Janko Kupala – stretnutie nie len literárne

Janko Kupala, 1910.

Keď som sa koncom minulého roka stretol s menom bieloruského spisovateľa Janka Kupalu, veľa som o jeho živote a tvorbe nevedel. Bol to spisovateľ v našich končinách nie príliš známy a veľmi o ňom nebolo počuť ani v „minulom“ sovietskom kontexte, napriek tomu, že niekoľkokrát navštívil Slovensko s delegáciou sovietskych spisovateľov. Nuž, ale takéto návštevy vďaka smerovaniu štátnej kultúry a všeobecne proklamovanému koloritu internacionalizmu neboli v minulom storočí ničím výnimočným.

Koncom minulého roka navštívili Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici dve dámy z Bieloruska a priniesli k nám výstavu o zakladateľovi bieloruskej scénografie Oskarovi Marixovi, mimochodom umelcovi so slovenskými koreňmi. Dielo tohto významného scénografa sme predstavili verejnosti v Galérii v podkroví a ako to už býva, nasledovali rozhovory o možnostiach ďalšej spolupráce, ktoré vyústili až do podpísania oficiálnej zmluvy o spolupráci. Myslím, že na tomto mieste je už potrebné napísať, že spomínané bieloruské dámy boli Zinaida Kučerová, riaditeľka Štátneho múzea histórie divadelnej a hudobnej kultúry Bieloruskej republiky a Elena Laškovičová, riaditeľka Štátneho literárneho múzea Janka Kupalu v Minsku.

Priznám sa, bolo mi trocha divné, že Janko Kupala, autor „nie veľmi známy“ v našich končinách, má svoje múzeum. Oj, ako som sa mýlil! Z rozprávania riaditeľky sme sa dozvedeli, že Janko Kupala navštívil Slovensko a stretol sa s mnohými našimi umelcami ako aj s osobnosťami vtedajšieho kultúrneho, politického a spoločenského života. Do rúk sa nám dostala bieloruská publikácia o autorovi s krátkymi textami, fotografiami a odkazmi na jeho slovenské stretnutia. Keďže išlo o informácie tak trocha neúplné, boli sme požiadaní o ich doplnenie formou panelovej výstavy, čo sa dostalo aj do predmetu zmluvy. Opäť sa priznám, vtedy som ani veľmi netušil, k čomu sa zaväzujeme.

Gestormi a autormi výstavy sa stali pani Soňa Šváčová a ja. Nasledovali bádania v Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici, archívoch, štúdium v Matici slovenskej v Martine, oslovovanie miest, ktoré Janko Kupala navštívil, spracovanie dokumentov, fotografií, sledovanie dobovej tlače a mnoho iných väčších či menších študijných úloh, ktoré sme museli stihnúť okrem svojich „normálnych“ pracovných povinností. Myslím si, však, že to stálo za to. Ako mihnutím čarovného prútika otváral sa mi odrazu nepoznaný svet a z temna odstrkovanej komnaty vystupovala osobnosť človeka veľkého vo svojich myšlienkach, silného vo svojej umeleckej tvorbe a výnimočného v človečenskom rozmere. Bol som prekvapený, koľkých umelcov (maliarov i sochárov) Janko Kupala silou svojej osobnosti ovplyvnil. Obdivoval som jeho civilnosť, úprimnosť, zmysel pre realitu i náčrt národnej budúcnosti. Človek sa v takej chvíli neubráni hľadaniu paralel a tie naozaj nachádza. Bol som skutočne prekvapený, ako si ho dnešná bieloruská generácia váži a čo Janko Kupala znamenal pre pozdvihnutie národnej identity a hľadanie nasledovaniahodných vzorov. Uvedomil som si, že to je osud kultúry „malých“ národov, poslanie osobností, ktoré sa s hrdosťou  navzdory nepriaznivej politickej situácii hlásia k národnej identite. Osobností, ktoré národne tvorili i žili.

Výsledkom našej snahy bola výstava 14 panelov rozmeru 100 x 70 cm s názvom Janko Kupala, slovenské stretnutia. Venovaná je bieloruskému spisovateľovi a osobnostiam, s ktorými sa stretol počas svojej návštevy vtedajšieho Československa v roku 1936. Na úvodných paneloch sú predstavené mestá, ktoré delegácia spisovateľov navštívila (okrem súčasnej podoby sú tu aj fotografie historické zachytávajúce tváre miest a hotelov, ktoré poznali členovia delegácie). Mestá pre lepšiu orientáciu sú zvýraznené i na mape Slovenska. Popri galérii portrétov slovenských umeleckých osobností tu nachádzame i skupinové fotografie. Zaujímavý je výber dobovej tlače, informujúcej o sovietskej návšteve.

V ďalšej časti výstavy sa stretávame s minimedailónmi slovenských umelcov, s dôrazom na ich spisovateľskú a publikačnú činnosť. V krátkosti je priblížený ich život, tvorba, prípadne kultúrna činnosť s previazanosťou na vtedajší Sovietsky zväz a jeho umelcov. Ako je z prezentovaných materiálov zrejmé, kultúrna previazanosť našich krajín bola na vysokej úrovni a často prevyšovala oficiálne kontakty. Sovietski spisovatelia a umelci boli srdečne vítaní a ich vystúpenia a besedy sa stretávali s veľkým záujmom. Bohatá bola aj výmena kníh a časopisov, pri ktorej významnú úlohu zohrávala aj Spoločnosť pre kultúrne a hospodárske styky so ZSSR, ktorej významným predstaviteľom bol Elo Šándor. Slovenské autorky - spisovateľky zastupovala Hana Gregorová, jedna z priekopníčok ženských emancipačných myšlienok na Slovensku. Významné miesto zaujímali Gejza Vámoš, Ján Poničan či neskorší národný umelec spisovateľ a maliar Janko Alexy.

Členovia sovietskej delegácie s hostiteľmi (a ďalšími účastníkmi) pred hotelom Thermia Palace v Piešťanoch. Sediaci v prvom rade, zľava: L. Vinter, G. Vasiľkovskaja, K. Koľcov, A. Tolstoj, M. Osten (Koľcovova manželka), G. Karajeva, S. Tretjakov. Za Tretjakovom stojí J. Alexy. V druhom rade tretí zľava E. Šándor. Janko Kupala je v druhom rade v strede za A. Tolstojom.

Každá z predstavovaných osobností patrila k dobovej slovenskej kultúrnej obci a veľkým dielom ovplyvňovala kultúrno-spoločenské dianie na Slovensku. Je len logické, že Janko Kupala počas svojho pobytu nadviazal s nimi kontakt a obojstranné kultúrne poznatky sa vo väčšej či menšej miere odrazili v životnom postoji i literárnom diele osobností. Samozrejme, nejde tu o jav a odraz okamžití či jednorazový, ale o celý zložitý proces, ktorý formoval vtedajšiu spoločenskú a kultúrnu scénu na obidvoch stranách.

Finále nášho snaženia sa odohralo koncom mája v Minsku, v Štátnom literárnom múzeu Janka Kupalu. Naša výstava sa stretla s veľkým ohlasom a nebývalým záujmom médií. Hoci bola len krátkym exkurzom do dobového kultúrno-politického sveta a kaleidoskopickým stretnutím s vybranými slovenskými umelcami na ceste Janka Kupalu, návštevníci veľmi ocenili jej obsahovú i výtvarnú stránku.

Veríme, že toto stretnutie aspoň čiastočne priblížilo dobovú atmosféru a nie vždy ľahkú umeleckú či ľudskú cestu spisovateľov a básnikov v prvej polovici minulého storočia. O ich ďalších osudoch, o tvorivých snahách i ľudských cestách, možno, porozprávame bieloruskej verejnosti nabudúce.

Janko Kupala, 1939.

Rodný dom J. Kupalu.



 

Pôvodne vyšlo: Kováčňa, Občasník Odbočky Spolku slovenských spisovateľov v Banskej Bystrici, č. 4/júl 2013