Reklama
Reklama

Európa likviduje vlastných výrobcov

Počet zobrazení: 4199


brano_ondrus_75x150.jpg

Európa nedokáže splniť vlastné ciele v oblasti zamestnanosti, ekológie a vlastne ani pokiaľ ide o hospodársky rast. Vzdať sa ich európski politici nemôžu, lebo by ich verejnosť rýchlo „vymenila“ za iných (s najväčšou pravdepodobnosťou pravicových populistov). Dosiahnuť ich však nemôžu tiež, lebo odmietajú zmeniť politiku, ktorá v konečnom dôsledku produkciu (či už tovarov alebo služieb) dusí a teda pracovné miesta likviduje.

Zjednodušene povedané, stali sme sa obeťou vlastných modernizačných predstáv pretavených najmä do globalizácie obchodu a finančných tokov. Máme svoj sociálny model, ktorého piliermi sú spoločenská zodpovednosť podnikov a princíp celospoločenskej solidarity. Už vyše dve desaťročia však robíme zmeny, ktoré oba piliere likvidujú a preto je pochopiteľné, že sa náš sociálny model rúca. Vymýšľame „štrukturálne reformy“, ale žiadna z nich nenahrádza likvidované piliere, naopak, likvidujú ich ešte viac.

Uvediem príklad. Pred dvoma týždňami sa v Bratislave stretli slovenskí ministri práce a školstva Ján Richter a Peter Pellegríny s rakúskym ministrom práce Rudolfom Hunsdorferom. Počas diskusie sa dozvedeli, že v rakúskom modeli duálneho vzdelávania sú finančne podporované firmy, ktoré svoje prevádzky poskytujú študentom a učňom na získavanie praktických pracovných skúseností už počas štúdia. Samozrejme, že to nie je pre nás nič nové – presne tak fungovali „podnikové“ učilištia v socialistickom Československu. Náklady na tento vzdelávací systém znášali vtedy aj samotné podniky. V Rakúsku ich síce čiastočne dotuje štát, ale zdrojom dotácií je finančný fond, do ktorého platia povinné odvody samotné firmy. Na Slovensku firmy presadzujú financovanie tohto systému z eurofondov a keď sa minú, tak zo štátneho rozpočtu. Asi sa nikto nezačuduje, že nejedna z nich pôsobí aj v susednom Rakúsku.

Príkladov, ako sa znižuje, či úplne stráca spoločenská zodpovednosť firiem sa však nájde oveľa viac. Zažili sme ich pri novele Zákonníka práce, keď proti väčšej ochrane práv zamestnancov bojovali nemecké, francúzske, rakúske ba i švédske (sic!) firmy! Pokračovať môžeme odmeňovaním zamestnancov alebo ozdravnými (rekondičnými) pobytmi pre pracovníkov. Nič z toho by si tieto firmy netrúfali siahnuť doma, ale u nás varujú, že to zníži ich konkurencieschopnosť.

A, bohužiaľ, majú pravdu. Zďaleka to nie je len Slovensko – celá Európa sa vydala na cestu globálnej konkurencieschopnosti prostredníctvom znižovania nákladov na pracovníkov a štát. Krajiny sa v rámci Európy pretekajú, kto ponúkne firmám nižšie dane a kto nižšie sociálne a pracovnoprávne štandardy. Firmy sa teda presúvajú po starom kontinente, lebo sme v colnej a ktovieakej ešte únii. Kedysi si firma rozmyslela, či sa jej oplatí vyrábať v zahraničí a tovar či službu dovážať, lebo import znamenal dodatočné náklady i administratívne úkony. Teraz sa presunie do lacnejšej krajiny a udržanie sa na pôvodnom trhu ju nestojí nič navyše.

Lenže západné krajiny už na základe tohto vývoja pociťujú rozsiahle problémy. Na zasadaniach Rady ministrov práce EÚ za posledný rok jej členovia zo západnej Európy opakovane navrhujú legislatívu, ktorá má ostatným zabrániť konkurovať tým, že znižujú sociálne a pracovnoprávne štandardy. Napokon, aj ľudia na východe Európy chcú dosiahnuť západnú životnú úroveň a nebyť bezprávnymi otrokmi. Európske sociálne a ekologické štandardy však niečo stoja a firmy majú pravdu, že sa im takto zvyšujú náklady. Majú tak čoraz väčšie problémy konkurovať súperom, ktorých produkcia vo väčšej miere poškodzuje životné prostredie a ktorých zamestnanci pracujú v horších podmienkach.

Európska únia má teda iba dve možnosti. Jedna je, že bude ako celok pokračovať v šialených globálnych pretekoch podľa neoliberálnych modelov – čo teraz robí – a tým postupne zlikviduje svoj model sociálneho štátu. V dôsledku toho možno očakávať prehĺbenie súčasných sociálnych a následne aj ekonomických problémov.

Druhou možnosťou je, že začne dôsledne chrániť svoje hodnoty a firmám nedovolí, aby mohli na jej území tvoriť zisky bez zodpovednosti za jej ekonomický a spoločenský vývoj. V praxi to znamená reguláciu globálneho obchodovania a zavedenie colných, aj iných bariér pre producentov, ktorí odchádzajú z Európy iba preto, lebo inde môžu vykorisťovať svojich zamestnancov a znečisťovať vzduch, vodu, pôdu. Úsilie presadzovať zavedenie a dodržiavanie sociálnych a ekologických štandardov prostredníctvom medzinárodných organizácií a ich konvencií, rôznych foriem zmluvných záväzkov a politických dohôd je síce šľachetné, ale posledných 30 rokov ukázalo, že jediné, čo sa podarilo dôsledne globalizovať je chamtivosť a nadradenosť ziskov nadnárodných korporácií.

Európska únia nemá ustupovať od overených hodnôt a princípov, ktoré spoľahlivo prispievali k jej prosperite, ale musí začať chrániť firmy, ktoré núti tieto hodnoty a princípy dodržiavať pred tými, ktoré to v iných častiach sveta robiť nemusia.

Autor je štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

SÚVISIACE:
Šialená posadnutosť štrukturálnymi reformami

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
28. október 2014, 10:06

Súhlasím. A pridávam konkrétnejší príklad:

V súvislosti s rozhovorom s rakúskym ministrom práce, citujem:"Počas diskusie sa dozvedeli, že v rakúskom modeli duálneho vzdelávania sú finančne podporované firmy, ktoré svoje prevádzky poskytujú študentom a učňom na získavanie praktických pracovných skúseností už počas štúdia. Samozrejme, že to nie je pre nás nič nové – presne tak fungovali „podnikové“ učilištia v socialistickom Československu. Náklady na tento vzdelávací systém znášali vtedy aj samotné podniky. V Rakúsku ich síce čiastočne dotuje štát, ale zdrojom dotácií je finančný fond, do ktorého platia povinné odvody samotné firmy. "

...a konkretizujem, že ešte  k 28. decembru 1989 podpísal minister vlády ČSSR Václav Klaus Vyhlášku Federálneho ministra financií Z.z.211/1989 “o financovaní niektorých zariadení spoločenskej spotreby a niektorých činností”. Federálne ministerstvo financií ČSSR podľa paragrafu 72 zák.88/1988 Zb. o štátnom podniku touto vyhláškou ustanovilo, že podľa §1 určuje druhy zariadení podnikovej spoločenskej spotreby a druhy činností financovaných z fondu rozvoja a z nákladov štátnych podnikov, .... bánk a sporiteľní zakladaných ako štátne peňažné ústavy, poisťovní, štátnej organizácie ČSD. Táto vyhláška vstúpila do platnosti k 1.januáru 1990.

A podľa tejto vyhlášky bolo možné financovať nielen dnes tak vzývané duálne vzdelávanie, ale aj všetky náklady pre verejné účely lepšie ako dnes "do nákladov na odpočet z daní" dodané všeliaké tie detinské "bonusy" zamestnancom či "sponzoring" sprieaznenej verejnosti....

Braňo, máte jedinešnú šancu na ministerstve takúto vyhlášku modifikovať na súčasnosť a vytvoriť zákonodarnú iniciatívu - pretože v podnikoch a korporáciách je peňazí dosť a dosť, ibaže sú odčerpávané ako všeliaké "náklady" mimo Slovenskej republiky, alebo sú používané iba na zníženie daňových odvodov.

Prečo napríklad nie je povinnosťou podnikovej sféry v technologických či informačných technológiách časť zisku poskytnúť na vzdelávanie pracovníkov a povedzme vzdelávanie študentov v základných či stredných školách? Zákon to jednoducho firme prikáže a tá to vykoná. Nemôže reptať, pretože to isté by musela urobiť i v Rakúsku i vo Francúzsku i v Británii....iba u nás má "kolonizačné výhody"...

A podotýkam, že firmy to radi zneužívajú, že u nás môžu pôsobiť ako prospektori na ťažbu živej pracovnej sily: Zahraničný investor si u nás otvorí eseróčku, aj keď je doma poriadne silnou akciovkou, prenajme si za mierny poplatok v každej dedine v "priemyselnom parku" hotové infraštruktúrou vybavené priestory(často už i s hotovou "škatuľou" výrobnej či skladovej budovy), prenájme si vozový park, prenájme si živú pracovnú silu cez personálne agentúry, nakúpi na úver z našej banky materiály, dovezie už opotrebovanú technológiu na výrobu, neplatí za znečistenie a odpady, vyrába povedzme 5 až 10 rokov ( niekedy i so štedrou dotáciou štátu na pracovné miesta), získava hotových vzdelaných a zručných pracovníkov, "zabudne platiť odvody" na čo im príde kontrola finančnej správy spravidla až po ukončení činnosti firmy, potom jedného dňa po deväťročnej "ťažbe zisku" dá top manager všetkým povinnú 14 dňovú dovolenku, medzitým odmontuje a odsťahuje technológiu niekam južnejšie či východnejšie ( od včera po voľbách asi do Ukrajiny) - a -vyparí sa....a nádejnej panne neveste Slovensku zostanú oči pre plač a stovka opustených pracovníkov v čudnom statuse "nie nezamestnaného, ale nikde nerobiaceho neprepusteného Slováka"... a to nie je iba ten slávny a doteraz nepotrestaný prípad toho špekulanta, ktorý tak urobil tuším v Prešove, tých firiem sú tu desiatky....

takže áno, treba okrem týchto jasných trestných činov riešiť aj to, aby firmy investovali a to pod zákonom...

súhlasím. 

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
28. október 2014, 10:11

...ale inak, bruselská "Európa" sa už poriadne vzdialila od konkrétnych potrieb hospodárskej sféry mnohých členských štátov Európskej Únie, s tým súhlasím....

Obrázok používateľa datatip
#3
Anton Maslo
29. október 2014, 11:41

P. štátny tajomník a člen strany - zostáva už len odpovedať na otázku :

SR je členom EÚ. Čo robíte konkrétne pre zvrátenie tohto stavu ( okrem kritiky ) ?

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama