rozprával mi o Dievčati so srnkou v parku na Hviezdoslavovom námestí, vraj to volajú aj Diana, ale že je to z rozprávky o bračekovi jelenčekovi. Čo je ale dôležité, Ďoďák vraj poznal ženu, ktorá, ešte ako dievča, sedela ako model sochárovi Alojzovi Rigelemu.“ (Na objasnenie, súsošie „Nymfa so srnkou“ po Rigeleho smrti /1940/ podľa jeho makety realizoval v roku 1942 Róbert Kühmayer zjednodušením pôvodného návrhu. Ďoďák sa narodil v roku 1952. A prečo by ju vlastne nemohol neskôr poznať?

No ale dosť rečí „okouo teho“, ako vravia Záhoráci. Neviem, či som sa ešte s jeho aforizmami neskôr stretával, nepamätám si. Ale dlho by to aj tak nebolo, Jozef Hanák zomrel 12. septembra 1991. V závere knihy sa píše, že si rád vymýšľal aforizmy, z ktorých postupne mnohé zľudoveli... Tak si niektoré pripomeňme.

Pamäť veľkých býva často malá. * Mydliť sa je ľudské.* Najlepšia obrana je utorok * Nehádžte svine perlám * Smrdím, teda som * Priložím ruku k dieru * Všetko je príjemné, až kým to nezačne byť nepríjemné * Krčma milá krčma, veľmi nepokrč ma! * Keď nekvapká, tak nech aspoň prší.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984