Hlúposť a arogancia vládne Slovensku

Počet zobrazení: 3349

Matovič mal pravdu: táto vláda vstúpi do učebníc. Niečo také diletantské a arogantné sme tu ešte nemali. Hlúposť aj arogancia sa začali prejavovať hneď na počiatku vládnutia. Najprv vyšlo najavo, že čelní politici si „zaobstarali“ tituly podvodmi! Nedokázali napísať práce a tak to za nich napísal (opísal) niekto iný. V cudzine, napríklad v Rakúsku, Maďarsku či Nemecku, ba dokonca aj v Rumunsku za rovnaké prehrešky odchádzali ľudia z politických funkcií. Na Slovensku sa takémuto prístupu otvorene vysmiali. Predseda vlády, predseda parlamentu, dokonca aj minister školstva sú podvodníci, sú aj takí hlúpi, že nevedia napísať jednu prácu? Ako vlastne prebiehalo ich celé štúdium? Koľko peňazí to stálo?

matovic_jun_2016.jpg
Igor Matovič, Námestie slobody, jún 2016. Foto: Emil Polák

Nasledovala hrubá neznalosť ústavného systému – mocní si vytvorili akési polovládne skupiny, ktorým zverili moc nad občanmi. Takto nejaký Mikas a jemu podobní ľudia určovali, čo občania smú a čo musia. Podľa ústavy majú výkonnú moc na celoštátnej úrovni iba vláda a prezident/ka. Za toto prenášanie rozhodovacích práv mal byť predseda vlády odvolaný a stíhaný za úmyselné porušovanie ústavy, čiže ohrozenie demokracie.

Parlament si robí z ústavy srandu permanentne – podľa ústavy sú poslanci vlastne zástupcami ľudu, a nie vedenia strán. Svoje pohŕdanie ústavou poslanci nahlas a často demonštrujú pred médiami slovami: ešte neviem, ako budem hlasovať, ešte koaličná rada nezasadala, resp. ešte sme sa na klube nedohodli! Nuž čo je koaličná rada? Neformálne zhluknutie osôb, ktoré nie je oficiálne registrované na ministerstve vnútra a je neústavným elementom, ktorý rozhoduje o osudoch občanov, aj celej krajiny. Tento neduh tzv. demokracie zaviedli už predchádzajúce vlády, no takú mieru arogancie sme ešte nevideli. Ako si môže tento zhluk ľudí uzurpovať právo diktovať ministrom, celej vláde, aj poslancom svoju vôľu?

Pri rokovaniach parlamentu túto svojvôľu demonštrujú poslanci prostredníctvom nejakej vybranej osoby tak, že táto palcom ukáže, čo sa má diať – celkom ako rímski cisári v antike. Nuž mal by byť prítomný zriadenec, ktorý by takto vztýčený prst jednoducho kliešťami odcvikol – keď poslancovi prekáža, tak ho treba zahodiť (možno aj s majiteľom).

Nedávno sa predseda vlády SR vyjadril, že on nie je šéfom koalície, ale nad ním je koaličná rada! Toľko trúfalej arogancie vyplývajúcej z politickej hlúposti! Po prvé, predseda vlády je šéfom koalície, aj keď to nevie. Po druhé, nad predsedom vlády nie je koaličná rada, ale parlament, s názvom Národná rada SR. No ani parlament sa neozval, asi o tom ešte nevie.

Nečakane ma prekvapil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, ktorý v televízii povedal, že útok Ruska na Ukrajinu a znásilňovanie tamojších žien mu pripadá ako oslobodzovanie Československa sovietskou armádou. Takto otvorene z vlády ešte asi nikto neobhajoval Tisov režim, ani nemeckú okupáciu Slovenska. No ale asi je všetko možné.

Aroganciou sršia aj politici z Bruselu, keď nám eurokomisárka Jurova odkázala, že sa nemusíme báť, že by sme v zime nemali čím kúriť a čo jesť. To je už poriadna dávka drzosti. Asi by mala začať zverejnením celého platu, prípadne aj nehnuteľností vo svete. Nech vieme, za koľko si užíva tepla a jedla.

Súčasná vláda sa tiež vrchovatou mierou vysmieva podstate demokracie, ktorú tak rada a často skloňuje, no iba verbálne, v praxi sa jej vyhýba. Členovia vlády behajú po svete a sľubujú kadečo vrátane peňazí, materiálnych darov aj zbraní. Pritom sa nespýtajú na názor občanov tohto štátu, teda nemajú legitímne oprávnenie k takýmto záväzkom. No poznám riešenie: keby každý člen vlády a vládnych strán prispel napríklad 1 000 eurami mesačne a jednorazovo 50 000 eur, nazbieralo by sa na „pomoc“. No a prezidentka by mohla prispievať ešte vyššími sumami. Doniesla niečo zo svojho Kyjevčanom? Žeby tak okrádali svoje rodiny? A čo naše rodiny? Viete, že životné minimum oficiálne nedosahuje 250 eur? Hanbím sa za takýto „sociálny“ štát. Mimochodom, toto nevadilo žiadnej vláde na Slovensku.

Parlament by mal kontrolovať vládu, vrátane jej sľubov – a patrične odmeňovať (pozitívne, aj negatívne). Nemožno v demokracii strpieť stav, že o takých významných aktivitách, akými sú materiálne dary či podpora vstupu do EÚ rozhoduje jednotlivec, v lepšom prípade tucet politikov vo vláde (to je spoľahlivá väčšina). Slovenskú chudobu vláda nechce obdarúvať, nemá peniaze ani na učiteľov a lekárov, dôchodcom dáva „13. dôchodok“ – zopár drobných. Tak mi napadá otázka: načo je nám takáto vláda? Iba na to, aby správnym smerom distribuovala národný majetok?

V zásade sa neznalosť dá riešiť ďalším vzdelávaním, no hlúposť sa nedá riešiť nijako. Ako kedysi povedal Jan Werich: s múdrym človekom sa dá rozprávať o všetkom, aj o hlúpostiach, no s hlúpym človekom sa nedá ani o hlúpostiach rozprávať. Navyše, keď svoj duševný stav vystavujú permanentne na obdiv a ľuďom to, zdá sa, neprekáža.

Národ potrebuje intelektuálnu vzpruhu. To znamená kvalitu vzdelania, kultúrnosti a ľudskej empatie. Kto to nemá, mal by sedieť ticho v kúte a neprekážať miliónom spoluobčanov. No existuje dnes alternatíva? Obávam sa, že veľmi ani nie. Potrebné by bolo vytvárať nejaké oázy takejto vzpruhy a následne ich skoncentrovať do politických strán a ponúknuť serióznu, realizovateľnú a užitočnú alternatívu vládnutia. No aj Brusel je príkladom toho, čo som popisoval v našom malom európskom prostredí. Takže stále platí ľudové: človeče pomôž si, aj Pán Boh ti pomôže!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984