Dva mesiace pred... Zvyšujúce sa napätie a hystéria v prezidentskej volebnej kampani v USA (2)

Počet zobrazení: 4697


Svet už dlhé desaťročia – možno odvtedy, ako v ňom začal dominovať obraz vnucovaný americkými  médiami, minimálne však od rozpadu bipolarity – každý štvrtý rok s nevšedným záujmom sleduje kampaň pred voľbami prezidenta USA, ktoré majú mnoho dopadov. Ešte väčší záujem o ne je v prípade, ak sa končí druhé volebné obdobie prezidenta, ktorý už znovu zvolený nemôže byť. Uverejňujeme druhú časť pohľadu Františka Škvrndu na predvolebnú kampaň v Spojených štátoch.

h._clinton_d._trump_hotey.jpg  Foto: DonkeyHotey / Flickr

K charakteru kampane v roku 2016
 

Necelé dva mesiace pred konaním volieb možno nájsť viacero politických momentov, sprevádzajúcich procesy, ktoré majú ďaleko od slušnosti aj rozumnosti. Naznačujú prehlbujúci sa úpadok politiky, médií i celého spoločenského života v USA. Možno povedať, že predstava Brzezinského „Veľkej šachovnice“ je rozbitá na márne kúsky a hegemónia USA je definitívne v troskách. Na vládnuce neokonzervatívne politické elity v USA sa dá v súčasnosti priam učebnicovo aplikovať paretovská teória kolobehu elít – nejde im už o nič iné, ako o čo najdlhšie zachovanie svojej pozície, bez toho, aby mali nejaký pozitívny, rozvojový program.

Po rozpade bipolarity (po studenej vojne) došlo aj k zmene vnímania kľúčových zahraničnopolitických otázok v oboch hlavných politických stranách USA – Demokratickej i Republikánskej. Aj v USA sa stráca delenie na tradičnú ľavicu a pravicu, aj keď nikdy nebolo také výrazné ako v Európe. Zmenilo sa však tradičné „holubičie“ zameranie demokratov, najmä po tom, ako sa na konci 20. storočia demokrat B. Clinton (v čase, keď bola štátnou tajomníčkou M. Albrightová) prejavil na Balkáne, najmä pri bombardovaní „malej“ Juhoslávie ako agresívny intervencionista. „Jastrabiu“ líniu demokratov posilnil aj B. Obama a štátna tajomníčka H. Clintonová – najmä v Líbyi, Sýrii ale aj Afganistane.

Charakter kampane sa čoraz viac podobá na neľútostný zápas, kde je dovolený akýkoľvek útok na protivníka. Podľa viacerých zdrojov ide asi o najšpinavšiu kampaň nielen v posledných desaťročiach, ale možno aj od čias, keď do kampane začali rozhodujúcim spôsobom zasahovať elektronické médiá a azda vôbec v dejinách USA. Ktovie, čoho sa ešte dočkáme vo zvyšujúcom čase do konania volieb, pričom sa často poukazuje na to, že konfrontačný charakter kampane podmieňuje aj to, že ešte asi nestáli proti sebe takí rozdielni kandidáti, ako sú H. Clintonová a D. Trump – či už z hľadiska svojej minulosti alebo štýlu komunikácie.

Podľa prieskumov za D. Trumpom stojí najmä tradičná biela stredná trieda (predovšetkým jej mužská časť) a za H. Clintonovou okrem elít aj menšiny – najmä Afroameričania a po španielsky hovoriaci obyvatelia. Výrazne viac k nej inklinujú aj LBGT osoby. V týchto podmienkach hrozí, že víťazstvo ktoréhokoľvek kandidáta prehĺbi rozkoly v každodennom živote v USA.

Na druhej strane však za H. Clintonovou stoja aj vrstvy, ktoré v minulosti podporovali intervencionistickú republikánsku politiku. Jej vystupovanie je však bez charizmy B. Obamu či B. Clintona a pre časť demokratov je aj málo prijateľným stelesnením moci Wall Streetu a politickej korupcie. Viaceré aspekty jej politickej minulosti aj neochotu vyjsť z rámca neokonzervatívneho myslenia mnohí demokratickí voliči prijímajú s nedôverou. Chýba jej aj politická pružnosť, tvorivé myslenie a jej výroky svedčia o tom, že zrejme zaviera oči pred realitou súčasnej svetovej politiky a bezpečnosti a žije viac v duchu osemdesiatich a dávnejších rokov minulého storočia.

Ak H. Clintonová je pre vládnuce politické elity zárukou kontinuity, D. Trump známy rýchlymi zmenami nálad, malou vypočítateľnosťou a tvrdosťou vyjadrení voči svojim oponentom a médiám, ktoré mu nie sú naklonené, je pre ne doslova hrôzou. Hovorí pre masy zrozumiteľným jazykom, odmieta politickú korektnosť. Má veľkú charizmu, ale aj skúsenosti z oblasti komunikácie v obchodnej sfére (aj so zahraničím) – vie pracovať s klientmi (verejnosťou) a obratne pritom využívať populizmus. Odmieta sa podriadiť pravidlám politických hier prijatých v posledných desaťročiach. Mnohí to vidia ako koniec „tradičnej“ (neokonzervatívnej) americkej politiky a moci straníckych vodcov.

Zjednodušená (zámerná) mediálnopolitická charakteristika D. Trumpa ako populistu bráni vnímať viaceré jeho podnetné úvahy ako prínos pre riešenie problémov súčasných medzinárodných vzťahov. Ide o potrebu zmeny vzťahu USA a NATO, normalizácie vzťahov s Ruskom, odvrátenia konfrontácie s Čínou a spolupráce s týmito štátmi v boji proti novým, globálnym hrozbám. Na rozdiel od H. Clintonovej nepovažuje za potrebné, aby USA zasahovali vo svete pri riešení problémov v rôznych štátoch, najmä na Blízkom východe.

Na druhej strane však obavy u časti obyvateľov v USA, ale aj v zahraničí vyvolávajú jeho predstavy o riešení problému nelegálnych migrantov a o vzťahu k moslimom. S nedôverou sú prijímané aj niektoré jeho „jastrabie“ myšlienky v oblasti národnej bezpečnosti, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu obmedzeniu práv a slobôd občanov USA.

Nové či neobyčajné momenty v kampani roku 2016
 

Veľmi zlým – zatiaľ neznámym – momentom je to, že podľa niektorých odhadov (prieskumov) až 60 % voličov negatívne (neraz až nenávistne) prijíma oboch kandidátov. Navyše, podobne sa k nim stavia aj časť (niekedy sa odhaduje až tretina) elektorátu strán, za ktoré kandidujú.

Špecifickým znakom deformovaného charakteru kampane je aj to, že asi nikdy v histórii USA neboli médiá hlavného prúdu také nepriateľské až agresívne voči niektorému z kandidátov na prezidenta, ako sú voči D. Trumpovi. K bežnej praxi patrí vytrhávanie jednotlivých výrokov z kontextu a ich následná dezinterpretácia. V týchto podmienkach sa šíri o D. Trumpovi značne negatívny obraz najmä v zahraničí – v situácii, keď sa média USA považujú za hlavný zdroj informácií o volebnej kampani.

Ďalším negatívnym momentom je rusofóbia, ktorá nadobúda až hysterický charakter. Vyznačuje sa ňou však len kampaň H. Clintonovej. Z jej výrokov vyplývajú niekedy obavy časti voličov, že vzťahy USA k Rusku dostanú do slepej uličky a že spôsobia vážne komplikácie. K posledným „výkrikom“ Clintonovej rusofóbie patrilo, že Rusko obvinila z potenciálnych pokusov o manipuláciu výsledkov volieb. Naopak, D. Trump vidí nebezpečenstvo v tom, že voľby môžu byť sfalšované samotnou americkou štátnou mašinériou.

Nakoniec niečo, čo je staré – neskrývané zdôrazňovanie finančnej stránky volieb. Výdavky na voľby idú do astronomických súm a naháňanie príjmov na kampaň nadobúda čoraz deformovanejšie podoby. Znepokojenie establishmentu znovu vyvoláva D. Trump, ktorý prevažnú väčšinu svojej kampane kryje z vlastných zdrojov. V hre do budúcnosti je mimoriadne veľa peňazí – a na ich získanie niektoré kruhy neľutujú námahu ani sumy a robia všetko preto, aby D. Trumpa znemožnili a zabránili jeho víťazstvu – niektoré komentáre k jeho osobe, sa približujú k výrokom o politikoch USA v médiách socialistických štátov z čias studenej vojny.

Schyľuje sa v USA k ére gerontokracie?
 

Hovoriť o veku kandidátov nie je politicky korektné, ale môže sa stať, že v USA sa schyľuje k ére gerontokracie (pripomenieme, že v roku 1982 sa dostal na čelo ÚV KSSZ J. Andropov vo veku 68 rokov a vystriedal ho v roku 1984 ešte starší K. Černenko vo veku 73 rokov a potom po nástupe 54-ročného M. Gorbačova sa začala prestavba, v ktorej ZSSR zanikol). Pre ilustráciu uvedieme tabuľku s vekom kandidátov v prezidentských voľbách v USA od roku 1960.

Tabuľka Vek kandidátov v prezidentských voľbách v USA od roku 1960
tabula_prezidenti.jpgDoplníme, že v niektorých voľbách boli aj tretí kandidáti:
1968 – G. Wallace (Americká nezávislá strana), *1919, 49 rokov
1980 – J. Anderson (nezávislý), *1922, 58 rokov
1992 – R. Perot (nezávislý), *1930, 62 rokov
1996 – R. Perot (Reformná strana), *1930, 66 rokov

V roku 2016 kandiduje najstaršia dvojica, ktorá sa v prezidentských voľbách od roku 1960 stretla – má spolu 139 rokov (predtým to bola dvojica W. Mondale – R. Reagan v roku 1984 – spolu 129 rokov a naopak najmladšou dvojicou boli J. Kennedy a R. Nixon v roku 1960 – spolu 90 rokov).

Väčšina kandidátov za Demokratickú stranu mala od roku 1960, keď voľby vyhral J. Kennedy (a stal sa vo veku 44 rokov najmladším prezidentom USA v histórii) do roku 2012 od 46 do 61 rokov, pričom ich vekový priemer bol o niečo viac ako 52 rokov. U republikánov bola situácia iná – išlo o staršie osoby. V rokoch 1960 – 2012 mali kandidáti od 47 do 73 rokov a ich vekový priemer bol zhruba 62,5 roka.

D. Trump je v tomto zozname štvrtý najstarší kandidát republikánov (oproti priemeru je starší o 8 rokov)  ale H. Clintonová je suverénne najstaršia z radov demokratov – o viac ako 7 rokov staršia ako druhý najstarší kandidát a oproti priemeru staršia o viac ako 16 rokov – teda takmer o jednu biologickú generáciu.

Na záver bez prognóz
 

Napriek rozsiahlosti textu nejde o komplexnú analýzu súčasnej situácie v kampani pred voľbami prezidenta USA. Volebným programom oboch kandidátov sme sa vôbec nevenovali, hoci by stáli za podrobnú a dôkladnú analýzu. Avšak ide o materiály, ktoré sú mimo pozornosti médií hlavného prúdu aj v USA. Zdôrazňujú sa z nich len krátke pasáže vo veľmi všeobecnom duchu. Poukážeme aspoň na hlavné heslá slogany – u D. Trumpa to je „Urobme Ameriku zase veľkou“ a u H. Clintonovej „Spoločne silnejší“.

Dnes si nikto netrúfne prognózovať výsledok volieb 8. novembra a nebolo to ani našim cieľom. Treba však vidieť pomerne veľkú nervozitu médií  blízkych establishmentu USA, ktorá sa prejavuje v tom, že sa stále forsírujú prieskumy ukazujúce na prevahu preferencií H. Clintonovej.

Pre svet – s výnimkou proamerických kruhov, ktoré sú v súčasnosti aj v EÚ veľmi silné – by však bolo asi prínosnejšie víťazstvo D. Trumpa, lebo pokračovanie neokonzervatívnej politiky Washingtonu prinesie len nové komplikácie. Momentálne ide síce o málo vypočítateľného politika, ale po nástupe prezidenta USA do funkcie sa vymení mnoho tisíc štátnych zamestnancov na vedúcich pozíciách a tí radikálnosť novej hlavy štátu môžu zmierniť. Podobne aj kabinet, ktorý nový prezident zostaví, môže priniesť rad korekcií do radikálnych predstáv.

B. Obama znamenal nádej – hneď na začiatku svojho mandátu dostal Nobelovu cenu mieru, ale do dejín sa ako mierumilovný politik či mierotvorca nezapísal a na konci jeho éry je na tom svet z hľadiska bezpečnosti v jednej z najzložitejších a najťažších situácií po rozpade bipolarity. Zdá sa že sklamal voličov doma, ale aj očakávania sveta – či už proamerickej časti, ale aj ďalších. Vyjde z tejto situácie víťazne D. Trump alebo H. Clintonová bude pokračovať  v starej línii?

V konečnom dôsledku rozhodnú voliči v USA. Zdá sa však, že budú mať veľmi ťažkú úlohu a rozumný človek nemôže predpokladať, že niekto zvonku zasiahne do vývoja situácie či pomeru síl kandidátov. Zostávajúce dva mesiace by už žiadne veľké prekvapenie priniesť nemali, ale zmeny v prospech jedného či druhého kandidáta nie sú vylúčené. Nezostáva nám iné len čakať, ako to všetko dopadne.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Prvá časť: Dva mesiace pred... Zvyšujúce sa napätie a hystéria v prezidentskej volebnej kampani v USA (1)

Ďalšie články: FRANTIŠEK ŠKVRNDA

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984