Francie uznává alternativní měny

Počet zobrazení: 5550

Má to funkci peněz, dá se jimi platit, ale vydává je někdo jiný než centrální banka – jejich emise je pod kontrolou místních samospráv. Ve Francii běží už třicet projektů takových místních peněz (lokálních doplňkových měn - MLC) a třicet dalších se připravuje. Umožňuje to zákon o sociální a solidární ekonomice, který byl přijat loni v létě. První zkušenosti s jejich použitím posbírala oficiální studie zadaná francouzskou vládou, kterou lze najít na webu Strany evropských zelených. http://eelv.fr/2015/04/13/eelv-se-felicite-de-la-publication-du-rapport-sur-les-monnaies-locales-complementaires/

Už to nejsou jen občanští nadšenci, kdo se pokouší doplnit lokální ekonomiku o alternativní měnu, která má překlenout nedostatek peněz v místě. Ve Francii se do toho pustily i místní samosprávy, protože zákon to už rok umožňuje.

zivec_zvolen_a.jpgJedno spresnenie k článku: na Slovensku už niečo vyše roka funguje vo Zvolene a v Bratislave lokálna mena živec, ktorú zaviedlo občianske združenie Živica. Viac o živci v praxi nájdete na stránke Lokálna mena živec.



Výhody jsou jasné. Lokální doplňkové peníze si můžete vydělat jen v daném místě a platit se jimi dá také jenom za to, co v daném místě vzniklo. Oběhu místních měn pomůže, když se jimi dají platit také místní poplatky a daně.

Příklad použití: Místní zemědělec prodá prase hostinskému, a ten má mezi hosty partu zedníků, která rolníkovi opravuje stodolu. Alternativní měny mají umožnit, aby běžný ekonomický život pokračoval i tam, kde vyschly úvěry v bance.

Už to také není pochod bažinou nejistého právního prostředí. Právní zakotvení lokálních doplňkových měn nabídl zákon o sociální a solidární ekonomice z července minulého roku. Výzkum, který zadali na počátku roku 2014 Cécile Duflot, tehdejší ministr pro rovnost teritorií, a Benoît Hamon, tehdejší ministr pro sociální a solidární ekonomiku a spotřebu, byl nyní shrnut do zprávy Jiné měny pro jinou prosperitu. Zpráva je webu Strany evropských zelených. Vedle toho byla zpracována i další zpráva, tentokrát Výborem pro sociální otázky a životní prostředí, který má funkci francouzské tripartity.

Dozvídáme se o tom z článku spoluautora zmíněné vládní zprávy Christophe Fourela, který byl publikován v internetovém ekologickém deníku Reporterre. Upozornila na něj Alternativa Zdola a o tento zdroj se také opírám.

V srdci kapitalismu klíčí nová ekonomie
 

Lokální komplementární měny (MLC) pronikají mezi aktuální politická témata ve Francii. Skutečnost, že byly zveřejněny hned dvě výzkumné zprávy současně, signalizuje, že politici pohlížejí na tento jev s rostoucím zájmem.

První z těchto zpráv, nazvaná Jiné měny pro novou prosperitu, je výsledkem výzkumu, který zadali na počátku roku 2014 Cécile Duflot, tehdejší ministr pro rovnost teritorií, a Benoît Hamon, tehdejší ministr pro sociální a solidární ekonomiku a spotřebu. Druhá zpráva Výboru pro sociální otázky a životní prostředí (Conseil economique, social et environmental - CESE) – se zabývá obšírněji jak uvedenými lokálními komplementárními měnami MLC, tak měnami virtuálními, jako je bitcoin.

Není náhoda, že obě zprávy vyšly současně, i když každý z dokumentů přistupuje k tématu trochu jinak. Zpráva CESE (francouzská tripartita) se vyslovuje pro integraci těchto iniciativ, zatímco první zpráva vyznívá více ve prospěch rozvoje MLC. Opírá se o výzkum, který přispěl k doladění pravidel MLC v příslušném zákoně o sociální a solidární ekonomice (ESS), přijatém v červenci 2014.

Klíčový je článek 16 zmíněného zákona ESS. Byť je velice stručný, přesto představuje v Evropě unikátní krok. Povoluje totiž emisi MLC jako platidla, neboť takové měny spadají do rámce struktur, které jsou součástí sociálního a solidárního sektoru, upravovaného zmíněným zákonem.

Vznikl tak základ pro zajištění rozvoje alternativních měn, přestože se ve Francii objevily teprve nedávno. První, l’Abeille, vznikla ve Villeneuve-sur-Lot před pěti lety. O něco později, v roce 2012, zahájila v Toulouse oběh „občanská měna“ Sol-violette. Od té doby se tyto iniciativy znásobily, takže dnes najdeme na francouzském území asi třicet takových měn. Stejný počet se jich připravuje. A dnes už je prosazují místní samosprávy, zatímco dříve byly emise MLC prosazovány hlavně nezávislými občanskými iniciativami.

Francie se tak zařadila do hnutí, které působí téměř ve všech zeměpisných oblastech světa, snad s výjimkou (dočasnou?) východní a střední Evropy. Francouzské projekty se odvolávají zejména na zkušenosti bavorské regionální měny Chiemgauer, vzniklé v roce 2003.

První moderní komplementární měny vznikaly už v 30. letech minulého století zejména v Rakousku a Německu jako účinný místní lék na krizi. Teď byla navíc ve hře nedůvěra k oficiálnímu peněžnímu systému po finanční a měnové krizi z roku 2008.

Zastánci MLC zdůrazňují tři cíle emise těchto peněz. Především je to lokalizace transakcí, která usiluje o to, aby zisky z místní produkce byly využity na stejném teritoriu, kde vznikly. Nechce národní měnu úplně nahradit. Nabízí doplňkový oběh, který má posílit a propojit poptávku a nabídku na místní úrovni.

Za druhé, lokální měny mají podpořit lokální směnu ku prospěchu obyvatelstva. Nehodí se pro hromadění bohatství. Jejich smyslem je oběh, propojení tepen, které byly přerušeny nedostatkem peněz z běžných příjmů nebo úvěrů z banky. Pokud mohou lidé pracovat a být užiteční pro své okolí, je nedostatek peněz nesmyslnou bariérou, která brzdí ekonomickou aktivitu. Cílem je nezávislý místní ekonomický, lidský a společenský rozvoj. Zapojení MLC tak provázejí i různé formy angažovanosti a družstevnictví.

A za třetí, místní měny pozměňují i samotnou praxi směny. Sociální skupiny, které se jí účastní, se více zaměřují na odpovědnou spotřebu a formulují cíle rozvoje v kategoriích udržitelnosti a etiky. MLC současně kladou důraz na to, aby směna měla co možná osobní charakter.

Je ještě brzy na to, abychom mohli říci, zda se sociální, ekonomický a politický dopad MLC a jeho deklarované cíle dlouhodobě prosadí. Nabídka alternativních měn je dosud velmi nízká (v hodnotě několika desítek tisíc euro). Nicméně jsou zde projekty, jako eusko v Nizozemí, zavedené před dvěma lety, které dokazují, že jejich dynamika může být velmi silná, pokud vznikají v ekosystému, který si váží místní identity a sdílení hodnot.

Šíření MLC není módní záležitostí. To se jen podařilo prolomit blokádu spočívající v přesvědčení, že emise peněz je výlučnou věcí bank a států. Pozornost k MLC přitáhly - jako vždycky - období krize a zoufalství. Ale MLC nemusí být omezeny jen na obranářské boje. Rýsuje se jiná ekonomika, která převrací vztah mezi produkováním komerčního a lidského bohatství.

Belgický teoretik bankovnictví Bernard Lietaer, skutečný guru alternativních měn, k tomu říká: „Měna nesmí zůstat vně obav a starostí, představujících výzvy naší doby, jako jsou klimatické změny, degradace prostředí, hladomory, vyčerpávání zdrojů, demografická exploze….”

Francouzští autoři proto vidí další naději: K většímu rozšíření alternativních měn a jejich společenského i enviromentálního étosu by mohla výrazně přispět také konference o klimatu, která se bude konat v Paříži na konci letošního roku.

Uverejnené v spolupráci s českým názorovým portálom Vaševěc.cz

Foto:  www.lokalnamena.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
14. máj 2015, 10:04

Každá ekonomická aktivita je v každom  systéme ekonomiky definovaná ako "udalosť" a preto je vytvorený systém účtovníctva, ktorý tieto "ekonomické udalosti" zachytáva. Účtovníctvo je súhrnný systém evidovania ekonomických udalostí a pre jeho čitateľnosť a zrozumiteľnosť i schopnosť následne evidovať i analyzovať ekonomické udalosti bol vytvorený celý systém účtovania a vyučuje sa na odborných i vysokých školách. Ba dokonca každá krajina a každé spoločenstvo krajín uzákoňuje účtovníctvo ako prehľadnú evidenciu ekonomických udalostí.

Že je pritom účtovníctvo i systém kontrolný, to je predsa prirodzené, pretože každý hospodár potrebuje vedieť pred ekonomickou aktivitou i po nej, ako vynakladal svoje zdroje (v tomto prípade prepočítané na finančné prostriedky a v tomto prípade v na niektorú uznávanú a prijatú menu), ako teda hospodári a aký má hospodársky výsledok.

Nakoniec, i tam, kde sa neúčtuje a činnosti sa odohrávajú (a dúfam, že sa vždy budú) na základe vzťahov a ochoty či povinnosti ( interpersonálne vzťahy, rodina, príbuzní, priatelia, spoločenstvo (moderne:komunita), povedzme i opatrovanie, zdravotnícka a rodinná starostlivosť atď, atď), i tam existuje akýsi "ekvivalent" meny v podobe slovíčka "ďakujem" a "prosím".

Preto som dosť v rozpakoch nad snahami niektorých "slobodymilovných" ľudí presadzovať "alternatívy" k účtovaniu ba až dovedené do abnsurdity "alternatívne meny".

Prosím o vysvetlenie slovenských zástancov tejto myšlienky, pretože vidím, že táto téma začína byť populárna a ako ekonóm mám dosť výhrady voči jej obsahu.

Ako sa píše: "Zastánci MLC zdůrazňují tři cíle emise těchto peněz. Především je to lokalizace transakcí, která usiluje o to, aby zisky z místní produkce byly využity na stejném teritoriu, kde vznikly. 2.lokální měny mají podpořit lokální směnu ku prospěchu obyvatelstva. Nehodí se pro hromadění bohatství. Jejich smyslem je oběh, za třetí, místní měny pozměňují i samotnou praxi směny."

Z tohto pohľadu ide o ekonomickú udalosť a tá by prirodzene mala byť zachytená v ekonomickej evidencii, píše sa tu o zisku, oemisii  meny, o výmennom ekvivalente, o obehu...

Aby mi zas nik nevyčítal, že "zhadzujem" a "hodnotím", rád by som sa dozvedel viac a hlavne, mohol sa poučiť ako aplikovať tieto "alternatívne meny" v praxi. 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
14. máj 2015, 10:26

Ešte dve veci:

Výmenná hodnota a prevoditeľnosť:

Ak je to platidlo definované ako "mena", mala by mať definovanú výmennú hodnotu ku iným menám a schopnosť zameniť toto platidlo za inú menu (povedzme aspoň menu krajiny, v ktorej sa systém nachádza).

Ak sa nedá zmeniť za inú menu, teda nie je prevoditeľný, potom ako cudzinec - turista získa túto menu: odpracuje si ju umývaním nádob či zberom úrody? Načo je potom ponúkaný živec ako perspektíva ku euru?

