Reklama
Reklama

Grécky problém

Počet zobrazení: 4056

Od gréckych volieb 25. januára je riešenie gréckej krízy hádam po Ukrajine top témou minimálne európskych médií. Víťazstvo radikálnej ľavice otvorilo viacero otázok, o ktorých sa dosiaľ nehovorilo. Ukázalo sa, že neoliberálne koncepty riešenia krízy, naordinované nenávidenou Trojkou (EÚ, ECB a MMF), teda škrtanie výdavkov, šetrenie na ľuďoch a zvyšovanie daní, ktoré sa však dotkne len zamestnancov, resp. dnes už v podstate neexistujúcej strednej triedy, je slepá ulička a krízu nerieši, ale len prehlbuje.

Od začatia „reforiem“ grécke HDP kleslo o tretinu, čo pri porovnateľnej nominálnej výške malo za následok zvýšenie gréckej zadlženosti zo 150 % HDP na dnes už nesplatiteľných 175 %. Inak povedané: roky brutálneho šetrenia, tvrdé obmedzovanie spotreby bez akýchkoľvek rozvojových impulzov či rozumného investovania sa ukázali ako fatálny omyl. Až prehnane hrdí Gréci protektorát Trojky niesli ako národnú potupu. Čo je však podstatnejšie, ňou naordinované riešenia k ničomu neviedli. Dnes konečne prichádza čas, kedy si nová grécka vláda s veľmi silným mandátom  dovolí vzdorovať a zásadne nastoľovať niektoré témy.

Predovšetkým skutočnosť, že dlh vo výške  175% HDP je nesplatiteľný; potvrdzujú to v podstate všetky ekonomické autority. Doteraz sa pred touto skutočnosťou zatvárali oči. Je jasné, že riešenie tohto problému musí byť kreatívne, nie podľa tradičného  scenára eurobyrokratov. Jednou z možností je odpis dlhov až do výšky 50 % istiny, čo však dnes  všetky veriteľské štáty striktne odmietajú. Ďalšia alternatíva, ktorú predložil nekonvenčný minister financií Yanis Varoufakis, za zakladá na zmene charakteru dlhopisov, ktoré bude Grécko splácať.  Namiesto štandardných sa emitujú takzvané večné dlhopisy, pri ktorých sa nebude splácať istina, ale len úrok. To umožní gréckej ekonomike nadýchnuť sa a začať rásť. Ďalšou z kreatívnych možností je, že výška úročenia gréckych dlhopisov bude naviazaná na ekonomický rast, inak povedané, keď bude grécka ekonomika v recesii, tak bude úrok veľmi nízky až nulový. Naopak, ak bude ekonomika rásť, úrok sa bude automaticky zvyšovať.

Každému je dnes jasné, že zmeny v súvislosti s riešením gréckej krízy sú nevyhnutné. To, čoho sme svedkami v týchto dňoch, je hra nervov – komu skôr povolia a kto prvý uhne. Ešte dôležitejšie však je jasné posolstvo, ktoré dnes grécke politické elity dávajú svetu a Európe. Európsky politický mainstream totálne zlyhal a prichádza silná politická alternatíva, ktorá prináša lepšie a spravodlivejšie riešenia. Je nepochybné, že za krízu môže dlhé desaťročia budovaný a skrz naskrz skompromitovaný a skorumpovaný systém, ktorý napríklad umožňoval, aby si Grécko požičiavalo rovnako lacno ako Nemecko. Ratingové agentúry, ktoré hodnotili bonitu Grécka, zlyhali, rovnako ako zlyhali pri oceňovaní veľkých amerických bánk, ktoré ešte tesne pred krachom mali trojáčkový rating.

Navyše v Grécku v uplynulých takmer štyridsiatich rokoch vládli elity, ktoré boli len figúrkami v rukách tých najodpudivejších oligarchov. Tí si nastavili systém tak, že v podstate neplatili dane. A politici nielen v Grécku pochopili, že je politicky podstatne jednoduchšie zadlžovať sa, ako zvyšovať dane alebo znižovať služby štátu, ktoré ľudia akosi automaticky očakávali. No a keď prišiel krach, tak vlastníci bánk, ktoré Grécku bezhlavo a nezodpovedne požičiavali s vidinou astronomických ziskov, donútili národné vlády, aby prevzali  garancie za ich nekvalifikované investície, čo je priam esenciou morálneho hazardu. Banky tak uchránili svoje zisky a politici sa stali rukojemníkmi svojich občanov.

Dnes prichádza v Grécku prvý raz po dlhých štyridsiatich rokoch vláda, ktorá nemá nijaké väzby na oligarchov. Úspech Syrizy možno otvorí novú kapitolu v európskych dejinách. Ak jej úspech budú nasledovať španielska ľavicová strana Podemos, francúzsky Národný front alebo Die Linke v Nemecku, možno sa konečne aj oligarchovia začnú báť. Človek, ktorý je dnes a denne konfrontovaný s neskutočnou aroganciou a nenásytnosťou oligarchických štruktúr, s ignorovaním akýchkoľvek pravidiel a zákonov výsmechom demokracie, si musí uvedomiť, že dnešná oligarchická karikatúra demokracie sa musí byť nahradiť niečím lepším. Syriza, Podemos a Die Linke sú možno predzvesťou takej zmeny.

Vyšlo v Literárnom týždenníku 7 – 8/2015 25. 2. 2015

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
25. február 2015, 10:25

Zatiaľ by som bol dosť opatrný - tie prijaté podmienky a "posun" v rokovaniach o úverovaní skôr naznačujú éru Mečiara než éru radikálnej ľavice...

Obrázok používateľa Peter Dolina
#2
Peter Dolina
27. február 2015, 04:35

Mna by zaujimalo, aka politicka entita je slovensky ekvivalent Die Linke.  Americky?  Neviem, v podstate nic, co by malo vahu, tuto orientaciu nema, je to skoro beznadejne.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
27. február 2015, 09:02

Prečo "mečiarizmus" v prípade Syrizy? Lebo je tam téma a prísľub pokračovať v privatizácii - ak je pravdou, že veľa gréckych hospodárskych subjektov je štátnych, potom privatizácia v rukách extrémnej ľavice je čo? Dáme podniky "osvietenejším" súkromníkom? Takým, akým boli i u nás v dobe Mečiarovej vlády tie mnohé hviezdy vtedajšieho slovenského podnikania? Majský, Por, Martinka, Hatina, Rosina, košický železiarsky "kindermanažment" a podobne? To snáď nie...

Ak ľavica, má tam cesty ako zefektívniť hospodársku sféru, ale prísľub privatizácie je odovzdanie "meča" a podriadenie sa...

Ale nezatracujem ich, iba upozorňujem. Sú to nakoniec inžinieri, MBA, uvidíme, čo z teórií ekonomiky si ako ľavicoví ekonómovia vybrali....

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama