Reklama
Reklama

Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača
II. časť

Počet zobrazení: 857

Dňa 30. augusta 1944 sa do éteru ozval povstalecký Slobodný slovenský vysielač. Posledný raz vysielal 27. októbra 1944. V rozpätí týchto dátumov uverejňujeme na pokračovanie Encyklopédiu pracovníkov Slobodného slovenského vysielača, ktorej autorom je Ján Bábik. Seriál dopĺňame o vzácne dobové fotografie, ktorých autorom je Ján Lukášik, redaktor a hlásateľ SSV a zároveň spolupracovník Spravodajskej agentúry Slovenska. Ochotne nám ich poskytol jeho syn Martin Lukášik; bude pri nich takto uvedené autorstvo: Foto: Ján Lukášik / rozhlasaci.sk .
 

banska_bystrica_26._10._1944_843.jpg
Banská Bystrica 26. októbra 1944, deň pred odchodom do hôr. Foto: Ján Lukášik / rozhlasaci.sk

Časť pracovníkov Slobodného slovenského vysielača po ústupe do hôr strávila partizánsku zimu v bunkri Mor ho! pod Jelenskou skalou nad Starými Horami. Tu vydávali od januára 1945 cyklostylovaný časopis Mor ho! Z tohto tábora sú aj fotografie Jána Lukášika.

Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača 1. časť 
Obsahuje úvod a encyklopedické heslá: Andrašovan, Tibor; Bagar, Andrej; Balaďa, Ján.
 

+ + +
 

BOOR, Ján – teatrológ, pedagóg, prekladateľ, redaktor Slobodného slovenského vysielača (5. 3. 1915 Holíč, okr. Skalica – 20. 10. 2002 Bratislava).

Absolvoval štúdium francúzštiny a nemčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1939, z toho bol na študijnom pobyte vo Viedni a v Grenobli 1937 – 1938), PhDr. (1941), doc. (1956), prof. (1969).

Po štúdiách bol stredoškolský profesor na gymnáziách v Tisovci a v Liptovskom Mikuláši (1939 – 1943).

Zúčastnil sa Slovenského národného povstania, bol redaktorom Slobodného slovenského vysielača a zároveň aj časopisu Bojovník.

Po vojne pracoval na Povereníctve informácií v Bratislave, potom ako referent Literárnohistorického odboru Matice slovenskej v Martine (1946 – 1952).

Od roku 1952 bol vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1952 – 1956) a Divadelnej fakulte Vysokej škole múzických umení (1956 – 1984), kde pôsobil aj ako dekan a prorektor.

Ako literárny a divadelný vedec bol znalcom západných literatúr, dejín a teórie dramatického umenia.

Autor početných vedeckých štúdií O západných realistoch (1954), Dialektika dejín divadla (1977), Dráma proti útlaku (1980), Dráma a divadlo sveta (1985), cestopisu Mexico (1949), prekladal diela svetových dramatikov a prozaikov (William Shakespeare, Friedrich Dürrenmatt, Sinclair Lewis, Thomas Stearns Elliot, Friedrich Schiller, Christopher Marlowe, Johann Wolfgang von Goethe, Walt Whitman, John Steinbeck, Gerhart Hauptmann, Antoine de Saint-Exupéry a i.), zostavil výber Moderná americká dráma (1964), vydal eseje Návraty k istotám (1998).
 

          + + +
 

BRUCHÁČ, Dušan – lekár (30. 5. 1923 Slovenská Ľupča, okr. Banská Bystrica – 11. 4. 1988 Bratislava).

Počas Slovenského národného povstania roku 1944 ako študent bol hlásateľom a redaktorom Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici.

Absolvoval štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (MUDr. 1950), CSc. (1960), doc. (1961), prof. (1974).

Pôsobil ako asistent na gynekologicko-pôrodníckej klinike Lekárskej fakulty UK v Bratislave (1950 – 1951), neskôr ako interný ašpirant v Ústave pre starostlivosť o matku a dieťa v Prahe; od roku 1976 vedúci Katedry gynekológie a pôrodníctva II. a prednosta II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

Popredný slovenský gynekológ a pôrodník, jeden zo zakladateľov a budovateľov II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Bratislave. Popri pedagogickej práci sa venoval vedeckovýskumnej činnosti, zameriaval sa na problematiku fyziológie a patológie pôrodníctva,

Autor a spoluautor odborných prác, vysokoškolských učebníc, vyše 80 vedeckých štúdií, ktoré publikoval v odborných časopisoch a zborníkoch.

Vyznamenaný Pamätnou medailou k 20. výročiu SNP (1964), nositeľ vyznamenania Za vynikajúcu prácu (1974).

BIBLIOGRAFIA:

VIERIK, Ján: Profesor MUDr. Dušan Brucháč, CSc., šesťdesiatročný. Bratislavské lekárske listy, Roč. 79, č. 5 (1983), s. 639 – 640.

VALENT, Michal: Univerzitný profesor MUDr. Dušan Brucháč, CSc. Revue medicíny v praxi: odborný zdravotnícky časopis – Roč. 11, č. 4 (2013), s. 43

pohlad_z_tabora_pod_jelenskou_skalou_843.jpg
Pohľad z tábora pod Jelenskou skalou. Foto: Ján Lukášik / rozhlasaci.sk
 

          + + +
 

BULLA, Eduard – pracovník SSV (2. 11. 1919 – od marca 1945 nezvestný).

Po maturite na gymnáziu v Martine (1938) začal študovať na Českom vysokom učení technickom v Prahe, pre predčasnú smrť otca štúdium nedokončil.

Pracoval ako úradník dôchodkového kontrolného úradu, neskôr Slovenskej banky v Martine. Zapájal sa do kultúrneho života, ako ochotnícky režisér a herec účinkoval v Slovenskom spevokole (1941 – 1944), kde hral v hrách Petra Zvona Tanec nad plačom (Básnik), Gabriely Zapolskej Morálka pani Dulskej (Dulský), Štefana Králika Mozoľovci (Podnotár), Ivana Stodolu Mravci a svrčkovia (Stepanov). Režíroval hru N. V. Gogoľa Ženba, v ktorej vytvoril postavu Podkolesina. Účinkoval aj v prvej sezóne Slovenského komorného divadla v Martine a vystupoval v reláciách matičného vysielania.

Počas Slovenského národného povstania pôsobil v Slovenskom slobodnom vysielači. Po potlačení SNP ho v Martine 7. 12. 1944 zatklo gestapo a odvlieklo do Nemecka, pravdepodobne zahynul pri bombardovaní transportu väzňov z Orianenburgu v marci 1945.

Pamiatku Eduarda Bullu a Ivana Ďuríčka, pracovníkov SSV, ktorí zahynuli v Povstaní, pripomína tabuľa na Škultétyho ulici v Martine.
 

          + + +
 

CIKKER, Ján, prof. – hudobný skladateľ, pedagóg (29. 7. 1911 Banská Bystrica – 21. 12. 1989 Bratislava).

Absolvoval štúdium na Štátnom konzervatóriu v Prahe (1935, kompozícia – Jaroslav Křička, dirigovanie – Pavel Dědeček, organ – Bedřich Antonín Wiedermann, klavír – Růžena Kurzová), potom študoval na Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (1936 – 1937, dirigovanie – Felix Weingartner) a na Majstrovskej škole pražského konzervatória (1936 – 1939, kompozícia – Vítězslav Novák).

Bol pedagóg na Štátnom konzervatóriu v Bratislave (1939 – 1951) a učiteľ kompozície na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1951 – 1977, od roku 1964 profesor), okrem toho bol dramaturg Opery SND (1945 – 1948).

ssv_1944-jan_cikker-znelka_ssv_843.jpg
Foto: Archív Múzea SNP

Počas Slovenského národného povstania v roku 1944 v Banskej Bystrici pre Slobodný slovenský vysielač skomponoval jeho znelku a sám ju nahral na klavíri na želatínovú platňu. Z motívu znelky už o mesiac spracoval orchestrálny Pochod povstalcov. Zvučka potom ešte 40 rokov oznamovala vysielanie banskobystrického rozhlasu.

Je autorom početných symfonických diel, oratória Óda na radosť, symfonickej trilógie O živote, mnohých komorných i vokálnych diel (piesňový cyklus O mamičke, úpravy ľudových piesní).

Skomponoval opery Juro Jánošík (1950 – 1953), Beg Bajazid (1957), Vzkriesenie (1959 – 1961), Hra o láske a smrti (1966), Coriolanus (1970 – 1972), Rozsudok (1976 – 1978), Obliehanie Bystrice (1979 – 1981), Zo života hmyzu (1984 – 1986).

Herderova cena (1966), Cena UNESCO za hudbu (1979) a Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam (2011).
 

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama