Falošné ilúzie

Andreja Kisku síce po príchode do Chicaga nadšene nevítalo 150-tisíc Slovákov a Čechov ako Tomáša G. Masaryka pred sto rokmi, ale predsa sa stihol na rozličných fórach vyjadriť k najdôležitejším otázkam svetovej politiky. Napríklad, že keď bol malý, tak nechcel byť prezidentom, ale televíznym divákom, že pred rokmi počas pobytu v USA umýval dlážku a že teraz musí doma šúpať zemiaky.

Napokon však pustil perie. Priznal sa, že hoci už nebude kandidovať na najvyšší ústavný post, chce zostať politicky aktívny a získať výkonnú moc. A to do takej miery, že bude mať právo vyberať ministrov. Kiska teda mieni vysoko rúbať, trúfa si na funkciu, v ktorej bude rozhodovať o členoch budúcej vlády. Tá by sa asi mala vytvoriť po parlamentných voľbách. Jednoducho, premiérskym kreslom by nepohrdol.

K tomuto kroku ho zrejme primali najnovšie prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých sa zo súčasných slovenských politikov údajne môže tešiť najvyššej dôvere. Zatiaľ však nie je jasné, ako sa chce k úspešnému volebnému výsledku dopracovať. Založí vlastné politické hnutie, alebo sa objaví na čele kandidátky Progresívneho Slovenska, strany Spolu či nejakej koalície?

Tieto odvážne ambície sú o to prekvapivejšie, keď si uvedomíme, ako ešte nedávno zdôvodňoval svoj nezáujem o prezidentské repete tým, že sa hodlá viac venovať rodine. Ale ako sám tvrdí, „iba hlupák nemení názory, pokiaľ sa menia okolnosti“. Za uplynulé roky pochopil, že prezidentstvo mu nedáva toľko moci ako predsedovi vlády. Začína však podliehať inej ilúzii: že ako premiér bude mať na svoju manželku a deti viac času a že nebude lietať z Bratislavy do Popradu každý týždeň až vo štvrtok, ale už v stredu.

(Text vyšiel v Pravde 28. 9. 2018)