Reklama
Reklama

Globálne trendy 2030 1

Počet zobrazení: 5954

Global_Trends_2030_Cover.jpgPred niekoľkými dňami vyšla už piata analýza Národného spravodajského výboru (National Intelligence Council – ďalej len NIC) USA Globálne trendy tentoraz s výhľadom na rok 2030. Pred tým, ako budeme komentovať obsah nového vydania už tradičného a očakávaného bezpečnostného textu, z ktorého sa niektoré výňatky či myšlienky avizovali už skôr, poukážeme na relatívne krátku históriu jeho vydávania a tiež na pozadie spracovania dokumentu a jeho súvislosti.

„Kvázivedecký“ text s esejistickým podtónom

Hneď na začiatok treba upozorniť, že napriek pomernej masívnej medializácii tohto pohľadu na globálne trendy v samotných USA i na celom svete, ide o materiál, ktorý ťažko jednoznačne niekam zaradiť a označiť priliehavým prívlastkom. Ide o projekt, ktorý vznikol, keď sa začali objavovať prvé ťažkosti medzinárodnopolitickej pozície USA ako jedinej superveľmoci po rozpade bipolarity. Má neoliberálno-globalizačný „imidžový“, marketingovo-reklamný charakter (aj keď obsahovo inklinuje k „neocons“). V žiadnom prípade nejde o skryté či abstraktné naznačenie línie budúcich možných aktivít washingtonských spravodajských služieb výzvedného charakteru (špionáže).

Správy pripravuje pracovisko spravodajských služieb, ktoré má analytický charakter. Opiera sa pri tom aj o poznatky a závery z diskusie s vybranou časťou akademickej obce, mimovládnych organizáciami, nadnárodných spoločností a ďalšími odborníkmi na politické a ekonomické problémy medzinárodných vzťahov. Spočiatku išlo len o expertov z USA, neskôr sa k nim pridali aj odborníci z ďalších krajín, medzi ktorými výrazne prevažujú osoby lojálne k Washingtonu a jeho pohľadu na súčasnú svetovú politiku.

Napriek tomu sa však nedajú Globálne trendy charakterizovať ako „akademický“, teoretický či vedecký text. Vzhľadom na štýl, ktorý sa v materiáloch používa, ich možno označiť za „kvázivedecké“ so silným esejistickým podtónom. Prejavuje sa najmä pri označovaní scenárov, ktorými sú texty spravidla zakončené, ale aj v uplatňovanej terminológii.

Pri určitej dávke fantázie prechádzajúcej k hraniciam konšpiratívnosti ide v Globálnych trendoch predovšetkým o názory a závery, ktoré majú ovplyvniť médiá, politikov i akademikov, ale aj verejnosť a verejnú mienku na celom svete v smere bezpečnostného myslenia o svete z pohľadu USA. Materiály blízke spravodajským kruhom sa vo vedomí laikov i odborníkov spravidla spájajú s určitou dávkou tajomnosti potenciálne kombinovanej až s naivnou vierou v to, že tieto služby skoro všetko vedia a veľmi veľa môžu. A vo vzťahu k spravodajským službám USA sa tento pocit prejavuje bežne nielen v dobrom, ale aj v zlom. Najmä viaceré akcie CIA v súvislosti s bushovskou koncepciou globálnej vojny proti terorizmu umožňujú tieto pocity vystupňovať až do podoby všemocnosti či nemožnosti obmedziť pôsobenie tejto služby v súčasnom svete (Irak, tajné väzenia a prevozy zadržaných osôb, mučenie a i.).

Širokorozvetvená sieť spravodajských organizácií

NIC funguje od roku 1979 a pôsobí ako stredisko stredno- a dlhodobého strategického myslenia v rámci spravodajskej komunity USA. Okrem iného má napomáhať aj prepojeniu medzi politickými kruhmi (elitou) a spravodajskými službami pri vytváraní pohľadu na svet v zahraničnej a bezpečnostnej politike Washingtonu. Spravodajská komunita USA bola vytvorená v roku 1981 na základe rozhodnutia prezidenta R. Reagana.

V spravodajskej komunite USA sa v súčasnosti nachádza 16 služieb. Ide o:

     – Ústrednú spravodajskú služba (Central Intelligence Agency, ktorá bola založená v roku 1947) a je samostatnou federálnou inštitúciou,

     – dve služby podliehajúce Ministerstvu spravodlivosti USA
        • Federálny úrad vyšetrovania (Federal Bureau of Investigation – pôsobí od roku 1908),
        • Úrad národného bezpečnostného spravodajstva Národného úradu pre kontrolu boja s drogami (Drug Enforcement Administration – pôsobí od roku 1973),

     – osem služieb, ktoré pôsobia v rámci Ministerstva obrany USA a jeho vojenských rezortov (Ministerstva pozemných síl, Ministerstva vojenského námorníctva a Ministerstva vojenského letectva):
        • Agentúra rozviedky, pozorovania a prieskumu vojenského letectva (Air Force Intelligence, Surveillance and Reconnaissance Agency, reorganizovaná v roku 2007),
        • Veliteľstvo spravodajstva a bezpečnosti pozemných síl (Army Intelligence and Security Command, vytvorené v roku 1977),
        • Bezpečnostná obranná agentúra (Defense Intelligence Agency, vytvorená v roku 1961),
        • Rozviedka zboru námornej pechoty (Marine Corps Intelligence Activity, vytvorená v roku 1988),
        • Národná agentúra pre geografickú rozviedku (National Geospatial-Intelligence Agency, vytvorená v roku 1996),
        • Národný úrad kozmického prieskumu (National Reconnaissance Office, vytvorený v roku 1961),
        • Národná bezpečnostná agentúra/Ústredná bezpečnostná služba (National Security Agency/Central Security Service, vytvorená v roku 1952/1972),
        • Úrad vojenského námorného spravodajstva (Office of Naval Intelligence, reorganizovaný v roku 1952 – pôvodne vytvorený v roku 1882 – predstavuje najstaršiu spravodajskú službu v USA /v 60. rokoch v tejto zložke päť rokov slúžil ako námorný poručík aj známy investigatívny novinár Bob Woodward/),

     – dvomi ďalšími službami disponuje Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA vytvorené v roku 2004
        • Úrad spravodajstva a analýz (Office of Intelligence and Analysis),
        • Spravodajstvo pobrežnej stráže (Coast Guard Intelligence, vytvorené v roku 1915),

     – na Ministerstve energetiky USA pôsobí Úrad špionáže a kontrašpionáže (Office of Intelligence and Counterintelligence, reorganizovaný v roku 1999),

     – na Ministerstve zahraničných vecí sa nachádza Úrad spravodajstva a výskumu (Bureau of Intelligence and Research, vytvorený 1942 v rámci Úradu strategických služieb, ktorý bol „predchodcom“ CIA)

      – na Ministerstve financií USA je Úrad terorizmu a finančného spravodajstva (Office of Terrorism and Financial Intelligence, vytvorený v roku 2004).

V bezpečnostnom sektore USA pracuje takmer 900-tisíc ľudí

V roku 1953 bol na koordináciu pôsobenia výzvedných spravodajských služieb vytvorený inštitút riaditeľa ústredného spravodajstva (Director of Central Intelligence), za ktorého bol ustanovený riaditeľ CIA. Nemal však kompetencie vo vzťahu k bezpečnostným službám (pôsobiacim do vnútra) a represívnym orgánom štátu, ktoré môžu vykonávať spravodajské činnosti.

V roku 2004 došlo k najväčšej zmene v bezpečnostnom sektore USA od roku 1947. Na základe zákona o reforme spravodajstva a prevencii terorizmu z roku 2004 (v záujme predídenia chybám a nedostatkom, ktoré sa v činnosti spravodajských služieb ukázali 11. septembra 2001) bola v apríli 2005 vytvorená aj nová funkcia národného riaditeľa spravodajstva. Funkciu spočiatku zastával (od 21. apríla 2005  do 13. februára 2007) diplomat John Negroponte – viacnásobný veľvyslanec USA (o. i. v Iraku v rokoch 2004 – 2005). Po ňom sa na túto funkciu ustanovovali už iba bývali generáli alebo admiráli ozbrojených síl USA: John Michael McConnell (bývalý viceadmirál, od 13. februára 2007 do 27. januára 2009), Dennis C. Blair (bývalý admirál, od 29. januára 2009 do 28. mája 2010), David C. Gompert (bývalý diplomat – z poverenia bol na čele riaditeľstva od do 28. mája 2010 do 5. augusta 2010) a od 5. augusta 2010 funkciu vykonáva James R. Clapper (bývalý generálporučík).

Podľa článku D. Priestovej a W. M. Arkina „A hidden world, growing beyond control“ (Rast skrytého sveta mimo kontroly) z 19. júla 2010 vo Washington Post došlo po 11. septembri 2001 k neobyčajne veľkému nárastu počtu osôb pôsobiacich v bezpečnostnom sektore USA. Autori odhadujú, že v 1 271 vládnych organizáciách a 1 931 súkromných spoločnosti v 10 000 lokalitách v USA sa nachádza 854-tisíc osôb (v služobnom pomere, civilných štátnych zamestnancov a pracovníkov súkromných spoločností), ktoré sú držiteľmi osvedčení o prístupe k utajovaným skutočnostiam. Spravodajskí analytici v USA spracujú ročne okolo 50-tisíc správ.
Len vo Washingtone a v jeho blízkom okolí sa nachádza alebo buduje 33 komplexov budov, určených pre potreby spravodajských služieb. Plocha, na ktorej sa rozprestierajú, je zhruba 17 miliónov štvorcových stôp (čo je vyše 1 550 000 m2 alebo 1,55 km2). Ide asi o taký veľký priestor, ako sú tri budovy Pentagónu (sídla Ministerstva obrany USA) alebo 22 budov Kapitolu (sídla parlamentu USA).

Ministerstvo obrany USA – najväčší zamestnávateľ na svete

Ministerstvo obrany USA aj s tromi vojenskými rezortmi predstavuje však aj najväčšieho zamestnávateľa na svete. Podľa údajov z magazínu BBC z 20. marca 2012 malo Ministerstvo obrany USA vyše 3 200 000 zamestnancov. Druhým najväčším zamestnávateľom na svete je Čínska ľudová oslobodzovacia armáda s asi 2 300 000 osobami. Až na treťom mieste je súkromná spoločnosť – sieť supermarketov Walmart s asi 2 100 000 pracovníkmi.

Ak aj vyjdeme z predpokladu, že veľká časť osôb pôsobiacich v spravodajskej komunite USA je zároveň zamestnancami ministerstva obrany, ale zároveň k týmto číslam pridáme zamestnancov napojených na vojsko a spravodajskú komunitu USA – najmä v oblasti vojensko-priemyselného komplexu, ale aj akademických kruhov, médií a mimovládnych organizácií, ktoré sa angažujú vo vojenskej bezpečnostnej oblasti v USA, ale aj v iných štátoch sveta pri šírení cieľov, hodnôt a ideí Washingtonu, ich počet dosahuje v celosvetovom rozsahu možno aj číslo, ktoré sa blíži veľkosti obyvateľstva štátov o niečo menších (menej ľudnatých), ako je Slovensko.

Ide bezpochyby o impozantnú početnosť (silu – ľudskú i technickú), ktorá sa však obáva aj toho, že v podmienkach úpadku hegemónie USA a pokračujúcej globálnej krízy začiatku 21. storočia sa jej príjmy znížia a rady prerednú. Systematicky pracuje preto na vytvorení predstavy, že svet si bez USA nedokáže poradiť s problémami, ktoré sa v medzinárodných vzťahoch objavujú. Za nevyhnutné sa považuje zachovanie zmenenej, ale stále vysokej (silnej) miery angažovanosti USA pri riešení problémov svetovej politiky.

Nehľadí sa pri tom na to, že práve Washington privodil svetu v 21. storočí celý rad bezpečnostných ťažkostí, najmä v dôsledku bushovskej globálnej vojny proti terorizmu a unilateralizmu vo vojnách – predovšetkým v Iraku, ale aj pri nezvládnutí situácií spojených s Afganistanom a Líbyou a v súčasnosti tiež v iracionálnom tlaku na Sýriu. Na Blízkom východe komplikácie spôsobila ďalšia bushovská idea – o veľkom Blízkom východe. Kontraproduktívne pre USA vyznieva aj doterajší priebeh arabskej jari. Dlhodobou traumou USA je Irán. A tak by sa mohlo pokračovať vo vymenovávaní problémov, ktoré sú spojené s angažovanosťou USA v rôznych častiach sveta a ktoré rôzne rezonujú aj v globálnych trendoch.

Každé štyri roky a vždy štyri scenáre

Prvýkrát sa dokument Globálne trendy z dielne NIC objavil v roku 1997 a bol vymedzený k roku 2010. Parciálne myšlienky a závery dokumentu sa zverejňovali už od februára a konečná verzia vyšla v novembri. Vzniku materiálu predchádzala séria konferencií, ktoré pripravil NIC v spolupráci s Inštitútom pre národné spravodajské štúdie (Institute for National Strategic Studies) a uskutočňovali sa na Národnej univerzite obrany (National Defense University). V tomto texte sa pozornosť zameriava na jednotlivé regióny sveta (Európa, východná Ázia, Blízky východ, južná Ázia, Afrika a Latinská Amerika). Jediný štát, ktorému sa venuje samostatná časť, je Rusko. V tomto vydaní ešte nie sú rozpracované scenáre, píše sa len o dôsledkoch (implikáciách) vymedzených procesov a výzvach, ktoré sú s nimi spojené.

Druhýkrát boli Globálne trendy zverejnené v decembri 2000 s výhľadom do roku 2015. Od tohto vydania sa prechádza k štvorročnému cyklu prípravy materiálu. Zverejňuje sa spravidla v decembri – teda v čase po voľbách prezidenta USA v novembri do jeho nástupu do funkcie v januári. Ide o príspevok spravodajskej komunity – vyjadrenie pohľadu na obdobie, v ktorom bude vykonávať svoju funkciu zvolený prezident USA.

Od roku 2000 majú jednotlivé Globálne trendy už aj podtituly. Globálne trendy 2015 dostali doplňujúci názov Dialóg o budúcnosti s mimovládnymi expertmi. Na ich konci sa uviedli štyri alternatívy (autori správ sú zrejme fascinovaní štvorkami – správa vychádza nielen každé štyri roky, ale odvtedy vždy obsahuje aj štyri scenáre). V roku 2000 to boli scenáre: zahŕňajúca (inkluzívna) globalizácia, zhubná (pernicious) globalizácia, regionálne súperenie a postpolárny svet. Vo všetkých scenároch sa počítalo so slabnúcim vplyvom USA vo svete. Pri príprave týchto Globálnych trendov sa uskutočnila séria konferencií sponzorovaných NIC na viacerých pracoviskách mimo bezpečnostného sektoru – najmä univerzitách – v USA a jedna tiež vo Veľkej Británii – na Medzinárodnom inštitúte strategických štúdií v Londýne.

V decembri 2004 vyšli Globálne trendy 2020 s podtitulom Mapujeme globálnu budúcnosť. Správa NIC projekt 2020 založený na konzultáciách s odborníkmi zo sveta. V obsahu sa prechádza od regionálno-štátneho pohľadu k pohľadu predmetnému, spojenému s procesmi, ktoré majú rôzne podoby. Znovu sa vypracovali štyri scenáre, ktoré sa nazvali fiktívnymi: Davoský svet, Pax Americana, Nový kalifát a Cyklus strachu. Pri príprave dokumentu sa uskutočnili konferencie a workshopy už aj mimo anglosaského sveta. Bolo to v Budapešti, Johannesburgu, Santiagu (Čile) a Singapure.

Globálne trendy 2025 uzreli svetlo sveta v decembri 2008 s doplňujúcim názvom Transformujúci sa svet. Štvrté vydanie materiálu prišlo znovu so štyrmi globálnymi scenármi: Svet bez Západu (vytlačenie Západu novými vodcami na svetovej úrovni), Októbrové prekvapenie (vážne následky nepozornosti v otázkach globálnych klimatických zmien, neočakávané následky zužujúce možnosti voľby na celosvetovej úrovni), Hádka v BRIC (najmä medzi ČĽR a Indiou v dôsledku zvýšenej potreby surovín v ich rozvoji), Politika nie je vždy lokálna (posilňovanie pôsobenia neštátnych aktérov, obmedzovanie pôsobenia vlád). Zase sa poukazuje na zmenšujúcu sa silu USA vo svete, predpokladá sa však aj pokles protiamerických nálad v rôznych regiónoch sveta. Okrem tradičných akademických stretnutí pri príprave tohto dielu globálnych trendov v angloamerickom svete sa objavilo ďalšie nóvum. Uskutočnili sa konferencie v Pekingu v Čínskom inštitúte súčasných medzinárodných vzťahov a v Štokholme na pôde Štokholmského medzinárodného inštitútu výskumu mieru – SIPRI.

Ako sa obrazne pri jednej príležitosti vyjadril k obsahu Globálnych trendov 2020 vtedajší predseda NIC Robert Hutchings, lineárne analýzy sa podobajú meniacej sa húsenici. Aby sme získali obraz motýľa, je nevyhnutný výrazný skok v poznaní. Hoci treba oceniť kvantum práce, ktoré sa skrýva za jednotlivými vydaniami globálnych trendov ako aj variantné uvažovanie v podobe schémy štyroch scenárov, je otázne, či má spravodajská komunita USA schopnosti prekročiť svoj tieň.

(Pokračovanie)

Autor je vysokoškolským učiteľom

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     

Komentáre

Obrázok používateľa P.Guman
#1
Pavel Guman
18. december 2012, 20:01

To všetko slúži na kontrolu domacich disidentov alebo opozičných kandidátov, členov rôznych protestných hnutí aby nedošlo k ohrozeniu moci, ktorú má  v rukách jedna politická sila / demokrati a konzervatívci tvoria dve strany tej istej mince - sú hlavne skorumpované.../

A takisto pre všetky vojenske konflikty  hlavne od 2.svetovej vojny, ktoré viedli a vedú USA so svojimi priateľmi z NATO spolu s Izraelom porušovali a porušujú medzinárodné právo, a  vo veľkej väčšine z nich boli neuspešní, len zanechali množstvo mŕtvych a zničenej infraštruktúry v postihnutých krajinách.

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama