Európa sa nemôže premeniť na trhovú džungľu!

Počet zobrazení: 4600

V litovskom Vilniuse sa ôsmeho júla konala pravidelná schôdzka predsedov parlamentných výborov pre európske záležitosti (tzv. COSAC), na ktorom vystúpil so svojimi príspevkami aj predseda slovenského eurovýboru Ľuboš Blaha. Vo svojich krátkych príhovoroch reagoval najskôr na ministra zahraničných vecí Litovskej republiky Linasa Linkevičiusa a potom na podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča.  Oba príhovory vyvolali medzi poslancami silnú odozvu a viacerí predsedovia na Ľ. Blahu pozitívne reagovali, vrátane zástupcov z Írska, Fínska, Chorvátska či Francúzska. Tieto príspevky pomohli posunúť diskusiu o budúcnosti EÚ k tematike posilnenia sociálnej dimenzie Európy, ktorá pôvodne vôbec nemala byť predmetom diskusie. Príspevky Ľuboša Blahu prinášame v preklade do slovenčiny.

Voľný trh nevyrieši krízu, ktorú sám spôsobil

V prvom rade by som rád zablahoželal našim chorvátskym priateľom k ich vstupu do EÚ. Slovensko je s Chorvátskom kultúrne a historicky prepojené, rovnako ako s ďalšími krajinami západného Balkánu, vrátane Srbska a Čiernej Hory. Preto dúfame, že proces rozširovania EÚ bude pokračovať a že bude taký úspešný, ako v prípade Chorvátska. Politika rozširovania je pre dnešnú EÚ najprogresívnejší príbeh.

Je to jasný signál, že EÚ je stále veľmi atraktívna. Jeden z dôvodov je v tom, že EÚ je naďalej najsociálnejšia, najenvironmentálnejšia a najprogresívnejšia časť sveta. Niektorí „biznis-friendly“ experti tvrdia, že práve toto sú hendikepy EÚ, a že sme príliš sociálni a príliš egalitárni. Vidím signály, že EÚ mení svoje smerovanie a prikláňa sa k neoliberálnemu modelu. Som presvedčený, že takáto zmena by Európe priniesla katastrofu. Voľný trh nemôže vyriešiť krízu, ktorú sám spôsobil. Preto by som rád vyzdvihol hodnoty, ktoré definujú identitu EÚ – sú to solidarita, rovnosť a vzájomnosť.

Európa sa nemôže premeniť na trhovú džungľu. Vždy bola domovom, rodinou pre svojich občanov. Musíme zachrániť náš európsky sociálny model. To najdôležitejšie, čo musíme urobiť, aby sa nám to podarilo, je boj proti daňovým rajom, daňovým únikom a daňovej loby zo strany najbohatších skupín v spoločnosti. Ak takto získané peniaze prerozdelíme, európsky sociálny model môže byť zachránený. A práve toto by malo byť pre EÚ aktuálnou prioritou.

Sociálna ekonomika a družstvá

Keď sa zamyslím nad nástrojmi, ktoré priniesla Lisabonská zmluva na posilnenie demokracie v EÚ, môžem spomenúť tzv. žltú kartu, ktorú získali národné parlamenty a taktiež môžem spomenúť veľmi dôležitú, tzv. európsku občiansku iniciatívu.

Ako prvú spomeňme žltú kartu. Iba jedna jediná iniciatíva národných parlamentov na ochranu princípu subsidiarity bola doteraz úspešná. Ide o nariadenie Monti II., ktoré sa snažilo oslabiť sociálne právo robotníkov na štrajk. Som veľmi rád, že toto európske nariadenie bolo stiahnuté. Po druhé, európska občianska iniciatíva bola doposiaľ úspešná v prípade ochrany vodných zdrojov pred ich privatizáciou a vyzerá to tak (a ja dúfam), že úspešnou by mohla byť aj občianska iniciatíva za nepodmienený základný príjem. Aj pri týchto iniciatívach som veľmi rád, že existujú.

Čo je spoločným menovateľom všetkých týchto demokratických iniciatív? No predsa to, že európski občania a ich zástupcovia v národných parlamentoch chcú chrániť sociálne práva a verejnú sféru pred ich privatizáciou a liberalizáciou. Očividne, viac demokracie vedie k sociálnejšej Európe. Vieme, čo ľudia chcú. Nie škrtanie, nie technokratov. Chcú sociálnu Európu, v ktorej bude viac rovnosti.

Moja otázka teda znie: aký je súčasný stav diskusie o tzv. sociálnej únii, ktorú spomína aj európsky manifest Smerom k skutočnej ekonomickej a menovej únii? A aký je stav diskusie ohľadom ďalších sociálnych redistributívnych nástrojov, ako je napríklad daň z finančných transakcií (FTT) alebo tzv. sociálne podnikanie či podpora družstiev a tzv. vzájomných spoločností? A posledná otázka: keď ste hovorili o možnosti novej európskej zmluvy, viete si predstaviť, že by po jej prijatí Európska únia dostala viac právomocí v oblasti spoločnej sociálnej politiky, a že by EÚ mohla pokrývať niektoré zo sociálnych dávok, povedzme v boji proti absolútnej chudobe v EÚ?

Ešte raz vám ďakujem, pán podpredseda Šefčovič, že ste otvorili otázku sociálnej dimenzie EÚ. Verím, že je to najdôležitejšia otázka pre budúcnosť zjednotenej Európy. Zamerajme sa na sociálnu ekonomiku a kooperatívy!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984