Reklama
Reklama

Je Venezuela hrozbou pre Washington?

Vo Venezuele sa milióny kedysi neviditeľných sa stali viditeľnými. Dnes majú hlas a moc rozhodovať o budúcnosti svojej krajiny. To je skutočná hrozba pre Washington: hrozba dobrého príkladu.
Počet zobrazení: 3429
chavez.JPG

Článok americkej novinárky, zdroj Postcards from the Revolution.

Odkedy bol Hugo Chávez prvýkrát zvolený do úradu prezidenta Venezuely v roku 1998, Washington spolu so spojencami neustále podkopávajú jeho vládu. V čase, keď bol Chávez len prezidentským kandidátom, mu americké ministerstvo vnútra odmietlo udeliť vstupné víza, keď sa chcel zúčastniť televízneho interview v Miami. Vzápätí, ako zvíťazil v prezidentských voľbách, si ho americký ambasádor pozval, aby mu osobne pogratuloval a ponúkol mu víza. Nasledujúce mesiace sa niesli v znamení pokusov o „kúpenie“ novozvoleného prezidenta Venezuely. Biznismeni, politici, hlavy štátov z Washingtonu a Španielska vyvíjali naňho tlak, aby sa podvolil ich záujmom. „Poď s nami“, naliehal španielsky premiér José María Aznar, pokúšajúc sa ho zviesť ponukami bohatstva a luxusu výmenou za poslušnosť.

Keď sa Chávez odmietol nechať kúpiť, bol 11. apríla 2002 dočasne odstavený opozičným pučom, naplánovaným a sponzorovaným Washingtonom. Puč zlyhal vďaka Chávezovým stúpencom, ktorí spolu so svojím prezidentom zachránili demokraciu. Pokusy o destabilizáciu vlády však aj naďalej pokračovali. „Musíme mu jeho vládnutie čo najviac skomplikovať,“ povedal šéf kancelárie ministra vnútra USA Lawrence Eagleberger.

Čoskoro nato bola Venezuela vystavená množstvu ekonomických sabotáží, ropnému štrajku, chaosu v uliciach a brutálnej mediálnej vojne, ktorá prekrúcala realitu v krajine na národnej aj medzinárodnej úrovni. V roku 2004 štátna bezpečnostná služba prekazila plán na zavraždenie Cháveza kolumbijskou polovojenskou organizáciou. O niekoľko mesiacov neskôr sa ho opozícia pokúsila odvolať v celonárodnom referende, v ktorom opäť zvíťazil v pomere hlasov 60:40.

Čím bol Chávez populárnejší, tým viac dolárov prúdilo z amerických agentúr pre antichávezovské skupiny na destabilizáciu, diskreditáciu, delegitimizáciu, zvrhnutie, zabitie alebo jeho odstránenie akýmkoľvek spôsobom. V decembri 2006 bol znovuzvolený za prezidenta 64 percentami hlasov. Jeho obľúbenosť rástla nielen vo Venezuele, ale aj v celej Latinskej Amerike. Z iniciatívy Karakasu sa nové vlády v Argentíne, Brazílii, Bolívii, Ekvádore, Hondurase, Nikarague, Uruguaji a niekoľkých karibských národov spojili vo viacerých regionálnych organizáciách pre integráciu, kooperáciu, suverenitu a jednotu. Washington začal strácať vplyv a kontrolu nad tým čo považoval za svoj „zadný dvor“.  

Vznikli: Bolívarska aliancia pre mier v našej Amerike (ALBA), Juhoamerická únia národov (UNASUR), PetroCaribe, PetroSur, TeleSUR, Bank of ALBA, Banka Juhu a komunity latinskoamerických a karibských štátov (CELAC). Washington nie je členom ani v jednej z týchto organizácií.

V januári 2005 ministerka zahraničných vecí USA Condoleezza Riceová nazvala Huga Cháveza „negatívnou silou“ v regióne. V marci vyhlásila Ústredná spravodajská služba (CIA) Venezuelu za „top 5 prioritu na svojom zozname“. O niekoľko mesiacov neskôr vo svojom verejnom prejave predniesol ctihodný otec Pat Robertson výzvu na zavraždenie Cháveza, tvrdiac, že to bude lacnejšie ako dvojmiliardová vojna. V tom roku, ako Venezuela prestala spolupracovať s Drug Enforcement Administration (DEA) z dôvodov páchania činov špionáže a sabotáž, Washington zaradil Venezuelu na zoznam „nespolupracujúcich krajín v protidrogovom“ úsilí. Nikdy však nebol predložený dôkaz, ktorý by usvedčil venezuelskú vládu z prepojenia na pašovanie narkotík.

Vo februári 2006 riaditeľ Národnej bezpečnostnej agentúry John Negroponte označil Venezuelu za „nebezpečnú hrozbu“ pre Spojené štáty americké. Minister obrany Donald Rumsfeld prirovnal Cháveza k Hitlerovi. V ten istý rok Washington vytvoril špeciálnu informačnú misiu zameranú na Venezuelu a Kubu, so zvýšeným rozpočtom pre vedenie akcií proti nim. V júni 2006 zapísal Biely dom Venezuelu na zoznam krajín „nedostatočne spolupracujúcich vo vojne proti teroru“. Táto klasifikácia so sebou nesie sankcie pre Venezuelu, zakazujúce predaj vojenského a obranného vybavenia, ktoré obsahujú americkú technológiu zo Spojených štátov amerických a amerických firiem vôbec. Nikdy nebol predložený dôkaz podporujúci toto vážne tvrdenie.

V roku 2008 Pentagón reaktivoval štvrtú flotilu, poverenú vedením operácií v Latinskej Amerike a karibskom regióne. Pôvodne bola deaktivovaná v roku 1950 a až do súčasného rozhodnutia Washingtonu posilniť svoju vojenskú prítomnosť v oblasti neexistovala. Ďalej v 2010 nasledovala vojenská dohoda USA s kolumbijskou vládou o vybudovaní siedmich nových vojenských základní na kolumbijskom území. Oficiálny dokument Amerických vzdušných síl ospravedlňoval zvýšenie rozpočtu o tieto základne z dôvodu protiobrany vynútenej „hrozbou antiamerických vlád v regióne“.

Medzinárodné média nazývajú Cháveza diktátorom, tyranom, autoritárskym prezidentom, narkopašerákom, antiamerickým teroristom, ale nikdy nepreukážu žiadny dôkaz potvrdzujúci pravdivosť takýchto nebezpečných obvinení. Média prekrútili obraz o Venezuele ako násilnej, nebezpečnej, kriminálnej, skorumpovanej a chaotickej krajine, samozrejme, pritom neinformujú o neuveriteľných úspechoch a sociálnom pokroku za posledné desaťročie, ako aj príčinách hlbokých sociálnych nerovností zdedených po predošlých vládach.

Skupina amerických kongresmanov - demokratov i republikánov - sa už roky usiluje o zaradenie Venezuely na zoznam „krajín sponzorujúcich terorizmus“. Tvrdia, že vzťahy, ktoré Venezuela udržiava s Kubou, Iránom ba dokonca Čínou predstavujú „veľkú hrozbu“ zo strany juhoamerického národa voči USA.

Opakujú znovu a znovu, že Venezuela s Chávezom ohrozujú Spojené štáty. „Musí byť zastavený,“ vravia, „predtým ako na nás zhodí iránske bomby.“

Nedávno sa prezident Barack Obama vyjadril, že Chávez nie je hrozbou pre bezpečnosť USA. Republikán Mitt Romney hovorí, že hrozbou je. V každom prípade Obama tento rok navýšil fondy pre antichávezovské skupiny. Viac ako 20 miliónov dolárov z daní amerických občanov bolo rozdaných venezuelskej politickej opozícii prostredníctvom amerických agentúr na financovanie prezidentskej kampane.

Je teda Venezuela hrozbou pre Washington?

Vo Venezuele sú jedinými „teroristami“ skupiny usilujúce o destabilizáciu krajiny, ktorých väčšina je politicky a finančne podporovaná z USA.

Obchod s drogami v susednej Kolumbii ešte väčšmi prekvitá od americkej invázie,  maskovanej pod názvom Plán Kolumbia. Medzinárodné vzťahy, ktoré má Venezuela s Iránom, Kubou, Čínou, Ruskom a ostatnými krajinami sveta  sú normálne bilaterálne alebo multilaterálne väzby medzi štátmi. Nejde o žiadne bomby, útočné plány či hrozné tajomstvá.

Nie, Venezuela nepredstavuje takýto druh hrozby pre Washington.

Od nástupu Cháveza k moci v roku 1998 sa miera chudoby znížila o viac ako 50 percent. Inkluzívna politika jeho vlády vytvára spoločnosť s masovou participáciou v ekonomických, politických a sociálnych rozhodovacích procesoch. Jeho sociálne programy - nazývané misie - garantujú bezplatnú zdravotnú starostlivosť a školstvo, od základnej až po vysoko pokročilú úroveň. Sprístupnili sa základné potraviny za nízke ceny, vytvorili sa možnosti na zakladanie družstiev, malých a stredne veľkých podnikov, komunitných organizácií a celých komún. Venezuelská kultúra bola zachránená a pozdvihnutá, národná identita a hrdosť zotavená a pocit dôstojnosti vystriedal komplex menejcennosti. Komunikačné média, ktoré za desaťročie výrazne rozrástli, zaručujú všetkým priestor pre slobodný prejav. 

Ropný priemysel, ktorý bol zoštátnený ešte v 1976, ale fungoval ako súkromná spoločnosť, bol prinavrátený k službe a úžitku spoločnosti a nie pre nadnárodné korporácie a úzku elitu. Viac ako 60 percent ročného rozpočtu je určených na sociálne programy s primárnym cieľom vykorenenia chudoby.

Hlavné mesto Karakas opeknelo. Parky a námestia sa zmenili na bezpečné  miesta pre stretávanie a potešenie návštevníkov. V uliciach je počuť hudbu, na múroch vidieť umenie a všade medzi obyvateľmi rezonujú diskusie. Nová komunálna polícia spolupracuje s obyvateľstvom v boji proti kriminalite a násiliu v snahe riešiť problémy tam, kde pramenia.

Spoločenské prebudenie sa z Venezuely rozšírilo po celom kontinente. Vedomie suverenity nezávislosti a jednoty v Južnej Amerike a Karibiku pochoval prízrak  ekonomického úpadku a podriadenosti koloniálnym mocnostiam, ktorý región zvieral po stáročia.

Nie, Venezuela neohrozuje bezpečnosť USA. Venezuela je príkladom, ako rastúce povedomie národa čeliace najťažším prekážkam a brutálnej sile impéria, môže vytvoriť model, kde vládne sociálna spravodlivosť a ľudská prosperita, ktorá má väčšiu hodnotu ako ekonomické bohatstvo. Venezuela je krajina, v ktorej milióny kedysi neviditeľných sa stali viditeľní. Dnes majú hlas a moc neohrozene rozhodovať o budúcnosti svojej krajiny. Dnes vďaka revolúcii vedenej prezidentom Chávezom patrí Venezuela k najšťastnejším krajinám na svete.

A toto je hrozba, ktorú predstavuje Chávez a Venezuela pre Washington: hrozba dobrého príkladu.

Preklad: Dušan Krnáč

Eva Golingerová je autorkou kníh ako: The Chavez Code (2006), Bush Versus Chavez (2007)

Fotozdroj: chavezcode.com

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama