Je ekonomická demokracia iba chiméra?

Počet zobrazení: 10525

bednar_hrubec.jpgLiterárne noviny (literárky.cz) v rámci svojich videodebát uverejnili diskusiu Marka Hrubca a Miroslava Bednářa, viedol ju Michael Kroh. Účastníci diskutovali o ekonomickej demokracii, ktorá je podľa Marka Hrubca protikladom ekonomickej diktatúry. Ekonomická demokracia je podľa neho dôležitá ako predpoklad politickej demokracie, lebo sú nevyhnutné určité ekonomické základy na to, aby ľudia mohli skutočne vykonávať svoje základné práva a participovať na demokratickom riadení. To, žiaľ, dnes všetci nemôžu, pretože mnoho ľudí  z nižších a stredných tried väčšinu času musí tráviť tým, že si zabezpečuje základné podmienky pre dôstojné prežitie, niektorí len pre prežitie vôbec. Jedným z ekonomických predpokladov demokracie je nepodmienený základný príjem...

Keďže v Slove sa problematike ekonomickej demokracie a aj nepodmieneného základného príjmu pravidelne venujeme, iste bude našich čitateľov táto diskusia v Literárnych novinách zaujímať.

Nájdete ju tu: Je ekonomická demokracie jen chiméra?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#40
Silvia Okaliova
26. január 2015, 12:19

Vec je v tom, ze nic stare uz neostava, neostane. Ani kapitalisti, ani stari laviciari, nic. Sme vo faze, ked sa z homo sapiens stava homo creativ. Novy svet sa rodi a nemozete ho posudzovat starymi okuliarmi.

Obrázok používateľa Andrej Sablič
#41
Andrej Sablič
26. január 2015, 15:16

Vážená pani Okaliová,

blahoželam Grékom k víťazstvu rozumu.

Žiaľ "nic stare uz neostava" nie je pravdou. Tak ako ja ostanem do smrti Sabličom a nikým iným aj kapitalizmus ostane kapitalizmom až do svojej smrti. Nuž a o tom, že sa ide odstraniť kapitalizmus a to ani v Grécku zatiaľ nič neviem. Pokiaľ Syryza by mala v programe "znárodnenie" potom by bolo možné hovoriť o zmene. Vaše "nic stare uz neostava" platí pre výrobné sily (technika a technológie) ktoré sa menia plynule. Výrobné vzťahy a o tom je kapitalizmus sa menia revolučnými krokmi a tie sú náročné na myslenie a podmienky. 

Z jastraba holubicu mieru nikto nevychová! 

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#42
Silvia Okaliova
26. január 2015, 20:59

Aj na vyvoj vyrobnych vztahov platia dialekticke zakony a hovoria, ze kvalita pomaly narasta a potom sa meni na kvalitu. Evolucia prechadza do revolucie atd. Neviem teraz, ktory "marxista" to spiskal a vymyslel, ze vo vyrobnych vztahoch dialekticke zakony neplatia. Ze vraj materializmus je viac ako dialektika. Ale tak to nie je.

Obrázok používateľa Juraj Janošovský
#43
Juraj Janošovský
27. január 2015, 08:26

#43

Strácam zmysel diskusie, neviem zaradiť Vašu informáciu o obmedzenej platnosti dialektiky v "marxizme", neviem o čom vediete polemiku, keď odmietate tézy, ktoré si sama vykonštruujete. Viete, podstatou dialektiky je, že nemá znamienka ( dobré, zlé, kladné záporné, slušné neslušné) prívlastky jej dávajú len záujmy ( a záujmy majú len subjekty). Kreativita nie je modulovanie teórie podľa dogmy ale opačne revízie dogiem podľa overených  teoretických zákonitostí t.j. podľa abstrahovanej a analyzovanej praxe. Ak ma scholastický obhájca libertaniánizmu "poučuje" o dialektike nielenže sa diskvalifikuje z diskusie ale aj vyvoláva pochybnosti o svojom "záujme". Vaše útoky na Marxa sú nemiestne a nekvalifikované. Egon Bondy mi raz povedal jednu humornú zásadu vedeckej práce: "americké sa nečíta". Pre vysvetlenie myslel tým, že "univerzitná veda" v USA pracuje na objednávku korporácií, nepracuje s faktami citátmi, myšlienkami ale s "použitým" materiálom účelovo manipulovaným pre vlastnú potrebu ( a podľa objednaného zadania). Viesť polemiku na takejto úrovni je zbytočné.

Ak  mi napíšete, kde ste "objavila" u Marxa nadradenosť "materializmu" nad " dialektikou" budem s vami vážne diskutovať na takúto tému, ak ostanete na pozícii nakvalifikovaného bijca marxovského videnia sveta, sľubujem, nebudem už reagovať....  

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#44
Peter Zajac-Vanka
27. január 2015, 11:50

Myslel som, že diskusiu o tom, či a prečo je ekonomická demokracia chimérou ( dakujeme redakcii za pekne provokatívny názov článku), sme už ukončili.

Ak sa hlavný motív rozhovoru dvoch uznávaných vedcov týkal podstaty toho, že jeden odmietal a druhý propagoval nepodmienený základný príjem ako prvok ekonomickej demokracie, podarilo sa nám (a hlavne príspevkom Andreja Syolgaya, ktorý som sem "zavesil") argumentovať, že nepodmienený základný príjem je vyslovene chimérou implantovanou do tém ľavice miliardármi, ktorí by radi definitívne vyradili prácu ako nákladový prvok svojho hospodárenia a hodili by to na krk štátu či obci  - čo by vlastne bol mimochodom návrat do feudaliymu, spomeňme si na britské zákonodarstvo Speenhamland z 18.storočia...

A tak len azda do záveru:

Dnes je snahou mnohých vedátorov často "otočiť" hore hlavou rôzne predchádzajúce teórie a výskumy a hľadať "originálnosť" i v tom, čo možno predchádzajúce generácie považovali za zvrátené, alebo dokonca nemožné a prispôsobiť si niektoré fakty tak, aby "mne a tým, čo mi zaplatia, boli výhodné" - to je aj prípad toho G.Wernera - nezabúdajme,, že ten pán je to majiteľom úspešnej obchodnej siete pôsobiacej v EU (i u nás) a zrejme vie, prečo by to bolo výhodné pre takých vlastníkov, ako je on sám.

Ten pán asi nevie, že dane nie sú "otravovaním" podnikateľov, ktorí musia "drahú pracovnú silu" živiť i v tej chvíli, ak nemajú zisky, ale že sa dane vyvinuli spoločenskou dohodou ako forma prerozdelenia bohatstva v spoločnosti a zdroj financovania verejných služieb a že odvody sú v podstate odloženou časťou mzdy zamestnanca, pretože raz na starobu a v nemoci bude potrebovať zaplatiť liečenie, náklady na chorobu a v odloženej podobe ich dostane naspäť vo forme dôchodku. O toto chce zamestnancov i občanov ten pán pripraviť. On to nepotrebuje, jeho majetok mu neumožňuje predstaviť si, že by raz bol odkázaný na nemocenskú kasu alebo na poštára raz mesačne mu nosiaceho penziu.

My v ľavicovom svetonázorovom prúde musíme odhaľovať takéto rôzne manipulácie a argumentovať a vysvetľovať ich, aby sa tie manipulácie nestali súčasťou presvedčenia takých ľudí, akými je tu naša milá spolubesedníčka.

Obrázok používateľa Milan Antal
#45
Milan Antal
27. január 2015, 18:29

Peter, prepáčte, že ešte zareagujem, ale musel som sa zasmiať:-). Pani Okáliová, myslím, že to myslíte úprimne, držím palce - lenže chce to nielen hovoriť o vedomostnej (poznatkovej) spoločnosti, ale chce to tie (objektívne) poznatky a nie subjektívne želania.  Poznatková spoločnosť znamená aj poznanie základných princípov fungovania spoločenského pohybu - a v tejto oblasti spoločnosť po r. 1989 sa vrátila 100 rokov dozadu. Ako poznamenla Juraj - k utopistickým socialistickým teóriám (Slnečnému štátu). Ľavicové myslenie sa dnes takmer ako celok (aj u komunistov) pohybuje na utopickej, voluntaristickej, anarchoľavičiarskej rovine. A to platí aj pre koncepciu nepodmieneného základného príjmu.

1. Myšlienka nepodmieneného základného príjmu v kapitalizme sa zvrhne, zneužije. Bez revolučnej premeny spločnosti nič neprinúti ľudí, aby získali motiváciu pracovať, tvoriť, bez motiváacie väčšina bude len rozmýšľať, ako z tejto idey špekulatívne niečo vyťažiť, bez prínosu pre spoločnosť.
Nezahadzujem túto ideu základného príjmu, treba s ňou pracvoať, ale ja by som základný príjem podmienil nejakou činnosťou - hocijakou, hoci napr. aj písaním kníh, poézie.

2. Viem, že hovoríte, že nejde o kapitalizmus, ale o informačnú spoločnosť. Nuž, nič také neexixtuje, prvky informačnej (poznatkovej) spoločnosti sa síce objavujú, ale len prvky, nie ucelená poznatková forma spoločnosti. Kapitalizmus stále v základoch funguje na priemyselnom základe. Slovenská ekonomika je to ho ukážkovým príkladom, je založená na výrobe áut. A pozrite sa z okna, všetky plochy sú zastavané autami ako symbolom priemyselnej spoločnosti, naopak,vzdelanie, školstvo ako symbol poznatkovej spoločnosti upadá. Áno,potrebujeme dospieť do poznatkovej podoby spoločnosti, ale na báze kapitalizmu to nepôjde. On len zneužije túto tendenciu, podobne ako globalizáciu, v prospech oligarchie, na ovládanie myslenia ľudí.

3. Zasmial som sa, pretože hovoríte o informačnej (vedomostnej) spoločnosti, ale úplne ste domotala dialektický zákon premeny kvantity na kvalitu a postavila ste ho proti marxixmu, hoci Marx formuloval jeho konkretizovanú podobu, zákon súladu výrobných vzťahov úrovni a charakteru výrobných síl..Tie tézy, že niekto povedal, že materializmus je viac ako dialektika, že vo VV dialektika neplatí, je úplný nezmysel, prepáčte:-). Ak chcete hovoriť o poznatkovej spoločnosti, nemožno hovoriť nejaké dohady. Inak, keď už hovoríte o vývoji kvanity (obsahu) a kvality (formy), tak ste dobre poznamenala, že obsah má tendenciu sa evolučne neustále vyvíjať. Problém ale je, že forma má tendenciu sa zakonzervovať, zostať nemennou a musí prísť revolučný skok, ktorý odstráni starú formu a nahradí ju kvalitatívne novou.

Obrázok používateľa Milan Antal
#46
Milan Antal
27. január 2015, 18:57

Pokrač. Krásnou ukážkou tendencie formy k zakonzervovaniu je vzťah mládeže k novinkám. Mladí ľudia, ale ľudia všeobecne bažia po technických novinkách, hanbia sa mať v ruke starý mobil, auto. Ale je udivujúce, že zároveň nebažia po sociálnych novinkách, zmenách spoločnosti, tam im jednoducho stačí starý kapitalizmus, sú schopní ako ovce prijať takú sprostosť, že liberáno-demokratický kapitalizmus je najlepšie možné zriadenie. V súlade so zákonom jednoty kvanitity a kvality totiž ak sa vyvíja výrobný spôsob, technológie, nutne si vyžadujú aj adektávny spoločenský systém.

Spoločnosť je uceleným objektom, presne tak, ako poznáme ucelené prírodné objekty. Jednotným systémom výrobných, ekonomických, technologických, sociálnych, politických, poznatkových aspektov. Aj kapitalizmus, či socializmus je takým jednotným objektom, nedá sa vytrhnúť jedna stránka - napr. informačná a povedať, že stačí zmena tejto stránky a už môžme hovoriť o zmene celého systému, kapitalizmu. Tak to nefunguje. Ani nepodmienený základný príjem nebude kladne fungovať v starom systéme, pretože prehnitý starý kapitalizmus ho jednoducho zdeformuje, zneužije. Ale zároveň môže pomôcť prekonávať tento starý systém, len by sme nemali trpieť utopizmom.

Inak, podľa mňa základný príjem a ekonomická demokracia sú vcelku nezávislé od seba témy. A nepokladal by som tiež ekonomickú demokraciu za spoločenský systém, len za jednu stránku spoločenského systému, či už liberálno-demokratického socializmu, alebo niečoho novšieho. Ona je jeho dôležitou črtou a podmienkou.

Nuž, neviem, ale všeobecné zrušenie vlastníckych vzťahov pokldadám trochu za vulgarizáciu marxizmu. SKôr by som sa prikláňal k rozvinutej podobe vlastníckych vzťahov, najmä k pluralite. Vlastníctvo trochu súvisí s kompetenciami - a je dôležité, aby o podnikoch sa rozhodovalo na tej úrovni, ktorú svojou činnosťou ovplyvnňujú. Ak má podnik celošttány význam, mal by byť vo lastníctve štátu, v žiadnom prípade v rukách súkromnej firmy. Súčasný kap. totiž porušuje aj všetky svoje princípy, princípy súkr. vlastnícva, ak v r. 2008 konštatoval, že niektoré banky sú také veľké a majú taký veľký dosah, že nemôžu zbankrotovať. Tak z princípu nemôžu byť súkromne. Podniky s regionálnym, miestnym dosahom môžu byť kľudne regionálne, miestne.

Obrázok používateľa andrejszolgay
#47
Andrej Szolgay
27. január 2015, 22:42

Zdravím Vás pán Vanka, aj ostatných - už mám aktívne konto. V podstate súhlasím s tým, ako ste to tu zhrnuli. Len by som chcel ešte toto dodať:

Pán Werner to nemyslí zle, nie je to ten typ podnikateľa, čo chce iba žmýkať zamestnancov. V Nemecku je DM Drogerie považovaného za slušného a solídneho zamestnávateľa. V tej svojej knihe o tom tiež píše, a pokiaľ viem od tých, čo ho osobne poznajú, tak G. Werner sa vždy snažil jednať s ľuďmi férovo. Tou svojou aktivitou so základným príjmom chce údajne, aby ľudia mohli povedať "NIE" nedôstojnej práci, aby mali "slobodu robiť si čo chcú" a pod.

Znie to pekne, ale ja to vidím skôr takto - použijem na ilustráciu príklad s jedlom: tento prístup sa snaží trochu okoreniť a ochutiť jedlo, ktoré je vyrobené zo skazených surovín. Chuť možno bude trochu lepšia, ale výsledok bude, že človeka postretnú zalúdočné problémy. Tak je aj základný príjem akurát také dochucovadlo, také akože "sociálne kari" alebo "sociálny glutamát sodný".

Lenže takto premýšľa dosť podnikateľov v Európe, nielen G. Werner, a aj na Slovensku takí ľudia medzi podnikateľmi existujú - nakoniec veď Richard Sulík a jeho Odvodový bonus. A aj tú švajčiarsku iniciatívu za základný príjem tiež takí ľudia organizujú (Daniel Häni). Oni si naozaj prajú, aby sa pracujúci mali lepšie, ale nechápu, že toto vôbec nerieši príčiny súčastného tristného stavu, skôr naopak.

Pôvodné sociálne (proletárske) hnutie v druhej polovici 19. storočia a potom aj po 1. svetovej vojne, v strednej Európe a pod., malo za cieľ okrem iného práve odstrániť bezpracný príjem, ktorý je v maximálnej miere antisociálny. Požiadavkou bolo, aby nikto nemohol žiť z renty, aby nikto nemohol konzumovať výsledky práce druhých bez toho, aby poskytol svojou vlastnou prácou, či už fyzickou, intelektuálnou alebo umeleckou činnosťou, tiež niečo ako protihodnotu (samozrejme okrem tých, čo pracovať nemohli - deti, chorí, dôchodcovia atď.) Kam sa podelo toto chápanie sociálnosti?

Obrázok používateľa Andrej Sablič
#48
Andrej Sablič
27. január 2015, 22:43

Pán Antal nemal som výhrady k Vášmu vstupu až na: "Nuž, neviem, ale všeobecné zrušenie vlastníckych vzťahov pokladám trochu za vulgarizáciu marxizmu." Som iného názoru. Absolutná neutralita spoločenských statkov je jediný predpoklad a základňa novej spoločensko ekonomickej formácie. Na subjektivistickom základe nemožno formovať objektívnu nadstavbu. Toto je obsahom viacerych mojich blogov ale aby som neostal sam uvediem myšlienku Michaela Lebowitze z The Contradictions of „Real Socialism“: "Nejdůležitějším poučením z „reálného“ socialismu dvacátého století, je však to, že státní vlastnictví výrobních prostředků je nedostatečné k tomu, aby garantovalo přeměnu v socialismus. Lebowitz identifikuje tři stránky trojúhelníku socialismu: společenské vlastnictví výrobních prostředků; dělnickou kontrolu na všech úrovních; a výrobu umožňující uspokojování potřeb společenství (communal).

Všechny tři strany trojúhelníku jsou nezbytné k tomu, aby se zabraňovalo logice kapitalismu, která je neustále přítomným nebezpečím. Příkladem je Jugoslávie, která zavedla státní vlastnictví a formu dělnické kontroly. Ale namísto toho, aby se podnik zaměřoval na uspokojování potřeb společenství, každý z nich prodával zboží na „socialistickém trhu“ s cílem, maximalizovat příjem dělníků uvnitř vlastního podniku. Dělníci se tudíž domnívali, že je v jejich zájmu, přenášet skutečnou kontrolu na „expertní“ manažery. Tento model „tržního socialismu“ razil cestu k rychlému návratu do kapitalismu."

Prervzaté z: http://www.sok.bz/index.php?option=com_content&task=view&id=583&Itemid=49

 

Obrázok používateľa Milan Antal
#49
Milan Antal
28. január 2015, 08:51

Pán Sablič, ja si pamätám, že sa celkom nezhodneme v otázke vlastníctva:-). Ale netreba z toho robiť tragédiu, to je otázka aj vyjasňovania, dolaďovania. Je dobré, že sa o tom polemizuje, bez diskusie by sa názory nemohli vyvíjať.

Ja som už dávnejšie tu uverejnil kompletnejšiu predstavu o vlastníckych vzťahoch, po zmene webu sa to stratilo. Hovoríte len o štátnom vlastníctve, ja som však hovoril o rôznych úrovniach vlastníctva, o globálnej, regionálnej, miestnej, obecnej, družstevnej, súkromnej. Kladiem dôraz skôr na kompetencie na tejto úrovni a s tým sú spojené aj vlastnícke vzťahy.

Možno súhlasiť s negáciou vlastníckych vzťahov, ich kvalitatívnou premenou do budúcnosti. Lenže marxizmus negáciu nechápe ako zničenie, ale rozvíjanie predošlej formy. Zrejme sa nedá len tak povedať, že žiadne vlastnícke vzťahy. Ale skôr ich pozitívne zrušenie v zmysle ich kvalitatívnej premeny. Že stratia pôvodný význam, aj dôslednejšou reguláciou, účtovnými zásahmi. I ekonomickou demokraciou, účasťou pracovníkov podnikov na rozhodovaní o firme. Nad týmto by som uvažoval.

Podobá sa to tak trochu téze o zrušení peňazí v komunizme. Marx a Engel vždy rozmýšľali pozitívne dialekticky a pod zrušením nemysleli holú negáciu, zničenie, ale rozvinutie. Preto nehovorili o doslovnom zrušení peňazí, ale skôr ich premene v nový výmenný ekvivalent.

Alebo sa to podobá na tézu o zrušení štátu. Podobne tu Marx, či Lenin nemysleli doslovnú likvidáciu štátu, ale jeho premenu v novú podoby správnej organizácie spočnosti. Že mu niektoré funkcie zaniknú, napr. potláčateľská, vojenská, triedna, ale organizátorská zostane a rozvinie sa.

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#50
Silvia Okaliova
28. január 2015, 10:14

Ziadne zasahy, ziadna regulacia, ziadny stat. Marx uvazoval dialekticky a spravne predpovedal odumretie statu.

Lud teraz len zivi rozvetvenu a kvitnucu byrokraciu, ktora napokon nic netvori. Ked namiesto krmenia rozbujnelej byrokracie budu ludia dostavat Zakladny nepodmieneny prijem, vsetci budu vlastnikmi svojho tvoriveho potencialu. A bude na kazdom, ci bude leniviet pred televiznou obrazovkou a byt nestastny alebo ci bude hladat pre seba priestor pre tvorivy rozvoj a tvorbu vlastnej cesty k sebauplatneniu v spolocnosti. 

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#51
Silvia Okaliova
28. január 2015, 10:22

A kvantita v dialektike nie je obsah a kvalita nie je forma. Revolucia je nova kvalita.

Obrázok používateľa Juraj Janošovský
#52
Juraj Janošovský
28. január 2015, 11:19

Milan prosím Ťa urob remake Tvoiej stati o vlastníctve. To je dôležitá téma. Inak oceňujem, že si jeden jeden z mála znalcov Marxa, ktorý je súčasne aj kreatívnym dialektikom ( aj opačne je skôr výnimkou, že tvoriví dialektici ovládajú aj Marxove dielo).

Pri tejto polemike ma napadlo na margo ekonomickej demokracie ( kritizujem dobové vulgarizácie tejto témy), že nemôže ísť o striedavú účasť volov a pohoniča na oraní, strážnej služby na správe atómovej elektrárne a upratovačiek na plánovaní činnosti SAV ( nechcem sa dotknúť týchto profesií, iba naznačiť, že profesia môže obmedziť - nedostatkom vzdelania a informácií- možnosti vulgárne ponímanej ekonomickej demokracie). Meritom poznámky nie je kritika myšlienky  ED,  ale kritika jej aplikácie na nevhodnej technologickej úrovni. Naopak informačná spoločnosť je priamo predurčená na ekonomickú demokraciu (naviac  podstata informácie vylučuje tradičné exkluzívne vlastnícke práva, simultánne vlastníctvo informácie často - naopak - jej hodnotu zvyšuje)  

Diskusia o fundamentálnych otázkach môže byť síce komplkovaná, ale neustále mám pred sebou výzvu/ potrebu  formulovať  zrozumiteľné a jednoduché , reálne zásady upgrade civilizácie. Je to o to dôležitejšie, že tradičné pojmy boli zprivatizované a zdeformované ( demokracia, spravodlivosť, dôstojnosť a pod.)

Kapitalizmus je už v nezvratnom degeneratívnom štádiu a nebaví ma, a ani nemám často dosť trpezlivosti polemizovať o jeho "revitalizácií". Je to neúčelné, nemožné a nekompetentné (viď celú doktrínu "pozitívneho myslenia").

Na druhej strane potrebujeme vyjadriť - bez klišé a prefláknutých nasládloromantických hesiel - novú kvalitu, jej parametre a možnosť jej praktického uchopenia...  

 

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#53
Silvia Okaliova
28. január 2015, 17:50

Suhlasim s Jurajom Janosovskym.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#54
Peter Zajac-Vanka
28. január 2015, 18:38

Výborne, som rád že ste na diskusii!

Pozrite sa, práve to je problém súčasnosti: ako keby už bolo nezvratným osudom, že bohatí musia bohatnúť a chudobní zostanú chudobnými, tak dnes vyzerajú všetky tie "vylepšovania kapitalizmu", či ich vymýšľa osvietený kapitalista v Nemecku, alebo sociálne cítiaci milionári na Slovensku, či pravicoví politici so "srdcom" ekonóma.

Omyl! Problém sa len rozvíja - v čom sa líši dnešný "investor" a "podnikateľ" od feudálneho pána? Možno v mnohom, ale v tej svojej podstate sa stal už napriek všetkému tomu "podnikateľskému" úsiliu rovnako rentiérom a teda príživníkom ako pupkatý gróf či markíz - prečo? Lebo si prerozdeľuje z vytváraného bohatstva 99% a to jedno percento necháva blahosklonne na "charitu", ba dokonca chce tú charitu zakomponovať do ekonomického systému ako "nepodmienený základný príjem" - stále opakujem, spomeňte si na zákonodarstvo Speehamlandu v Angliii v 18. storočí.

Ak dnes chce ozaj niekto posunúť svet dopredu, tak musí uvažovať o PARTNERSTVE, o spravodlivom rozdeľovaní bohatstva v spoločnosti a o tom, že participácia na výrobe, na výkonoch musí byť zároveň vyrovnaná participáciou na rozhodovaní.

A o tom je ekonomická demokracia.

Obrázok používateľa Andrej Sablič
#55
Andrej Sablič
28. január 2015, 20:09

Nuž pán Antal, diskusia o vlastníctve ku ktorej sme sa dostali je pre definíciu rozhrania medzi kapitalizmom a socializmom kľúčová. Bez jej rozumného uzatvorenia je zbytočne diskutovať o ekonomickej demokracii. Chcel by som len upresniť, že ja nehovorím o „štátnom vlastníctve“, toto je vlastné kapitalizmu. Ja hovorím o „bez-podielovom vlastníctve všetkých občanov“, jednotky ekonomický uzavretej. Takouto jednotkou vo všeobecnosti je štát. V budúcnosti to môže byť EU a pod. pričom konečné riešenie je celosvetová jednotka. Môžem sa opierať o Marxa a ním definovanú základnú bunku a pod. ale Lebowitz to vyjadril dostatočne praktický.

Ekonomická demokracia to nie je o riadení spoločnosti ale o kontrole ktorú treba vytrhnúť z rúk vládnucej (riadiacej) triedy. Jurajove pochybnosti sú oprávnené. Vertikálne riadenie technologických ale aj spoločensko ekonomických procesov nemôže byť založené na kvantite ale na kvalite. Tu upratovačka nemá miesto ale pri ich kontrole môže byť cenná. Podrobnejšie na túto tému som písal http://www.noveslovo.sk/prispevok-v-blogu/Uvaha_o_tom_ako_zabranit_spolocnosti_na_ceste_do_ludskeho_pekla

Termín demokratický centralizmus ak by nebol tak sprofanovaný by tu bol namieste. Treba len ho presne definovať a zaviesť do praxe.

K: „Lenže marxizmus negáciu nechápe ako zničenie, ale rozvíjanie predošlej formy“ je to nepresné a naviac zavádzajúce. Negácia je premena kvantity na kvalitu a naopak – tým sa ruší kvalitatívne protirečenie medzi rôznymi kvantitami a vytvára sa tak celok bez zmätočných protirečivých prúdov. V socializme je protirečenie medzi osobným a celospoločenským vlastníctvom ale ide o protirečenie úplne transparentné, kontrolovateľné a človekom ovládateľné. Protirečenie takto nezaniká ale dostáva absolútne novu kvalitu. Protirečenie je predsa zdrojom pokroku, problémom je len obdobie kým sa vykryštalizuje a dôjde k negácii negácie.

K: „Podobá sa to tak trochu téze o zrušení peňazí v komunizme“. Toto je môj osobný koníček pretože ho mal vyriešiť socializmus. Od roku 1991 razím tézu, že peniaze nezaniknú ale ich negáciou sa zmení ich kvalita a poslanie. Stanu sa jednotkou na meranie spoločenskej práce vloženej do produktu určenému na osobnú či spoločenskú spotrebu a ich mnohoraký (dnes vlastne už žiadny) základ nahradí človek. O tom je napríklad aj moja kniha Lúpež storočia a NEOEKÓMIA ešte z roku 2003

 

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#56
Silvia Okaliova
29. január 2015, 12:07

Andrej Slabic,

dostat Vasu knihu v knihkupectvach?

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#57
Silvia Okaliova
29. január 2015, 12:09

A prosim nic nevytrhavajte. Dnes mi vytrhli zub. A nebolo to vobec prijemne.

Obrázok používateľa Andrej Sablič
#58
Andrej Sablič
30. január 2015, 07:34

Neviem, ale požiadal som redakciu o Vaš email a pošlem Vám ju v PDF tvare.

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#59
Silvia Okaliova
30. január 2015, 08:45

Dakujem

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984