Reklama
Zľavy na wellness pobyty
Reklama

Ján Móry – tatranský skladateľ a hotelier

Počet zobrazení: 4723



jan_mory_obalka.jpg2_titulka_jan_mory_portret_lhmbb_h2248.jpgJán Móry. Foto Literárno-hudobné múzeum B. B.

Pokiaľ by mal akýkoľvek záujemca snahu nájsť komplexnú monografiu niektorého z významných slovenských hudobných skladateľov, mal by smolu. Taká zatiaľ chýba! Neskúmame, prečo je tomu tak, radšej privítame najnovší prírastok v hudobnovednej literatúre, ktorou je monografia o banskobystrickom rodákovi, hudobnom skladateľovi Jánovi Mórym (1892 – 1978). Zásluhu na jej zrode má predovšetkým regionálna inštitúcia – Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici (od roku 2001 je súčasťou Štátnej vedeckej knižnice). Toto malé, ale životaschopné pracovisko si v priebehu rokov našlo účinný spôsob, ako zaujať svojou činnosťou i zbierkovým fondom.

Ešte v roku 1977 mladá múzejníčka Marianna Bárdiová prevzala v Bratislave od 85-ročného skladateľa na jeho želanie umelecký fond do zbierok múzea, krátko na to Ján Móry zomrel. A tak pri spracúvaní jeho mnohopočetnej pozostalosti sa M. Bárdiová čoraz viac zbližovala so životným i umeleckým príbehom tejto zaujímavej osobnosti, ktorá žila v šiestich politických režimoch a prežila dve svetové vojny. V knihe uvádza: Stretli sme sa viackrát a napriek veku a zdravotným problémom pôsobil na mňa ako vľúdny, nevtieravý  človek, ktorý si zachoval svoju niekdajšiu noblesu. Oživovanie jeho tvorby prostredníctvom prednášok, výstav, koncertov i zvukových nahrávok som pociťovala ako našu povinnosť voči skladateľovi, ktorý nám s dôverou zveril to, čo bolo pre neho, podľa jeho slov, najcennejšie – svoje noty.

63_s.25_jan_mory_ako_nadporucik.jpg85_s.29_obchod_mory-nastuoca_bratia_klimo.jpgJán Móry ako nadporučík.
Obchod Móry, nástupca bratia Klimo.
Hotel Karola Móryho na Novom Štrbskom Plese z juhu. Všetky fotky rodinný archív

Navyše, Ján Móry vo svojom rodnom meste – Banskej Bystrici – reprezentoval bohatú obchodnícku rodinu, ktorá do značnej miery zasahovala do kultúrneho diania. Pre budúcu autorku monografie sa tak začalo dobrodružstvo vyše tridsaťročnej bádateľskej a výskumno-vedeckej práce, ktoré vyústilo do jedinečného 101_s.35_hotel_karola_mory_z_juhu.jpgvýstupu. To však už aj za aktívnej spolupráce s Ústavom hudobnej vedy SAV a Slovenskej muzikologickej asociácie, ktoré sú vydavateľmi monografie s vročením 2013. Na vydanie prispelo Ministerstvo kultúry SR, Obec Štrba, Mesto Spišská Nová Ves, Hudobná únia Banská Bystrica a mnoho ďalších, ku ktorým treba prirátať aj rodinu skladateľa. Verejná prezentácia publikácie aj so živými ukážkami z tvorby    sa konala na jar t. r. nielen v rodnej Banskej Bystrici, ale aj v Bratislave a vo Viedni.

Monografia na 260 stranách podáva nielen obraz života a diela Jána Móryho v Banskej Bystrici, na Novom Štrbskom Plese, v Spišskej Novej Vsi a Bratislave s bohatou obrazovou výbavou, ale aj prehľad hudobnej tvorby, jeho stopy v súčasnosti s oživovaním diela cez pokračovanie rodu až po množstvo príloh (napr. kalendárium, genealogická tabuľka, diela vydané tlačou, diskografia, tvorba vo vysielaní rozhlasu, citáty z článkov v originálnom znení, resumé v nemeckom a maďarskom jazyku a menný register).

Pred čitateľom monografie sa odkrýva pútavý obraz človeka a premenlivej doby. Tradičná rodinná väzba pútala Jána Móryho k obchodníckej činnosti, preto po maturite študoval v Budapešti na obchodnej akadémii, vynútil si však popri tom aj štúdium hudby. Počas obchodnej praxe v Európe nezanedbával ani hudobné vzdelávanie, návštevy koncertov a operných predstavení. Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval, smrť otca roku 1916 spôsobila jeho predčasný návrat do Banskej Bystrice, aby prevzal rodinný obchod. V tom čase sa oženil so speváčkou Luciou Redding, čoskoro sa im narodil syn Viktor. Móry sa popri hlavnej činnosti zanietene venoval aj hudobným a športovým aktivitám v meste a okolí. K zásadnej zmene v jeho živote došlo v roku 1921, keď zomrel otcov bezdetný brat Karol. Synovcovi Jánovi zanechal pozemky s umelým jazerom a hotel na Novom Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách. Tak sa začala zlatá éra Móryho života a tvorby.

336_s.131_gizela_veclova.jpgGizela Veclová v Móryho operete Námorný kadet v roku 1943 v SND. Foto archív Divadelného ústavu Bratislava.

V krásnom, ale drsnom prostredí sa mu otvorili nové možnosti. Postupne budoval moderné turistické stredisko, ktoré radi navštevovali nielen bežní turisti, ale aj priatelia z hudobnej brandže. V hoteli často koncertoval nielen sám Móry, ale i známe osobnosti, od roku 1928 sa Móryho tvorba začala objavovať aj v rozhlasovom vysielaní, jeho hudbu najčastejšie hrával košický Radiojournal. Dokonca sa z hotela Móry vysielali priame koncertné prenosy!

154_s.53_jan_a_magda_moryovci.jpgManželia Ján a Magda Móryovci.

Rodina Móryovcov asi v roku 1953 v Spišskej Novej Vsi. Fotky rodinný archív.

227_s.81_moryovci_ca_r.1953_sp.nova_ves.jpgPre Móryho manželku však život v lone prírody nebol príťažlivý, manžela a syna preto opustila. Po čase sa skladateľ zoznámil s košickou speváčkou Magdou Szakmáry, ktorá prijala Móryho ponuku a stala sa jeho manželkou. Z ich zväzku sa narodili tri dcéry – Andrea, Lívia a Erika. Šťastný a bohatý rodinný, spoločenský i hudobný život narušila druhá svetová vojna. Nepokojné časy zažíval aj hotel, kde sa striedali Nemci, partizáni i Rusi. Jána Móryho ku koncu Povstania zaistili a odvliekli, rodina o ňom niekoľko týždňov nič nevedela. Vo februári 1945 predstavitelia Národného frontu Štrbské Pleso Mórymu oznámili, že na jeho majetok je uvalená národná správa a požiadali ho, aby sa bezodkladne vysťahoval. Bez majetku i dôstojnosti si našiel nové bydlisko – Spišskú Novú Ves. Ťažké podmienky nútili rodinu k rozličným spôsobom živobytia. Napokon sa pre Móryho našlo miesto, stal sa učiteľom, neskôr riaditeľom hudobnej školy. V tomto postavení sa snažil odovzdať svojim žiakom čo najviac. Iba v dobrom naňho spomínali napr. dirigent Ondrej Lenárd, skladatelia Igor Dibák a Ján Melkovič, akordeonista Vladimír Čuchran a ďalší.    

295_s.113.jpg312_s.122.jpglen_ty_jedina_s.221_-_1.jpgHudobnina z vydavateľstva Ries&Erler Berlín. Foto archív LHM.
Plagát k operete Zimný románík. Foto archív Opery SND.
Len Ty jediná. Foto archív LHM
.

Dospievajúce dcéry i manželku to čoraz viac ťahalo za možnosťami v Bratislave, preto sa tam začiatkom 60-tych rokov presťahoval i Móry. Bol členom Zväzu slovenských skladateľov a sporadicky sa stretával s hudobnými kolegami. Popri komponovaní sa venoval snahám o navrátenie majetku, čo sa mu aj sčasti podarilo, odčerpávalo to však jeho sily a energiu. Zomrel 5. mája 1978 a na vlastnú žiadosť bol pochovaný v rodinnej hrobke na katolíckom cintoríne v Banskej Bystrici.  

Skladateľský vývoj Jána Móryho bol cieľavedomý, nie však priamočiary. Hudbe sa mohol venovať iba popri vedení obchodu či hotela. Jeho osobné umelecké založenie zostalo najviac pripútané k romantizmu, láska k pekným melódiám s príjemnými harmóniami ho priviedla k tvorbe piesní a orchestrálnych skladieb vo vyššom populárnom štýle. Doménou jeho tvorby bolo hudobnodramatické umenie. Móryho operety a spevohry sa hrávali po celej strednej Európe, mali svoju osobitú reč. V dejinách slovenskej a európskej hudby mu určite patrí nezastupiteľné miesto.

Priemer: 5 (6 hlasov)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Reklama
Reklama