Reklama
Reklama

Gorbačov zničil ZSSR, zničí Putin Rusko
alebo
Všetci hurá proti Rusku
a v ústrety apokalypse?

Počet zobrazení: 2497

Gorbačov svojou naivnou (?) politikou rozložil a zničil Sovietsky zväz: dovolil, aby sa z mocného štátu poodlupovali rôzne časti, aby sa ekonomika podriadila pochybným ekonomickým teóriám a nedokázal definovať nové medzinárodné vzťahy. Putin svojou naivnou (?) politikou najprv zachránil Rusko (zostatok ZSSR) pred jeľcinovským štátnym kolapsom, no postupne konal akoby podľa vôle už vzniknutých oligarchov. Vážne memento nastalo v súvislosti s dopingovými škandálmi, ktoré stáli Rusko nielen serióznu účasť na svetových športových podujatiach, ale korodovalo aj jeho medzinárodnú prestíž. Putin nedokázal rázne zasiahnuť do dopingového neporiadku a nechal štátnych úradníkov (aj člena vlády), aby pokojne rozvracali morálny systém a morálny kredit štátu, systému aj jeho samotného.

Doterajším vrcholom je podivná invázia na Ukrajinu: nepodarky sa tu kumulujú v rovine vojenskej taktiky, diplomacie, ekonomiky, aj svetovej verejnej mienky. Je to produkt jeho naivity, alebo straty psychickej sily, či šikovného vmanipulovania zo strany oligarchov, ktorí nevedia, inak sa zbaviť Putina  iba jeho hlbokou diskreditáciou v zahraničí a následne aj doma?

Putin má smolu vo výbere spolupracovníkov, ale aj v tom, že vo svete vládne intelektuálny aj kultúrny podpriemer – takže sa vládnuci ľudia (nemôžem použiť slovo elity) potácajú na svetovej scéne ako opilci – od jednej krajnosti k druhej a slová sa s činmi nezhodujú. Napríklad neustále tvrdia, že stále je čas na vyjednávanie, no Lavrova nepustili cestovať do Švajčiarska a jeho poslaný prejav odignorovali odchodom zo sály – ako rokovať, keď si nevypočujú protivníka a teda nerokujú s ním?

Európska diplomacia – hneď po začatí konfliktu mala sa ohlásiť delegácia z Bruselu o slovo v Moskve, no to by sa musela pani Leyenová možno aj báť o svoje pohodlie. A tie sankcie! Je dávno známe, že nevedú k zastrašeniu protivníka, iba mu strpčujú život – no najmä jednoduchým občanom, ako povedal už Platón: štát sa má starať o chudobných, bohatí si poradia aj sami. No médiá sa vytešujú tvrdeniami o tom, o koľko miliárd dolárov prišli ruskí miliardári a pritom ide o blokovanie, a nie o konfiškáciu, hoci v niektorých krajinách je to to isté.

Navyše ide o dva balíky sankcií (údajne), no ešte som nevidel ich súpis.

Pomôcť utečencom je jednoduchá šľachetná vec, tak sa majú správať krajiny vždy, takže menej sebachvály a viac činov! No tvrdiť, že utečenci dostanú rovnakú zdravotnícku pomoc ako občania SR je na mňa priveľa – načo si platíme zdravotné poistenie a prečo poisťovne nechcú uhrádzať niektoré zákroky? Poskytovať nevyhnutnú starostlivosť je prirodzené, ale prečo taká rozšafnosť vlády, ktorá tvrdí, že na podporu občanov (zamestnancov, nezamestnaných, dôchodcov a menších podnikateľov) nemá prostriedky.

Prečo nikto zo západu neatakoval Putina s návrhom na okamžité rokovanie? Putin si postavil požiadavky, nuž ak ich politici nechcú prijať (niektoré sú priamo vyzývavé), tak nech sa s ním stretnú a povedia mu to, alebo ešte lepšie, treba rokovať a dohadovať kompromisy: na Ukrajine zatiaľ umierajú ľudia! Ako povedal Švejk: Co blázníte, vždyť jsou tady lidi!

Takže zatiaľ je mnoho rečí aj mediálne efektívne činy, napríklad zmrazenie vkladov vybraných politikov – prečo nevieme, o koho ide a o akú sumu? Veď to je podstatné!

Tak ako vždy v krízových situáciách, aj dnes vidíme zrod odvážnych ľudí – z diaľky dokážu nadávať na Putina, ale aj na Rusov všeobecne a požadujú tresty za iné názory a nadávajú tým, ktorí sa v nadávkach nechcú pridať. Úplne ma šokoval bývalý skvelý hokejový brankár Dominik Hašek, ktorý požaduje odstránenie všetkých Rusov z NHL a osočil jedného z najlepších hráčov (Ovečkina) že je srab, lebo nenadáva na Rusko. Jednoducho sa pridal na vlnu nenávisti a zloby, asi by chcel byť novým prezidentom, no takých ako on je v Česku plno a s vyšším občianskym kreditom. No ale prejavil „odvahu“.

Úplne prekvapujúca je jednota európskych štátov v boji proti Rusku, ešte že jadrové zbrane (obmedzeného kalibru) má iba Francúzsko a Veľká Británia. Opäť vidíme silný militarizmus a pseudohumánnosť, ktorá pomáha iba utečencom z Ukrajiny. Čo tí chudáci (väčšina), ktorí nemajú prostriedky, ani silu emigrovať? Aj tým by sa zišla pomoc, napríklad prezidentka SR mohla prekročiť štátne hranice a odovzdať pomoc obciam za hranicou. No ale čo, ak by ju nespoznali?

Militarizácia verejnej mienky v Európe je veľmi nebezpečný jav – takto bola verejnosť nalaďovaná bojovať pred prvou svetovou vojnou – obidve strany chceli rýchlo poraziť „zlého“ protivníka...

Je tu však aj vážne nebezpečenstvo – jadrové zbrane v Rusku.  Od počiatku je zrejmé, že vo vedení Ruska sa uvažuje aj o ich umiernenom použití a nemusí byť cieľom Ukrajina. Európska únia dodáva masovo zbrane na Ukrajinu a mieni v tom pokračovať. Opäť namiesto diplomacie rinčia zbrane, aj keď sú dočasne v krabiciach. No budú použité, takže máme v konflikte svoje prsty. Dokonca sa uvažovalo o darovaní ruských MIG-29 Ukrajine, aby mala s čím bojovať proti Rusom. Pripomínam, že pred ruskou inváziou mala Ukrajina vyše 200 bojových lietadiel – kde sú?

Ministri zahraničia z EÚ, ale aj jej komisári sa radi predvádzajú v diskusiách (vopred asi pripravených) v rôznych TV, no prečo nejdú do diplomatického terénu? Nemajú na to intelekt či slovnú výbavu, alebo je to nevýslovné pohodlie (lenivosť)?

Ešte niekoľko viet k sankciám v športe – slovami trénera Weissa: politika do športu nepatrí! No aj tak je zneužívaná, ale nie rovnakým metrom. Keď Američania devastovali Vietnam používaním zakázaných látok, akými sú defolianty (odlistňovanie veľkých plôch lesov), žieraviny striekané na ľudí, či masové vyvražďovanie jednoduchých ľudí (My Lai) a znásilňovanie žien, tak sa americkí športovci zúčastňovali na takých hrách, o aké prejavili záujem – a vtedajší predchodca EÚ EHS na to nič, rovnako ako ostatné vlády: žiadne sankcie. No a keď BR OSN vyhlásila ekonomické embargo voči juhoafrickému apartheidu, tak americké firmy pokojne obchodovali s nimi ďalej, veď ide o súkromné podnikanie a vláda s tým nemá nič spoločné. V podstate takéto embargo dobre robí tým, ktorí si z neho nič nerobia, alebo z toho inak profitujú: jedni obchádzajú embargo a druhí rýchlo obsadia uvoľnené trhy. Takže komu sú asi milé? No sú tu iba dve krajiny s veľkými ekonomickými ambíciami: USA a Čína. Každá samozrejme inými prostriedkami, no určite budú na tejto antihumánnej situácii profitovať, a to nielen ekonomicky, ale aj veľmocensky.

Militarizácia verejnej mienky, tuhé driemoty tzv. diplomatov, sankcie, zastrašovanie a nadávky nič nevyriešia, ale predlžujú zlú situáciu. S Putinom treba rokovať a nájsť obojstranne akceptovateľné (hoci nebudú dobré) riešenia. No a Rusi, občania, si musia urobiť personálny poriadok doma sami, inak budú znášať dôsledky, ktoré samotní neiniciovali a ani neodobrili.

(Úvodné foto: Foto:  kremlin.ru)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama