Iniciatívci

Počet zobrazení: 3670

Celá tá záležitosť s akože štrajkom učiteľov mi bola podozrivá. Prečo? Najmä preto, že ho nerobia odbory, od začiatku majú nesplniteľné požiadavky, o čom dobre vedia; a „štrajkový výbor“ vyzerá ako Matovičovi zhavranelí bratia – a aj sa podobne vyjadruje. O čo im ide, to som definitívne pochopil, keď v televízii akýsi pán Crmoman v nestráženej chvíli podľahol vlastným predstavám, ako by svet mal fungovať, a pri obhajobe akožeštrajkujúcich a ich požiadaviek sugestívnym, naliehavým hlasom si položil rečnícku otázku: „ To naozaj zase chceme socialistické školstvo, kde sa budú všetci musieť učiť to isté?“

Nuž tak veru! Štrajkuje sa preto, aby si každá škola mohla učiť svoje! V Bratislave jedno a v Prešove niečo úplne iné. Nech dva plus dva je niekde štyri, niekde päť. Prípadne 7 celých tri. Nech majú niekde prednosť zátvorky a násobenie, inde nech majú prednosť momentálne nápady. Výsledky malej násobilky bude voliť rodičovská rada. Atómové čísla tiež. Nech má každá škola právo slobodne sa rozhodnúť, kto vyhral druhú svetovú vojnu – či Rusi, či Američania, alebo v Banskej Bystrici trebárs aj Nemci. Nedá sa predsa obmedzovať právo na slobodné fakty! Ako funguje ekonomika, to nech všade vyučuje miestny sponzor či nebankovka; predmet „slovenský jazyk a literatúra“ nech sa nevolá tak nacionalisticky a xenofóbne, keď postačí neutrálny názov „rečičky a esemesky“, a jeho obsah si určí buď škola alebo Denník N; na zemepise nech sa, samozrejme, používajú mapy, ktoré si školáčikovia nakreslia sami na výtvarke, na podomácky vyrobenom glóbuse nech nie je toľko vody a USA nech sú väčšie než Rusko. Maturitné otázky nech sa potom odvíjajú od miestnych zvyklostí a na prijímačkách na vysokú bude zákonom zakázané maturantom sa čudovať. Len nech nie je uniformita! Tá predsa zabíja slobodného ducha! A so slobodným duchom najďalej zájdeš!

Pán Crmoman, tak ja vám poviem toto: bodaj by sme mali zase socialistické školstvo! Ktoré dokázalo plodiť svetových víťazov matematických a fyzikálnych olympiád! Ktorého absolventi sa uprednostňovali na popredných priečkach v znalostiach a schopnostiach. V ktorom bolo dosť peňazí na platy, aj na budovy, aj na šlabikáre, v ktorých sa písmenká písali rovnako na východe aj na západe a každý žiak mal v aktovke pero, ceruzku, pravítko, kružidlo a učebnice. V ktorom si učiteľa vážili aj rodičia, aj deti, a nebolo predstaviteľné, aby sa učiteľovi či nebodaj škole niekto vyhrážal. Ak sa školstvo vydalo na scestie, bolo to pred viac než 20 rokmi a riešiť to treba – ale nie mesiac pred voľbami žiadaním nemožného.

Akýsi ďalší výtečník zo „štrajkového výboru“ zase na námietky, že učiteľom sa zvyšovali a budú zvyšovať platy, bez mihnutia oka odpovedal: „Málo!“ No to je nepochybne geniálna odpoveď – dá sa aplikovať plošne na všetko! Ten pán by mal ísť z fleku robiť komentátora na olympiádu: Zabehli 100 metrov pod 9 sekúnd? Málo! Preskočili 7 metrov? Málo! Zdvihli činku 450 kg? Málo! Zápas sa skončil 4 : 2? Málo! A dokážte mi, že naopak dosť! Lebo inak začnem štrajkovať! Za väčšie výsledky! Za širšie a dlhšie!

Ja som to celé štrajkové divadlo napokon rozšifroval takto: po zvážení výsledkov synergického efektu OĽaNO a NOVA si zopár ľudí uvedomilo, že Smer môže nadpolovične vyhrať aj ďalšie voľby, vydesilo sa na smrť a založilo Iniciatívu za čo najväčšie skomplikovanie volieb, ktorú však z taktických dôvodov napokon nazvali inak. Sugestívnymi, naliehavými technikami zmanipulovali časť učiteľov, najmä tých, čo iné než dezorganizované školstvo nezažili, a dúfajú v aspoň 1 - 2 percentá. Mínus. Vieme komu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984