Ešte aj tuzexový "bon" za ĆSSR bol prevoditeľný a mal svoju hodnotu odvodenú od zahraničných mien, aj keď sa nedalo oficiálne dostať k "bonu" iným spôsobom, ako previesť zahraničnú menu na hotovosť " v tuzexových bonoch" a tými platiť v predajniach štátnej firmy Tuzex. Ak ste sa dostali k tuzexovému bonu iným spôsobom ako prevodom zo svojho devízového účtu a nezarobili si naň inak ako tantiémami, zúčtovaním diét zo služobnej cesty či získaním daru a dedičtstva, ak ste teda nakúpili "bony" na neoficiálnom trhu, stali ste sa súčasťou čierneho trhu a súčasťou kriminálneho podsvetia predstavovaného "vekslákmi", či aspoň babkami z vidieka predávajúcimi bony načierno pred predajňou.

A aj keď som veľmi naklonený k alternatívnym ekonomickým systémom voči kapitalizmu ako takému i voči súčasnému ekonomickému systému, je dúfam jasné a to prizvukujem, že "alternatívne meny",  ak nebudú prevoditeľné a nebudú mať stanovenú výmennú hodnotu a definované účtovníctvo, budú, vlastne asi aj sú, čiernym trhom. Zišlo by sa vysvetlenie niekoho z Národnej banky Slovenska, nie teoretikov, takisto z Magistrátu Bratislavy.

Ďakujem.

Obrázok používateľa Milan Antal
#3
Milan Antal
15. máj 2015, 17:06

Tento systém treba hodnotiť ako pozitívny trend budúcnosti, ako súčasť samosprávnej socialistickej, alebo skôr komunistickej spoločnosti a ekonomiky. V podstate v rámci globálnej i komunistickej spoločnosti je potrebné zaviesť a oddeliť rôzne okruhy, roviny ekonomiky: globálnu, teritoriálnu v rámci nejakého zväzku, národnú, regionálnu a miestnu. Nejde o umelé okruhy, tieto rôzne hospodárske roviny, okruhy sa dejinným vývojom prirodzene vytvárali: od prvobytných rodových, rodovo-kmeňových spoločenstiev k mestským štátom, zoskupeniam mestských štátov (kniežatstvám), národným štátom, zoskupeniam národných štátov (RVHP, EÚ ap.) až ku globálnemu „štátu“.  Stále poznáme rodinný hospodársky okruh, rodinný rozpočet, máme tu mestské, regionálne i štátne rozpočty ako relatívne samostatné okruhy hospodárenia.

Bez pochopenia určitej relatívnej samostatnosti týchto okruhov hospodárenia nemôžeme pochopiť a dotiahnuť do úplnosti ani projekt Európskej únie. EÚ nemôže stabilne fungovať, ak nevytvoríme oddelené okruhy: európsky hospodársky okruh so samostatným centrálnym rozpočtom EÚ, ekonomický okruh národných štátov, regiónov, obcí. Európsky okruh (a európska mena, euro) musí byť založený na európskych príjmoch, daniach a európskom rozpočte, nemôže byť založený na národných rozpočtoch, to je nezmysel, neustály zdroj krízy eurozóny, takáto štruktúra vždy bude hroziť rozpadom eurozóny, ak bude v kríze nejaký národný rozpočet. Je to to isté, ako keby súčasná česká koruna a stabilita českej ekonomiky boli založené na rozpočtoch a hospodárení českých miest, a hoci bankrot Těšína by znamenal bankrot ČR. Jednoducho, mestá ale aj národné štáty sú relatívne samostatným samosprávnym okruhom hospodárenia a musia byť relatívne oddelené od celoeurópskeho hospodárskeho okruhu.

Ja nehovorím, či mne osobne sa to páči, alebo nie, hovorím, za akých podmienok  môže integrácia spoľahlivo fungovať. Ak si krajiny vybrali život v EÚ, tak nemožno špekulovať a robiť z EÚ nedotiahnutý nepodarok. Aj slovenskí pravicoví politici sa hrdo hlásia k spoločnej Európe. Ale zároveň tvrdo trvajú na národnej nezávislosti. Hoci tá v praxi existuje v oblastiach, kde nemá čo robiť, napr. v oblasti daní (čo vytvára priestor pre daňové raje, únik daní, čím sú vydierané aj ostatné krajiny ohľadom výšky daní) a nezávislosť neexistuje v oblasti, kde je to nezmyselné (rovnaký tvar uhoriek, banánov)..

Na vine tomuto stavu je kapitalistická podstata EÚ. Kapitalizmus vznikol spolu so vznikom národných štátov a jednotlivé kapitalistické spoločenstvá zrejme prežijú v niektorých národných štátoch. Kapitalizmus nemôže dospieť k úplnej integrácii a globalizácii, pretože je založený na súkromnovlastníckej ideológii, rozparcelovaných územiach, uzatvorených hraniciach, na vyhrotenom individualizme, ktorý chápe spoločnosť len ako súhrn indivíduí a nie celistvý spoločenský systém, čo sa premieta aj do jeho chápania sveta len ako súhrnu indivíduí a krajín, sledujúcich svoje lokálne, národné záujmy, čo mu bráni vidieť globálnu civilizáciu ako jednotný, vzájomne závislý a prepojený celok. Kapitalizmus je zároveň založený na imperiálnom chápaní „integračného“ zoskupenia (centrum a periféria), chápaní susedov ako konkurentov a nie spolupracovníkov v rámci deľby práce. 

Obrázok používateľa Milan Antal
#4
Milan Antal
15. máj 2015, 17:15

Podobný systém hospodárenia bol pokus uviesť aj na Slovensku dávnejšie do života. Na báze systému LETS, výmeny tovarov a služieb vzájomným započítaním pohľadávok a záväzkov prostredníctvom centrálneho účtu. Vzniklo niekoľko spoločenstiev, ktoré pracovali na takomto základe. Asi najznámejším je spoločenstvo Zaježová.

Aj v Bratislave vznikli zo dve spoločenstvá. Jedným bolo spoločenstvo Svojpomoc. Toto malo svoju menu pod názvom Kopa. Predstavovala v peňažnom vyjadrení asi 60 SK, alebo jednu hodinu práce. Išlo len o virtuálnu menu, umožňujúcu vzájomné započítavanie pohľadávok. Na rozdiel od emisie meny to má svoje výhody aj nevýhody. Emisia meny si vyžaduje náklady, nemôže ísť o obyčajné papierové zmenky, ktoré je možné falšovať. Výhodou je možno väčšia sloboda, mám v rukách menu, kupujem, nemusím byť registrovaný v systéme. Zároveň je to aj  nevýhoda, musím mať v rukách menu, pri systéme LETS to nie je potrebné, centrálne započítavanie umožňuje úverovanie spotreby. Systém LETS má svojich evidovaných členov, ktorí zverejňujú internetovo, či papierovo svoje ponuky a dopyt tovarov a služieb. Ak sa mi nejaká ponuka hodí, beriem tovar, hoci mám prázdne vrecká, žiadne peniaze, započítava sa to na centrálnom účte ako môj záväzok. Nie voči dodávateľovi, ale voči celému spoločenstvu. Ak dodám niekomu tovar, započíta sa to ako moja pohľadávka voči spoločenstvu. Tento systém sa hodí výborne v chudobných regiónoch, kde takmer neexistuje pohyb peňazí, pretože ich je málo, banky sa mu vyhýbajú, tak ľudia sedia doma. Tento systém stavia na tom, že ľudia síce nemajú peniaze, ale majú rôzne prebytočné predmety, alebo produkty záhrady, alebo jednoducho majú schopnosť pracovať, poskytnúť nejakú službu.
Aj pri jednom aj druhom systéme je potrebné nejaké inštitucionálne krytie, organizáciu.

V čom vidím problémy zavádzania takýchto systémov u nás?

Spoliehanie sa na spasiteľa – zahraničného investora. Ľudia sa nesnažia vyhrnúť rukávy a riešiť nepriaznivú situáciu vlastnými silami, ale očakávajú nejakú pomoc zvonku.

Systém si vyžaduje spoločné prijatie a podriadenie sa pravidlám. A občasnú zmenu pravidiel, ak sa vyskytne problém. Kontraproduktívnou kritikou socializmu ľudia si mýlia slobodu s neexistenciou pravidiel, neradi sa zapájajú do nejakej organizácie, kde platia nejaké pravidlá. Navyše, k tomuto systému majú blízko anarchisti, je to pre nich určitá forma protestu proti štátnej ekonomike. Lenže zároveň neznášajú organizáciu, pravidlá, čo robí na Slovensku tieto systémy neživotaschopnými, pretože si vyžadujú organizáciu, pravidlá, po určitom čase preto zanikli. Aj moji priatelia anarchisti by sa mali pokúsiť pochopiť, že je určitý rozdiel medzi komunitou a obchodným systémom.

V bratislavskej Svojpomoci vznikol problém, ktorý sa nepredpokladal. Väčšinou sa prijíma pravidlo stropu dlhu, aby sa na spoločenstvách nepriživovali ľudia, ktorí si narobia dlhy a potom ich nebudú chcieť vyrovnať. Vznikol opačný problém, nie s dlhmi, ale s nahromadením kôp u troch ľudí, a neochote ich míňať. Ľudia, ktorí mali „peniaze“ neboli ochotní za ne nakupovať, ľudia s dlhmi nemohli kupovať, čo zastavilo obeh kôp a aktivitu Svojpomoci. Vyžadovalo si to prijatie doplnkových pravidiel, ale neochota anarchistov k prijímaniu pravidiel, ich téza, že „Treba to nechať voľne bežať, bez pravidiel, ak je to životaschopné, prežije, ak nie, neprežije to“ systém pochovali.

Má zmysel jeden alebo druhý takýto systém zaviesť aj u nás? Mám v úmysle vyskúšať si pôsobenie takéhoto systému v dedine asi najproblémovejšieho okresu, rimavskosobotského.. Dedina má výhodu v tom, že je to pomerne uzavreté spoločenstvo, nie ako anonymná a rozľahlá Bratislava. Vzdialenosti v dedine nerobia problém aj s doručením 1 kg jabĺk, či húb. Tu vzniká priestor najmä pre miestne ľavicové organizácie, najmä komunistov, ktorí si môžu na takomto projekte odskúšať zavádzanie miestnej samosprávnej ekonomiky ako súčasť komunistickej samosprávy.

Zmysel by malo zaviesť takýto systém aj celookresne, organizačne, evidenčne krytý mestom. Mesto môže vydávať vlastnú menu, alebo prevádzkovať len virtuálnu menu, ktorú by získali (zaevidovaním na účte) ľudia poskytujúci služby, produkty mestu, za ňu by mohli kupovať miestne produkty. Mesto môže prevádzkovať aj vlastný reálny i internetový obchod, do ktorého by dodávali tovary miestni farmári, remeselníci a v ktorom by za nadobudnutú virtuálnu menu (pohľadávku voči mestu) mohli nakupovať. Bola by to vlastne forma bartrového obchodu, ale nie medzi dvomi účastníkmi, ale mnohými, čo ju robí pružnejšou a životaschopnejšou.

Ešte k problému nakupovania cudzincami. Nevidím tam žiaden problém. Ak cudzinec v meste má národnú menu alebo euro, tak pohodlne nakúpi miestne produkty za ne, nepotrebuje k tomu výmenu. Obchody totiž nemajú problém zrealizovať eurá alebo národnú menu. Jednoducho, ide o miestnu ekonomiku, platnú len na území mesta, obce a medzi obyvateľmi daného územia.
 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984