Hlúpa výzva a ďalšie absurdity

Počet zobrazení: 5261

Revolucionár z roku 1989 Ján Budaj vyzval najvyšších štátnych predstaviteľov, aby sa jednoznačne vyjadrili k blížiacemu sa výročiu sovietskej okupácie. Alebo sa chce zviditeľniť, alebo nemá nič rozumnejšieho na práci. Vstup cudzích vojsk do ČSR 21. augusta 1968 potvrdili ako okupáciu a flagrantné porušenie suverenity všetky politické garnitúry, ktoré sa vystriedali vo vedení nášho štátu za posledných necelých tridsiatich rokov. Ak by naši vrcholní politici mali vždy znova reagovať, ak nejaký provokatér alebo obdivovateľ totalitných režimov začne hovoriť o plazivej kontrarevolúcii, či ak sa dopočujeme, že nejaký cudzí dôstojník je hrdý, že u nás zachraňoval socializmus, potom by museli rovnako (už po koľký raz) reagovať aj na senilného nekritického obdivovateľa medzivojnovej Slovenskej republiky alebo na ojedinelý plač nad rozbitím Rakúsko-Uhorska. Ide teda o nosenie dreva do lesa alebo o propagandistický pokus, ktorého vedľajším produktom je napríklad aj stotožňovanie sovietskej agresie s dnešným Ruskom.

Istý český novinár zasa pokladá československé stranícke a štátne vedenie, ktoré podpísalo v Moskve potupnú zmluvu o dočasnom pobyte sovietskych vojsk na našom území, za zradcov a za hrdinov považuje len obyčajných občanov, ktorí v spravodlivom hneve provokovali sovietske tanky. Pri podpise nešlo zo strany našich predstaviteľov o osobnú statočnosť či zbabelosť, ale aj o zodpovednosť za osudy tisícov Čechov a Slovákov, ktorí by pri občianskom odpore zahynuli alebo skončili vo väzení. O ich rozhodnutí môžu diskutovať historici, no podľa mňa za oveľa väčšie zlyhanie považujem benešovský atentát na Heidricha, zásluhou ktorého Nemci rozbili celý domáci odboj protektorátu a za ktorý obyčajní českí občania platili svojimi životmi.

Mňa by v súvislosti s výročím okupácie skôr zaujímali iné dve otázky, ktoré by sa mohli pokúsiť zodpovedať historici a politológovia. Tak ako z historického hľadiska nemôžeme odpustiť západným mocnostiam, že nás v Mníchove v roku 1938 hodili cez palubu, nemali by sme im vyčítať aj to, že nepohli ani prstom v náš prospech v auguste 1968? Ešte zaujímavejšou sa mi javí druhá otázka. Ak by sa Sovieti neodhodlali k intervencii, aký by bol ďalší vývoj v Československu? Bol by sa tu udržal akýsi dubčekovský socializmus s ľudskou tvárou, alebo by vývoj napokon skončil tak, ako po roku 1989? Isteže ani historici nemajú radi hypotetické otázky a situácie. Ale rozhodne by bolo zaujímavejšie poznať azda aj protichodné názory, ako donekonečna opakovať odsúdenia invázie štátom, ktorý už neexistuje.

Ak prejdem od domácich udalostí k svetovej politike, šokovalo ma vyhlásenie Američanov, že Čína v Tichomorí pravdepodobne nacvičuje letecké útoky proti USA. Ak odhliadnem od slova pravdepodobne, ktoré v amerických vyhláseniach pravidelne nahrádza dôkazy, rád by som sa spýtal, či americké vojenské cvičenia po celom svete sú azda namierené proti Marťanom. A americké médiá vyplakávajú, že Čína už vydáva na zbrojenie viac ako sedminu amerického vojenského rozpočtu.

A napokon pár slov o „športe“. Únos cudzieho občana pravdepodobne prostredníctvom vládneho slovenského lietadla je zaiste medzinárodná blamáž. Domnievam sa však, že napríklad rakúskeho občana to zaujíma oveľa menej ako vandalské správanie fanúšikov bratislavského Slovana vo Viedni. Navyše škoda (pre opozíciu), že išlo práve o dobre organizovaných futbalových fanúšikov, ktorí sú využiteľní pri rôznych masových protestoch, aby vytvorili zdanie, že to, čo kričí ulica, je mienka celého národa.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984