Gentleman tam nie je, ale sú tam veci oveľa horšie...

Prípad „Hitler gentleman“ už niekoľko týždňov burcuje v Českej republike/v českých krajinách všetkých „zemanobijcov“. (Prosím, nikdy nepíšte Česko, to sa nehodí, to boli vždy české krajiny: Čechy, Morava a Sliezsko – ak upustíme od stredoveku, keď tam bola ešte aj Lužica a  ďalšie územia; len nevzdelanec môže napísať Česko, akýsi novotvar na Čechy bez Moravy a Sliezska. Tento nevhodný termín bol z historických a jazykových dôvodov odmietnutý českými jazykovedcami už v 19. storočí! Po roku 1992 to znovu niekto vyhrabal, hoci je to úplná hlúposť. – Ale vysvetľujte to dnešným politikom a novinárom. Máme predsa aj Argentínsko, Cyprusko, Čilsko, Kanadsko atď. že, tak prečo by nemohlo byť aj Česko?) Nepresné označenie názvu článku, alebo citátu z Peroutkovho článku poskytlo opäť raz celej plejáde novinárov, blogerov a mnohých ďalších grafomanov rôzneho presvedčenia a zamerania príležitosť zahlcovať médiá svojimi šašovskými nezmyslami, neužitočnými plevami. No, naozaj sa nenašlo spojenie „Hitler bol gentleman“ v Peroutkovom článku. Celý prípad však upozornil na tento Peroutkov neuveriteľný novinársky výplod, v ktorom je napísaných neskutočne viac a oveľa horších vecí, akoby bol Hitler len „gentleman“... Diskutujú, vypisujú, ale neprečítajú si, nepopremýšľajú...

Takže, pozrime sa bližšie, čo vlastne Peroutka v tom svojom hroznom materiáli nazvanom „Dynamický život“ napísal. Podľa môjho názoru už ten titulok je neskutočne klamúci a nanajvýš nevhodný eufemizmus. V Hitlerovom prípade už vtedy nešlo o žiadnu dynamiku, ale o šialenú megalomanskú agresiu. A nie je to len dnešný pohľad, pred hitlerizmom a nacizmom včas varoval už nikto menší ako sám Tomáš Garrigue Masaryk a aj Edvard Beneš, tento najvytrvalejší a aj najstarší bojovník proti Hitlerovi. Peroutkovi to akosi v roku 1939 uniklo... Zamlčal to, čo novinár zamlčať nesmie a ak to nevie, nemôže alebo nesmie napísať, tak by mal radšej mlčať.

Peroutkov článok v Přítomnosti je z 26. apríla 1939, keď už ono demokratické masarykovské Československo neexistovalo a  Protektorát Čechy a Morava bol len jeho zmenšeným a neskutočne spotvoreným ošklivým „protentokrátom“, dočasným pokračovaním... Ale Peroutka to tak nechápal, vzal to – a vychádzam z toho, čo sám napísal – ako petrifikovanú skutočnosť a tým poprel celú svoju predchádzajúcu angažovanosť v prospech demokratického Československa. Ale s výnimkou toho svojho neuveriteľne perfídneho útoku na Štefánika, keď už sa Štefánik sám brániť nemohol. Koniec koncov je to však logické. Veď Štefánik bol jedným zo spolutvorcov republiky a tak útok na Štefánika bol vlastne útok aj na spoločný štát Čechov a Slovákov! Peroutkov blud o dynamickom Hitlerovi z roku 1939 je tak akýmsi logickým pokračovaním jeho článku o Štefánikovi z roku 1933. Ferdinand Peroutka vtedy uverejnil materiál, v ktorom Štefánika označil za potenciálneho monarchistu, človeka, ktorý si nevážil demokraciu, založenú na princípe rovnosti medzi ľuďmi. Štefánika považoval za populistu, videl v ňom potenciálneho diktátora a vyčítal mu ešte aj ďalšie nepekné črty a osobné vlastnosti. Peroutka bez akýchkoľvek hlbších analýz označuje monarchiu za akýsi diabolský spôsob vlády, ktorý automaticky svojich zástancov a prívržencov diskvalifikuje: Aha, pozrite: monarchista! Pritom zase zabudol, že aj budúci prezident Masaryk bol ešte v  roku 1915 monarchistom. Peroutkov článok vyvolal u súčasníkov vlnu pobúrenia a Štefánika sa vtedy zastali mnohí Slováci aj Česi, ktorí ho osobne poznali, okrem iného aj Edvard Beneš. Kto Peroutku k tomu nútil, aby ohováral Štefánika? Nemohol radšej mlčať? Asi nie. Novinár musí písať, ak chce zostať novinárom. Ale ako? Peroutka zďaleka nie je jediným novinárom, neskôr označovaným za „prominentného“, za „vzor“, za „nasledovaniahodného“. A neviem ešte za čo. Je to však naozaj tak?

Čo všetko okrem iného tento novinár napísal? Nemôžem tu reprodukovať celý Peroutkov článok – ostatne je prístupný aj online (http://www.pritomnost.cz/archiv/cz/1939/1939_26_4.pdf), uvediem len citáty, ktoré približujú obsah a ZMYSEL celého jeho článku. Iste ma niekto môže obviniť, že vytrhávam niektoré Peroutkove vety z kontextu, ale ak si niekto celý tento Peroutkov hrozný článok aj s odstupom takého času nielen prečíta, ale aj PREŠTUDUJE a zamyslí sa nad ním, pochopí... Poznamenáva, že Slovan, Čech nemôže vnímať Hitlera, ako ho vníma Nemec a keby Hitlera obdivoval, či chválil, bola by to vraj pretvárka, ale Peroutka aj tak vo svojom článku Hitlera vlastne chváli. Zrekapitulujme si stručne to, čo vlastne Peroutka vtedy, v roku 1939, keď bol Hitler, podľa neho, najvýznamnejšou osobnosťou Walhally, germánskeho neba, napísal. Podľa tohto novinára, Nemecká ríša v osobe Hitlera za „IBA“ šesť rokov dosiahla také úspechy, že Nemci vo svojej Walhalle nemajú nikoho významnejšieho. V rekordnom čase odčinil následky porážky spred dvadsiatich rokov a napravil to, čo versaillskí víťazi podceňovali: reputáciu nemeckého štátu. Hitler nemusí nikam putovať: to za ním putujú ministerskí predsedovia. Je to úžasná irónia, čaro nechceného: Hitler naozaj nemusel nikam putovať, putovali za ním iní: na jar 1945 aj vojaci Červenej armády...  Peroutka robí senzáciu dokonca aj z mníchovskej tragédie Čechov a Slovákov: tri rýchle návštevy britského premiéra, ktoré podľa neho nemajú obdobu. Peroutka však už v apríli 1939 musel predsa vidieť, kam tie „senzačné návštevy“ viedli... Toto hádam úplne postačí na to, o čom Peroutka písal v apríli 1939 a bez ohľadu na to, či použil spojenie, že Hitler je gentleman, alebo nie.

Pritom však nejde len o tento Peroutkov inkriminovaný článok, ale aj o celkové zameranie ďalších materiálov v Přítomnosti, ktorú riadil práve F. Peroutka a teda rozhodoval aj o tom, čo zaradiť, čo neuverejniť. Výrazne tu vystupuje neuveriteľne nekritické vychvaľovanie všetkého nemeckého, kritika všetkého slovenského, výsmech V. Británie a pod. ... ide celkom zjavne o zbytočnú Peroutkovu nadprácu, za ktorú by sa iste bol po roku 1945 hanbil, keby nebol mal vtedy už plné ruky práce svojej obhajoby. Namiesto serióznej analýzy kladov a záporov česko-slovenského spolužitia v spoločnom Československu v rokoch 1918 – 1938 radšej uverejňuje článok akéhosi „Hlinkovho gardistu“, ktorý,, samozrejme na ČSR nachádza len málo dobrého ... úmysel, alebo náhoda, aby Peroutka zase nahral radšej nemeckému pohľadu na Československo? A tak by sa dalo ešte dlho pokračovať, ale nie je to potrebné. To len Peroutkovi nekritickí obdivovatelia a súčasní obhajcovia, využívajú túto kauzičku na útoky na súčasného českého prezidenta, lebo nič poriadneho si nájsť nevedia.