Reklama
Reklama

Humor zo severu

Počet zobrazení: 3397

storocny_starcek.jpgAk sa za posledné roky stalo už div nie tradíciou, že zo severskej literatúry sa nám postupne predstavila celá plejáda autorov s kvalitnými trilerovými a detektívnymi románmi, s potešením možno konštatovať, že zo severu k nám prišla aj pozoruhodná dávka vynikajúceho humoru. Zaslúžil sa o to švédsky autor Jonas Jonasson (1961) svojím románom Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol (Ikar, Bratislava 2013, preložila Jana Melichárková, básnické texty Jana Kantorová-Báliková, Edícia svetový bestseller). Je zaujímavé, že tento bestseller, ktorý už bol vydaný vo viacerých jazykoch vrátane češtiny a slovenčiny vo viac ako milión výtlačkoch, je autorovým debutom. V novembri bola aj premiéra filmu, nakrúteného podľa tohto nielen vo Švédsku úspešného humoristického románu.

Za hlavnú postavu si autor zvolil skutočne netradičného hrdinu – storočného starčeka Allana Karlsona, ktorý v deň svojej narodeninovej storočnice prijme skutočne osudové rozhodnutie – zvolí útek z domova dôchodcov a roztáča tak nechtiac bizarný kolotoč neuveriteľných zážitkov s ďalšími neuveriteľnými, či takmer neuveriteľnými spoločníkmi, ktorých mu osud prihral do jeho cesty za iným životom. Dobrodružstvo netradičného románového hrdinu v podstate odštartovalo jeho intuitívne rozhodnutie prisvojiť si kufor mladíka, s ktorým sa stretol na autobusovej stanici a neskoršie zistenie, že obsahuje päťdesiat miliónov korún. Po jeho stopách sa vydá nielen okradnutý člen podivnej zločineckej skupinky Never Again. Starček neostáva sám, prenasledovateľom vrátane polície uniká so svojím veľmi svojráznym spoločníkom Juliusom Jonssonom, na ktorého natrafí na opustenej a nepoužívanej železničnej stanici, následne sa k nim pridá ako šofér ich auta majiteľ stánku s občerstvením Benny a na svojom úteku sa stretnú s ďalšou pre nich dôležitou až osudovou postavou – hrdzavou ráznou ženou Gunillou, ktorú Benny hneď pomenoval ako Krásku, zaľúbil sa do nej a neskôr sa s ňou aj oženil. Gunilla je nielen majiteľkou usadlosti, na ktorej našli na istý čas útočište pred prenasledovateľmi, ale aj opatrovateľkou slonice Sonji.

Ich unikanie pred prenasledovateľmi z radov okradnutých zločincov i polície tvorí jednu rozprávačskú líniu, plnú prekvapujúcich krkolomných situačných zvratov, tú druhú, možno ešte zaujímavejšiu a bizarnejšiu, tvoria spomienky hlavného hrdinu na prežité roky, neskutočne zaujímavý život s množstvom historických osobností vo všetkých možných režimoch a kútoch sveta. Keďže sa už od detstva stal mimoriadne zdatným odborníkom na výbušniny, neskôr i na zostrojenie atómovej bomby a nemal rád politiku, možno práve preto sa postupne dostal do spoločnosti takých svetových osobností, ako boli diktátor Franco, Mao Ce-tung, Harry Truman, Winston Churchill, Charles de Gaulle, Lyndon Johnson, ako aj fyzik Oppenheimer či diktátor Stalin. Toho posledného si stihol znepriateliť prostorekou zmienkou na typickej stalinskej večeri o tom, že zachránil život španielskeho pučistu Franca, a preto sa ocitol v gulagu, kde sa jeho nerozlučným priateľom stal nevlastný brat Alberta Einsteina Herbert, mimoriadne nepraktický, hlúpy a nešťastný človek. Práve jeho zásluhou sa dostanú z gulagu do Severnej Kórey, keď vyvolajú sériou výbuchov takmer úplnú skazu mesta Vladivostok. V Severnej Kórei sa stretnú s Kim Ir-senom, keďže stihli obrať o uniformu maršala Mereckova s pobočníkom a bez problémov tak prechádzajú kordónom stráží najprv ku Kim Čong-ilovi a až potom k jeho otcovi, u ktorého je práve náhodou na návšteve veľký kormidelník Mao.

Všetky tieto pútavé a väčšinou humorne pôsobiace epizódy autor (Allan Karlsson) rozpráva s kamennou tvárou ako úplne najobyčajnejšie a najsamozrejmejšie príhody, ktoré život prináša takmer každodenne a hocikomu. Je na čitateľovi, ako dokáže stráviť všetky tie historky, ktoré však nepôsobia fantasticky či fanfarónsky ako napríklad u baróna Prášila, ale veľmi autenticky, čo je rozhodne prvok veľmi zaujímavý. V podstate už prvý krok autora vyvoliť si za hlavného hrdinu románu muža vo veku, kedy sa už nezvykne dávať voľno túžbam po slobode a nových zážitkoch a v podstate je to vek veľmi výnimočný, bol veľmi dobrým až výnimočným nápadom. Allan Karlsson a jeho druhovia sa tak stávajú hrdinami na ceste, teda sú to pikareskné typy, aj keď proti svojej vôli. Nakoniec končia v prepychovom rekreačnom zariadení v Indonézii u vdovy po Herbertovi Einsteinovi a užívajú si život podľa svojich predstáv tak, ako sa len dá.

Autor sa v jednom zo svojich rozhovorov priznal, že je obdivovateľom hrdinu J. Haška Švejka a že i u tohto autora a jeho postavy našiel zdroj inšpirácie. Práve stoický pokoj, s akým Allan Karlsson prijíma a rieši krkolomné životné situácie, pripomína ono povestné švejkovské: „To chce klid“. Jonasson je autorom i nedávno vydaného svojho druhého románu – Analfabetka, ktorá vedela rátať, a je viac ako jasné, že i na túto prózu sa teší nemenší počet čitateľov ako tých, ktorým urobil radosť svojou prvotinou. 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama