Falošná „výzva k činom“ vo veci nezamestnanosti mladých

Ešte predtým, než sa začítate do článku prevzatého z World Socialist Web Site, uvádzame, že európski politici a odborníci 3. júla 2013 na berlínskej konferencii rozhodli, že Európska únia dá napokon na boj s nezamestnanosťou mladých 24 miliárd eur. Na argumentácii Petra Schwarza sa však nič podstatné nezmení, ak si údaje v článku vynásobíte alebo vydelíte štyrmi...

Na nedávnom bruselskom summite predsedovia vlád členských štátov Európskej únie rozhodli o poskytnutí 6 miliárd eur na riešenie nezamestnanosti mládeže.

Opatrenie nazvali „Výzva k činom proti nezamestnanosti mládeže“.

V skutočnosti je však svojím opakom, paródiou a urážkou inteligencie mladých ľudí. Vypovedá a podčiarkuje fakt o celej jednej stratenej generácii, ktorá nemá v kapitalistickej Európe budúcnosť.

V európskej 27-sedmičke (po vstupe Chorvátska je už 28 krajín – pozn. redakcie) je jeden zo štyroch mladých ľudí pod 25 rokov nezamestnaný - spolu 5,6 milióna ľudí. Plánovaných 6 miliárd eur sa bude čerpať v rokoch 2014 a 2015. Na jedného nezamestnaného to predstavuje 45 eur mesačne - kvapka v mori.

Dokonca aj prominentné korporátne a politické postavy pripúšťajú, že ide o symbolické opatrenie. Thomas Mayer, hlavný ekonóm Deutsche bank to nazval „symbolickou politikou“. Martin Schulz, predseda európskeho parlamentu povedal, že suma peňazí, ktoré boli alokované, „nie je dostatočná“.

Podľa zdrojov Európskej komisie bolo od roku 2008 vyčlenených 4,5 biliónov eur z verejných prostriedkov na záchranu bankového systému. Teraz tie isté európske vlády uvoľnili 0,13 percenta zo spomínanej sumy pre európsku mládež. Tento pomer naznačuje dôležitosť európskej mládeže pre vládne elity v porovnaní s bankami.

Tých šesť miliárd eur pritom nie sú nové peniaze v rozpočte. Ide o prostriedky presmerované z iných výdajových položiek v existujúcom rozpočte, čo zo sebou nevyhnutie prinesie ďalšie prepúšťanie.

Summit detailnejšie nešpecifikoval, ako bude tých 6 miliárd použitých. Jediným vyjadrením je, že mladému človeku bez práce má byť ponúknuté pracovné miesto alebo rekvalifikácia do 4 mesiacov od ukončenia štúdia alebo dňa prepustenia z práce.

Bezcennosť tejto garancie podčiarkol jeden z najvýznamnejších účastníkov stretnutia, luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. Zdôraznil, že európsky summit vydal takmer identické rozhodnutie za jeho predsedníctva v roku 1997 bez viditeľných výsledkov.

EÚ prefinancuje tréningové programy, ktoré poskytnú mladým dočasné útočisko pred radmi na úradoch práce. Tento druh opatrení sa v minulosti preukázateľne neosvedčil ako nástroj na získanie stáleho pracovného miesta za prijateľnú mzdu.

Len v samotnom Španielsku je 2,7 milióna ľudí pod 35 rokov nezamestnaných. Asi 60 percent z nich má univerzitné vzdelanie a mnohí majú viac ako jeden diplom. napriek tomu si nedokážu nájsť prácu. V odpovedi na nedávny inzerát na 11 nových pracovných pozícií pre madridské múzeum Prado s platom len 930 eur prišlo 18 500 žiadostí uchádzačov.

V Taliansku je 40 percent všetkých mladých ľudí do 25 rokov a každý piaty absolvent vysokej školy bez práce. Rekvalifikácia veľmi nezlepší ich vyhliadky. V Grécku je nezamestnanosť mladých 63 percent a v Portugalsku 43 percent.

Od improvizovaných tréningových a rekvalifikačných opatrení sa neočakáva zaistenie budúcnosti mladých ľudí, ale pracovná sila pre biznis: pre jej vykorisťovanie v rámci absolventskej praxe na nízko platených krátkodobých miestach, kým zamestnávatelia za nich poberajú štátne dotácie.

Spolu so 6-miliardovým programom podpory zamestnanosti mládeže finančná tlač zdôraznila potrebu pracovnoprávnej „reformy“, ktorá by umožnila výmenu starších a lepšie platených pracujúcich za mladých a slabo platených, vychádzajúcich z rekvalifikačných kurzov.

„Aby išlo o viac ako len dočasnú dotáciu na krátkodobé pracovné skúsenosti, program musí byť sprevádzaný hĺbkovou reformou pracovného trhu prijímacích krajín,“ píše Financial Times.

Za symbolickými opatreniami EÚ je strach z toho, že mládež, ktorej je v tomto systéme odopieraná budúcnosť, sa bude radikalizovať a obráti sa k socialistickým perspektívam. Jeden z reprezentantov pravice Thomas Stehling z Konrad Adenauer Foundation v Madride nedávno varoval, že ľudia by mohli začať strácať dôveru v súčasný systém. „Čo môže človek očakávať od takých ľudí?“ pýta sa ironicky. „To, že vybehnú do ulíc oslavujúc úspech sociálneho trhového hospodárstva?“

V britskom Guardiane Stefano Scarpetta z OECD prirovnal situáciu v Európe k revolúciám v Egypte a Tunisku. Poznamenáva, že v týchto krajinách bola tiež generácia vzdelaných mladých ľudí bez prístupu na pracovný trh.

Financial Times vo svojom editoriale na tému summitu EÚ v závere dodáva: „Vysoká nezamestnanosť plodí medzi mladými ľuďmi dezilúziu. Nespokojnosť je vetrom do plachiet protestným [politickým] stranám, ako talianske Päťhviezdičkové hnutie. Až dodnes sú protesty zriedkavé a väčšinou nenásilné. To však nie je dôvod pre samoľúbosť. Európskym politikom sa stačí pozrieť do Turecka alebo Brazílie, aby si uvedomili, že stačí málo a nespokojnosť vyženie ľudí do ulíc.“

Masová nezamestnanosť medzi mladými rovnako ako staršími môže byť prekonaná iba vytvorením miliónov nových dobre platených pracovných miest v kľúčových spoločenských sektoroch, ako je zdravotníctvo, starostlivosť o starých ľudí, životné prostredie, kultúra a priemysel. To si vyžaduje obrovské verejné investície.

Tento druh investícií nemôže byť realizovaný, pokiaľ kontrola nad spoločenským bohatstvom bude v rukách finančných elít, ktoré naďalej bohatnú aj počas krízy.

Potrebným opatrením je nastolenie vlády pracujúcich, ktorá vyvlastní banky a veľké korporácie a následne ich odovzdá pod demokratickú verejnú kontrolu.

Mladí ľudia nesmú dovoliť, aby boli vykorisťovaní ako lacná pracovná sila zneužitá na znižovanie miezd všetkých pracujúcich. Musia bojovať spolu s pracujúcimi ako jeden celok za socialistickú transformáciu spoločnosti.

(Článok je krátený)

Preložil: Dušan Krnáč

Foto: Julio Albarrán / Creative Commons