Reklama
Reklama

Euscorpius carpathicus

(na okraj Najväčšieho Slováka 2)
Počet zobrazení: 2526

Spisovateľ Štefan Gráf napísal: noviny vždy musia štúrať. Prenesiem jeho výrok do súčasnosti: „dnešné hromadné oznamovacie prostriedky musia vždy v niečom sa hrabať“. RTVS pokračuje v hľadaní „najväčšieho Slováka“ (na základe neslovenského scenára), druhý v poradí prichádza Ľudovít Štúr. Jeho osobnosť je - nielen podľa mňa - horúcim až vrelým (vriacim?) kandidátom na najväčšieho Slováka. Určite z desiatky (jedenástky), ktorá je v hre. Ako o tom presvedčiť majiteľov mobilných telefónov ochotných obetovať nejaký ten peniaz? Problémom televíznych kortešačiek je neexistencia presných hodnotiacich znakov, ktoré jednoznačne charakterizujú mieru veľkosti osobnosti a kvalitu slovenskosti.:

SÚVISIACE:
Slovak Carpathian Highwaymen

Televízni tvorcovia ich nahrádzajú štúravým prístupom (pre neznalých expresívneho slovenského prídavného mena štúravý vysvetľujem: zapárajúci, podpichujúci). Štúrajú do života možných slovenských velikánov televízneho rozmeru. V prípade Štúra vyhrabú a dajú do popredia trebárs jeho prvotnú nechuť k tvrdému y, či (vraj neúmerne) vysoký počet oblekov ušitých v roku 1847 slúžiacich poslaneckej práci (to iste chápu aj súčasní poslanci NRSR).  Nemenej dôležitý pre štúravcov (nie pre štúrovcov!) je Štúrov postoj ku genderu.  Neviem síce čo to znamená a určite to nevedel ani Lajko Štúr pred sedemnástimi desaťročiami. Dokonca to nevie ani Slovník slovenského jazyka. Ten pozná iba slovíčko gén, ktoré popisuje: nositeľ dedičných vlastností v rozplodzovacích bunkách. Ku genderu sa dostanem až v anglickom slovníku, anglické slovo zásadne do slovenčiny prekladajú – rod. Málokedy ako pohlavie. Ľudovít Štúr mal určite „kladný“ vzťah k rodu, do slovenskej gramatiky ich začlenil až tri, taktiež mu nebola cudzia genealógia – rodopis.  Dnešného diváka zaujíma (a ak nie, tak musí) ten zanedbateľný význam slova gender súvisiaci s pohlavím. Bol Ľudovít Štúr nepriateľ žien a priateľ nežien? Darmo odborníci na slovo vzatí dokladajú a dokladujú, že Štúrove výčitky kamarátom ohľadne ženby sú vytrhnuté zo súvislostí, že Ludevít na Hurbanovej svadbe bol svedkom a nevyhýbal sa tancovačke (so ženami). My však potrebujeme dosiahnuť vysokú sledovanosť. Čo má sledovanosť programu spoločné s kvalitou spracovania témy je nejasné, ale načo otázky? Sú zbytočne. Ako vraví pán svojmu nemému sluhovi v slovenskom dramatickom diele: „Netreba toľko slov, viem čo chceš povedať...“

ev._fara_modra.jpg

Pritom každodenný život Ľudovíta Štúra je naplnený výnimočnosťou, sťaby rohom tvorivej hojnosti. V takom prípade pár minút televíznej diskusie o Ľudovítovi Štúrovi je priam trestuhodne málo. Niekto to zdôvodní možno rovnosťou prístupu, rovnosťou šancí postaviť sa na najvyšší stupeň piedestálu nesúceho názov najväčší Slovák. V takom prípade by však predkolo televíznej certifikovanej súťaže s necertifikovanými pravidlami muselo namútiť skutočnú smotanu (kvalitu) zo slovenského mlieka nadojeného v slovenskej histórii. Mútnik nebol chybný, skôr tí čo mútili…

v_toto_dome_byval_stur.jpg

Mnohostrannosť Štúrovej osobnosti je veľkolepá. Dalimír Hajko vo svojej knihe Slovenské provokácie píše: „… nebol iba politik a revolucionár, poslanec Uhorského snemu a vynikajúci parlamentný rečník, novinár a publicista, pedagóg, vedec, ideológ, organizátor kultúrneho a spoločenského života na Slovensku a kodifikátor spisovnej slovenčiny“. (Viac sa mi páči zakladateľ spisovnej slovenčiny.)  dvadsiatich rokov. Nebola to nejaká ledačina. V krátkom nielen historicky, ale aj v ľudsky krátkom čase „stvoril“ slovenský národ. Dvadsať štúrovských rokov znamenalo vytiahnutie slovenského národa z dna dejinného zabudnutia na hladinu aktívnej spoluúčasti pri tvorbe svojho i európskeho osudu. Navrhol a postavil pevnú kostru lode slovenskej budúcnosti, budúcnosti Slovákov v slovenčine. Ďalší lodivodi či už štúrovci, alebo matičiari so cťou preplávali úskaliami maďarizácie. A dvadsiate storočie to už bolo slovenské storočie. Bez Ľudovíta Štúra by dnešná Slovenská republika bola určite iná. Možno aj nebola. A tak ďalší finalisti Najväčšieho Slováka: Štefánik, Dubček a Husák mali na čom stavať svoju veľkosť a veľkosť Slovenska.

A prečo názov môjho príspevku znie Euscorpius carpathicus? Tak sa latinsky nazýva bodavý členovec tmavohnedej farby. Slovensky: štúr karpatský. Ľ. Štúr určite účinne bodal do bahna pretrvávajúceho uhorského feudalizmu rozvíriac stojaté podkarpatské vody, ktoré bolo schopné stiahnuť Slovenstvo do ničoty zabudnutia. Prevŕtal Slovensko svojimi myšlienkami skrz naskrz a snažil sa z neho vydolovať duchovné bohatstvo. Podobne ako baníci preštúrali slovenské vrchy aby dostali na povrch jeho vzácne kovy. Veľký a Malý Šturec nad Banskou Bystricou o tom svedčia doteraz.
 

SÚVISIACE:
Stane sa Ľudovít Štúr najväčším Slovákom? I.

Stane sa Ľudovít Štúr najväčším Slovákom? II.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama