Európske voľby 2014: tentoraz je to iné
Odpočítavanie sa začalo: do otvorenia prvých volebných miestností pre voľby do Európskeho parlamentu 2014 zostáva 100 dní. V druhej najväčšej demokratickej voľbe na svete môže 400 miliónov občanov rozhodnúť o novom Európskom parlamente. 751 poslancov EP, ktorí sa v júli ujmú funkcie, určí nielen smerovanie európskej politiky na nasledujúcich päť rokov, ale tiež zvolí šéfa exekutívy EÚ, predsedu Európskej komisie. Na Slovensku sa voľby uskutočnia v sobotu 24. mája. Slováci si zvolia 13 poslancov EP.
Prečo sú tieto voľby iné
Rozšírenie právomocí Európskeho parlamentu od roku 2009 sme pocítili, keď sa EÚ snažila dostať z krízy. Poslanci EP okrem iného pracovali na legislatívnych opatreniach pre účinnejšiu rozpočtovú disciplínu, zabrzdenie úpadku bánk a na obmedzení odmien pre bankárov. Májové voľby do Európskeho parlamentu preto umožnia voličom posilniť nastolený kurz alebo zmeniť spôsob, akým Európa rieši hospodársku krízu a ďalšie otázky, ktoré ovplyvňujú každodenný život občanov.
Zostava nového parlamentu vôbec po prvýkrát určí, kto povedie Európsku komisiu, výkonný orgán EÚ, ktorý navrhuje legislatívu a dohliada na jej uplatňovanie v praxi. Podľa nových pravidiel najvyšší vládni predstavitelia členských krajín EÚ, ktorí navrhnú kandidáta na post budúceho predsedu komisie, tak budú musieť urobiť na základe výsledkov volieb. Európsky parlament zvolí nového predsedu komisie väčšinou, teda najmenej polovicou hlasov nových 751 poslancov (376). Európske politické strany preto pred voľbami do Európskeho parlamentu navrhnú (ak tak ešte neurobili) svojich kandidátov na túto dôležitú funkciu, čo dáva občanom možnosť vyjadriť sa počas volieb aj k tejto otázke.
Nová politická väčšina, ktorá vzíde z volieb, bude počas nasledujúcich piatich rokov vytvárať európsku legislatívu v oblastiach od jednotného trhu až po občianske slobody. Európsky parlament - jediný priamo volený orgán EÚ – je kľúčovým prvkom európskeho rozhodovacieho systému a má rovnakú váhu ako národné vlády pri prakticky všetkých právnych predpisoch EÚ. Volič bude mať väčší vplyv ako kedykoľvek predtým.
Poznámka
Politické skupiny
Európsky parlament má v súčasnosti sedem politických skupín, ktoré reprezentujú viac ako 160 národných strán.
Podľa rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, členovia skupiny musia zdieľať „politickú príslušnosť“, pričom skupina musí pozostávať z minimálne 25 členov z najmenej jednej štvrtiny členských štátov (v súčasnosti aspoň siedmich). Členovia, ktorí si neželajú, alebo nemôžu byť priradení k skupine, sa nazývajú „nezaradení“.
Volebný zákon
V rámci EÚ existujú niektoré spoločné pravidlá pre voľby, tie sú ale do veľkej miery organizované podľa národných tradícií a zákonov. Napríklad, je na každom členskom štáte, aby sa rozhodol, či použije systém otvorenej alebo zatvorenej kandidátskej listiny alebo na akú hodnotu nastaví prah zvoliteľnosti, pokiaľ nebude vyšší ako 5 %. Minimálny vek voličov je vo všetkých krajinách 18 rokov, s výnimkou Rakúska, kde to je 16 rokov. Minimálny vek kandidátov do volieb sa líši od krajiny ku krajine, ale vo väčšine prípadov je tiež 18 rokov.
Hlasovanie je povinné v Belgicku, na Cypre, v Grécku a Luxembursku.
Prebiehajúca činnosť EP
Aj keď je pozornosť nasmerovaná na nadchádzajúce voľby, práca súčasného Parlamentu sa ešte neskončila a najbližšie mesiace budú plné politických a legislatívnych rozhodnutí. Parlament má na programe rozhodovanie o legislatíve k: spoločnému mechanizmu pre krachujúce banky, bankovej únii; ochrane vkladov, telekomunikačnému balíčku, zdravotným inšpekciám potravín a zvierat, vysielaniu pracovníkov, ochrane dát, bezpečnosti výrobkov, službám v prístavoch, železničnému balíku a pravidlám "pre jednotné nebo". Parlament ešte musí popritom hlasovať o konečných textoch pri trestných sankciách za trhové manipulácie, emisiách CO2 pre automobily či tabakovej smernici. Na programe je aj rozprava o úlohe tzv. „Trojky“ (Komisia / Európska centrálna banka / MMF) a sledovaní zo strany NSA.
Po vyhlásení oficiálnych výsledkov budú príslušné národné orgány informovať Európsky parlament o menách nových poslancov. Po overení ich poverovacích listín parlamentnou administratívou sa môže týchto 751 poslancov ujať funkcie na prvom zasadnutí EP 1. júla 2014.
Pred ustanovujúcim zasadnutím v júli sa noví poslanci stretnú podľa svojho politického zaradenia. Oficiálne politické skupiny, ktoré budú tvoriť EP, vzniknú koncom júna.
Stretnutia politických skupín – jún
V júni vytvoria poslanci z rôznych členských štátov politické skupiny na základe svojho politického presvedčenia. Aby skupina dostala formálny status musí ju tvoriť najmenej 25 poslancov zvolených v najmenej štvrtine členských štátov (najmenej siedmich).
Ustanovujúce zasadnutie 1. – 3. júla v Štrasburgu
Prvé zasadnutie Európskeho parlamentu bude venované formálnemu zostaveniu parlamentu. Noví poslanci zvolia predsedu EP, 14 podpredsedov a šiestich kvestorov. Otvoreniu schôdze bude predsedať odchádzajúci predseda EP, ak bude zvolený do EP. V opačnom prípade táto úloha pripadne jednému z odstupujúcich podpredsedov, v prípade ich absencie poslancovi s najdlhším mandátom.
Voľby nového predsedu EP
Kandidáti na predsedu EP môžu byť navrhnutí buď politickou skupinou alebo minimálne 40 poslancami. Voľby sa konajú v prvý deň schôdze tajným hlasovaním. Úspešný kandidát musí získať absolútnu väčšinu platných odovzdaných hlasov, napríklad 50 %+1. Ak po troch kolách hlasovania žiaden kandidát nezíska takúto väčšinu, štvrtého hlasovania sa zúčastnia len dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.
Novozvolený predseda prevezme predsedanie schôdze a môže predniesť prejav (ale taktiež sa môže rozhodnúť povedať len krátku reč a formálny prejav neskôr) predtým, ako sa pristúpi k voľbe podpredsedov a kvestorov.
Voľba podpredsedov a kvestorov
Kandidáti na posty podpredsedov EP a kvestorov musia byť tiež navrhnutí politickou skupinou alebo 40 poslancami. Voľba podpredsedov sa koná na druhý deň schôdze tiež formou tajného hlasovania.
Úloha podpredsedov a kvestorov
Úlohou podpredsedov je zastúpiť predsedu pri výkone jeho činnosti, ak je to potrebné, vrátane riadenia plenárnych zasadnutí. Sú tiež členmi predsedníctva , orgánu zodpovedného za všetky administratívne otázky, zamestnancov a organizačné záležitosti v parlamente. Kvestori majú na starosti administratívne záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov EP.
Vznik Výborov (7. – 10. júl, Brusel)
V týždni, ktorý nasleduje po prvom zasadnutí EP si výbory zvolia svojich predsedov a podpredsedov, podobne urobia aj Medziparlamentné delegácie.
Každý výbor volí svoje predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu a podpredsedov. Počet podpredsedov je určený Parlamentom na základe návrhu Konferencie predsedov.
Zasadnutie EP 14. – 17, júla v Štrasburgu
Podľa Lisabonskej zmluvy volí Európsky parlament predsedu Európskej komisie. Európska rada, zložená z hláv štátov a vlád, musí vziať do úvahy pri návrhu kandidáta na tento post výsledky volieb do EP. Keďže rozdelenie poslancov do politických skupín bude známe už v polovici júna, vládam to uľahčí rozhodovanie. Keď Európska rada navrhne kandidáta na predsedu EK, môžu sa uskutočniť politické rokovania s parlamentom o jeho /jej politických prioritách a programe.
Druhé plenárne zasadnutie v júli bude pre Európsky parlament prvou príležitosťou na voľbu predsedu EK. Úspešný kandidát bude potrebovať podporu väčšiny poslancov, najmenej polovice zo 751 členov EP (376).
Hlasovanie je tajné. Ak by bol kandidát odmietnutý, Európska rada, ktorá rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, má jeden mesiac na to, aby navrhla iného kandidáta.
Po zvolení predsedu EK, Rada po dohode s ním odsúhlasí zoznam dezignovaných komisárov.
September/október 2014 (tbc) – Brusel, Štrasburg. Híringy (vypočutia) dezignovaných komisárov a hlasovanie
Dezignovaní komisári predstúpia pred príslušné výbory EP, ktoré sa zaoberajú problematikou príslušnou k ich budúcemu portfóliu. Vypočutia sú verejné. Po nich sa každý výbor stretne za zatvorenými dverami, aby zhodnotil kandidátove odborné vedomosti a výkon. Toto hodnotenie pošle predsedovi EP. V minulosti tieto vypočutia spôsobili aj to, že sa niektorí kandidáti vzdali alebo im bolo zmenené portfólio.
Po tomto procese predstaví predseda Európskej komisie celé kolégium komisárov a program EK na parlamentnom zasadnutí. Predseda EK, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ďalší členovia Európskej komisie musia byť schválení hlasovaním EP.
Ak EP schváli predsedu EK a komisárov, môžu byť vymenovaní Radou, ktorá rozhodne kvalifikovanou väčšinou.
Ak by nastali podstatné personálne zmeny v komisii alebo sa uvoľnili miesta, príslušní komisári alebo kandidáti sa musia opäť dostaviť pred relevantné výbory.
Príprava na voľby nového predsedu Európskej komisie
Keď členské krajiny EÚ v júni navrhnú svojho kandidáta na post nového predsedu Európskej komisie, musia svoj návrh založiť na výsledkoch volieb do EP. Kandidáta musí podporiť nový Európsky parlament: zvolí predsedu Európskej komisie tak, ako to uvádza Lisabonská zmluva.
Európske politické strany môžu predstaviť svojich kandidátov na túto dôležitú funkciu pred voľbami do EP a tak umožniť aj voličom, aby sa vyjadrili, kto by mal byť novým predsedom EK.
Nominácie Európskych politických strán v chronologickom poradí:
Alexis Tsipras, Grécko, Európska ľavica. Zvolený kongresom Európskej ľavice (15 decembra 2013) http://european-left.org/4th-el-congress/tsipras-nominated-european-left-voice-denounce-policies-troika-european-commission
Guy Verhofstadt, Belgicko, ALDE. Získal kandidatúru 20. januára potom, ako sa súčasný komisár Olli Rehn stiahol z boja (1. februára, volebné stretnutie ALDE v Bruseli) http://www.aldeparty.eu/en/events/electoral-meeting-alde-party-candidate-european-commission-president"
José Bové, Francúzsko a Ska Keller, Nemecko, Európska strana zelených. Vyhlásenie kandidátov 29. januára. Volebný konvent 22. februára. http://europeangreens.eu/brussels2014/electoral-convention
Martin Schulz, Nemecko, dezignovaný kandidát Strany európskych socialistov PES. Zvolený na kongrese PES 1. marca v Ríme. http://pes.eu/en/events/pes-election-congress
Očakávané: EPP (EĽS). Nominácie 13. februára-5. marca. 6-7 marca sa uskutoční kongres EĽS v Dubline, ktorý kandidáta zvolí (http://dublin2014.epp.eu/programme.php Prehľad politických strán http://www.elections2014.eu/en/european-political-parties
Predvolebné diskusie kandidátov: Európska vysielacia únia (EBU) zorganizuje jednu alebo dve televízne diskusie s kandidátmi na post predsedu EK
