Reklama
Reklama

Je mierový plán P. Porošenka myslený vážne?

Počet zobrazení: 5701


fabry_logo_vlavo_2_78.jpg

 Ako je dobre známe, na Ukrajine už pomerne dlho zúri občianska vojna. O tom sa dnes už nedá pochybovať napriek zjavnej ignorácii v západných médiách. Na rozdiel od podrobného spravodajstva o každom kroku vládnej moci proti demonštrantom na Majdane na začiatku roku dnes západné médiá ostentatívne ignorujú násilie na civilnom obyvateľstve v Doneckej a Luhanskej oblasti. Faktom však je, že situácia na východe Ukrajiny sa neustále zhoršuje. A podobne, ako každá občianska vojna, aj tá ukrajinská je brutálna a krvavá. Svedčia o tom obrovské masy utečencov z oblastí, kde sa vedú intenzívne boje.

Žiaľ, horúce hlavy v Kyjeve celú jar dúfali, že sa im podarí zlomiť odpor protistrany zvýšenou agresivitou a zintenzívnením ozbrojených útokov v Doneckej a Luhanskej oblasti. Udalosti posledných týždňov však nenasvedčujú, že by práve takéto prostriedky konflikt na východnej Ukrajine vyriešili. Ozbrojené sily Novorosiji sa bránia veľmi úporne a keďže sa bojuje na ich území, majú aj presvedčivejší dôvod v boji proti ozbrojeným silám z Kyjeva.

Nová moc v Kyjeve už zistila, že nemôže počítať s rýchlym úspechom a jej snaha masívnym bombardovaním zlomiť odpor druhej strany neuspela. S narastajúcim počtom obetí na východe Ukrajiny však narastajú aj pochybnosti o vhodnosti násilného riešenia konfliktu. Nepotrvá dlho a aj podporovatelia súčasnej moci v Kyjeve začnú o správnosti jej postupu pochybovať. Aby prezident P. Porošenko umlčal kritikov svojho postupu, pokúsil sa vystúpiť s tzv. 14-bodovým mierovým plánom. Tento plán však budí pochybnosti, najmä ak sa na jeho jednotlivé body pozrieme trochu podrobnejšie.

Bod č. 1: Garancie bezpečnosti pre všetkých účastníkov rozhovorov.
– V bode č. 1 ponúka prezident P. Porošenko druhej strane garancie bezpečnosti pri rozhovoroch. To je samo o sebe rozumné, je to však nevyhnutná podmienka akýchkoľvek rozhovorov. Nikto by asi neprišiel na mierové rozhovory, keby čakal, že ho v prípade neúspechu rozhovorov odvedú v putách alebo zastrelia…

Bod č. 2: Oslobodenie od trestnej zodpovednosti pre tých, ktorí zložia zbrane a nedopustili sa ťažkých zločinov.
– Toto síce vyzerá ako bod mierového programu, ale je to vlastne len výzva na úplnú kapituláciu. Takéto body by mohol prezident P. Porošenko klásť iba vtedy, keby konflikt na východnej Ukrajine bol dávno rozhodnutý. Lenže aj okruh subjektov navrhovanej amnestie je otázny. „Ťažkým zločinom“ môže byť v kyjevskej interpretácii i streľba na Porošenkove tanky v Slavjansku. Podľa kyjevskej verzie udalostí všetci významní predstavitelia ľudových republík a ich ozbrojených síl spáchali „ťažké zločiny“. Preto by zrejme od trestnej zodpovednosti oslobodení neboli. Tento bod plánu tak vlastne požaduje, aby sa predstavitelia regiónov vydali kyjevským orgánom na milosť a tie posúdia, nakoľko ťažké boli zločiny separatistov…

Bod č. 3: Oslobodenie zajatcov.
– Oslobodenie zajatcov je samé o sebe zmysluplné, ale je to vlastne zrejmý následok prípadného uzavretia mieru. Vzniká tu však otázka, čo bude s tými, ktorých kyjevské orgány zadržiavajú ako páchateľov trestných činov proti územnej celistvosti Ukrajiny. Je zrejmé, že ich za zajatcov Kyjev považovať nebude a trestné stíhanie bude pokračovať, ak spáchali „ťažké zločiny“.

Bod č. 4: Vytvorenie 10-kilometrovej nárazníkovej zóny na ukrajinsko-ruskej hranici.
– Obsah a podstata tohto bodu nie sú úplne zrejmé. Vzniká podozrenie, že ide o pokus predstaviť vnútorný konflikt na Ukrajine ako rusko-ukrajinský konflikt. Oficiálne by sa týmto bodom mala potvrdiť kyjevská verzia o tom, že v prípade bojov v Doneckej a Luhanskej oblasti nejde o vnútorný konflikt na Ukrajine, ale o ukrajinsko-ruský konflikt. Napriek zrejmej podpore od určitých skupín z Ruska pre obe ľudové republiky však ide o vnútorný ukrajinský konflikt. Nie je tiež jasné, či prezident Porošenko žiada nárazníkovú zónu na oboch stranách hranice. S takou požiadavkou by v Moskve totiž určite nesúhlasili, lebo by tým popreli svoje doterajšie tvrdenia, že Rusko do konfliktu nezasahuje. Ak by však mala byť nárazníková zóna len na ukrajinskej strane, treba sa pýtať, či tam chce mať Kyjev ozbrojených pohraničníkov.

Bod č. 5: Garantovaný koridor pre odchod ruských a ukrajinských žoldnierov.
– Ide opäť o potvrdenie verzie, že nejde o vnútro-ukrajinský konflikt. Objavuje sa tu snaha vytvoriť dojem, že väčšina síl z oboch regiónov sú len žoldnieri z Ruska. Avšak bez ohľadu na to, kto na Ukrajine bojuje, by bol odchod do Ruska pre bojovníkov z Novorosije len miernejšou podobou kapitulácie. Na kapituláciu to však na východe Ukrajiny nevyzerá.

Bod č. 6: Odzbrojenie.
– Rozumná požiadavka, otázkou je však to, koho by sa odzbrojenie malo týkať. Mali by byť odzbrojené len ozbrojené sily ľudových republík alebo aj ozbrojené sily podliehajúce P. Porošenkovi? Ak by išlo o jednostranné odzbrojenie, hrozilo by vytvorenie nerovnovážnej situácie a pri každej nezhode by sily P. Porošenka mohli oba regióny ľahko obsadiť.

Bod č. 7: Vytvorenie pododboru na ministerstve vnútra na spoločné patrolovanie.
– Vytvorenie spoločných patrol by mohlo by mať zmysel, ak by existovala dohoda na ostatných otázkach. Avšak podriadenie „spoločných patrol“ pod kyjevské ministerstvo vnútra nie je prijateľné riešenie pre ľudové republiky. Patroly by sa potom stali jednostranným nástrojom na presadzovanie záujmov Kyjeva. Navyše, minister vnútra A. Avakov má na východe Ukrajiny veľmi zlú povesť.

Bod č. 8: Oslobodenie nezákonne obsadených budov v Luhanskej a Doneckej oblasti.
– Žiaľ, nezákonné bolo v podstate všetko, čo sa udialo v Kyjeve po majdanskej revolúcii. Od protiústavného zvrhnutia prezidenta V. Janukovyča až po protiústavné čistky na ústavnom súde. Kyjevská moc však nezákonnými rozumie len akcie ľudových republík. Podľa verzie P. Porošenka by sa požiadavka na opustenie budov mala týkať iba budov okupovaných predstaviteľmi ľudových republík. S takými ústupkami však druhá strana súhlasiť nebude.

Bod č. 9: Obnova činnosti miestnych verejných orgánov.
– Podľa názoru orgánov ľudových republík tu verejná moc fungovať neprestala a netreba ju preto „obnovovať“. Má táto požiadavka znamenať, že sa do Doneckej a Luhanskej oblasti vrátia prokyjevskí úradníci? Zdá sa, že Kyjev chce touto požiadavkou dosadiť do verejných funkcií v Doneckej a Luhanskej oblasti svojich ľudí.

Bod č. 10: Obnova vysielania televízie a rádia v Luhanskej a Doneckej oblasti.
– Vzniká podozrenie, že ide o návrat kyjevskej propagandy z ukrajinských médií do oboch oblastí. Miestni obyvatelia však kyjevskú propagandu naozaj nemusia. Pre nich by bolo najvhodnejšie, keby mali možnosť poznať názory oboch strán, aj kyjevskej, aj separatistickej. V informačnej vojne, ktorá sa na východe Ukrajiny uskutočňuje, treba pozorne posúdiť každú požiadavku na ovládnutie mediálneho priestoru. Súčasťou tohto bodu by preto mali byť i garancie, že sa v prípade návratu kyjevského vysielania nebude obmedzovať prijímanie informácií z druhej strany, najmä že sa nezastaví prijímanie ruského vysielania.

Bod č. 11: Decentralizácia vlády: nové miestne voľby, ochrana ruského jazyka a zmeny v ústave.
– V tomto bode sa spomínajú prípadné ústupky zo strany Kyjeva. Lenže o týchto bodoch je v pláne P. Porošenka uvedené veľmi málo. P. Porošenko vo svojom prezidentskom prejave tvrdil, že ukrajinský jazyk má zostať jediným štátnym jazykom a o tom rokovať nikdy nebude. Čo teda ochrana ruského jazyka znamená? Je prezident P. Porošenko ochotný posilniť status ruského jazyka? Alebo chce iba garantovať existujúci právny stav? Aj pri návrhoch zmien v ústave treba poznať dané návrhy podrobnejšie. P. Porošenko však už opakovane vylúčil federalizáciu Ukrajiny, ktorá by mohla vniesť určitú rovnováhu medzi západom a východom Ukrajiny. Vyvstáva teda otázka, či a aké ústavné zmeny vie P. Porošenko ponúknuť. Podľa jeho doterajších vyjadrení skôr minimálne…

Bod č. 12: Dohoda na gubernátoroch s predstaviteľmi Donbasu, avšak s tým, že v prípade nezhôd rozhodne prezident.
– Je zrejmé, že predstavitelia Donbasu sa s P. Porošenkom na menách gubernátorov asi nedohodnú. Takýto bod teda vlastne znamená, že P. Porošenko dosadí svojich gubernátorov či už so súhlasom druhej strany alebo bez nej. Je otázne či v takýchto nerovných podmienkach majú rokovania o menách gubernátorov zmysel alebo či ide len o hru na rokovania.

Bod č. 13: Predčasné miestne a parlamentné voľby.
– Nové parlamentné voľby na Ukrajine je požiadavka západnej Ukrajiny. V roku 2012 totiž politické strany zo západnej Ukrajiny voľby prehrali a po majdanskom prevrate si udržujú moc väčšinou len s pomocou prebehlíkov. Nové parlamentné voľby by určite zabezpečili prevahu politikom zo západnej Ukrajiny. Na východnej Ukrajine sa po majdanskej revolúcii nevytvorili noví reprezentanti východu, ktorí by sa dokázali dohovoriť s novou mocou v Kyjeve a mali by aj podporu ľudí. Na východe Ukrajiny dnes pôsobia buď spojenci Majdanu, najmä oligarchovia, ktorých obyvateľstvo regiónov nemá príliš v láske alebo „separatisti“, ktorí sa nevedia dohodnúť s Kyjevom a podpisom Porošenkovho plánu by stratili podporu verejnosti. Verejnosť oboch regiónov neprijme po toľkých obetiach žiadneho politika, ktorý v podstate iba obnoví predvojnové pomery. Je preto zrejmé, že do prípadných parlamentných volieb podľa Porošenkovho plánu východ nepostaví svojich skutočných reprezentantov a mnoho obyvateľov na podobné voľby ani nepríde. Navyše, voľby by sa mali podľa existujúcich zákonov konať pod dohľadom kyjevského ministerstva vnútra, čo samé o sebe nebudí na východe dôveru.

Bod č. 14: Program vytvorenia pracovných miest v regióne.
– V tomto bode ide o číry a priehľadný populizmus! Je naivné očakávať, že politici zo západnej Ukrajiny by pri súčasnej zúfalej ekonomickej situácii prednostne alokovali obmedzené zdroje štátu v Donecku a Luhansku. Veď práve ľudia, ktorí sú dnes pri moci, v minulosti zvykli čerpať ekonomické zdroje na východnej Ukrajine pre podporu západnej Ukrajiny. Ak by sa však predsa rozhodli pre prednostnú podporu východu, tak by im to nacionalisti zo západnej Ukrajiny rýchlo spočítali…

Hlavné body plánu, o ktorých sa nepíše

Ústredným problémom celého mierového programu však nie je to, čo je napísané, ale to, čo je zamlčané. Plán obsahuje skryté body, o ktorých sa síce nehovorí, ale ktoré celkom zjavne z plánu vyplývajú. Je ich viac, spomenúť však možno aspoň najdôležitejšie:
uznanie protiústavných krokov, ktoré nasledovali po revolúcii na Majdane, vrátane uznania protiústavne dosadených sudcov ústavného súdu Majdanom (to vlastne znamená „majdanskú interpretáciu“ ústavy),
anulovanie výsledkov referenda z 11. mája v Doneckej a Luhanskej oblasti a uznanie územnej celistvosti Ukrajiny,
uznanie nelegitímnosti ľudových republík a ich orgánov,
uznanie výsledkov prezidentských volieb z 25. mája a legitimity P. Porošenka ako prezidenta Ukrajiny,
– oficiálne potvrdenie kyjevskej verzie, že za celý konflikt na východe nesú zodpovednosť „separatisti, zvlášť tí, ktorí sa dopustili „ťažkých zločinov“.

Je paradoxné, že zamlčané body sú práve tými bodmi, o ktorých by bolo treba najintenzívnejšie rokovať. Ide tu o požiadavky Kyjeva na ústupky zo strany novorosijských predstaviteľov, ktoré sa do plánu dostávajú „sugestívnym spôsobom“. Uznanie týchto skrytých bodov je vlastne predpoklad na rokovanie o 14-bodovom pláne. Aj z tohto dôvodu budí 14-bodový plán P. Porošenka oprávnené podozrenia.

Plán na mier či na zlepšenie imidžu?

Zdá sa tiež, že tento plán je predovšetkým snahou o zlepšenie obrazu novej moci v Kyjeve. Plán má názov „mierový“, hoci neponúka skutočné mierové riešenie, je vlastne len opakovaním výziev na kapituláciu ozbrojených síl ľudových republík. Ide o formu ultimáta bez reálnych ústupkov zo strany Kyjeva. Plán neobsahuje najdôležitejšie body, o ktorých treba rokovať, ale snaží sa vytvoriť obraz P. Porošenka ako „mierotvorcu“.

Túto kyjevskú propagandu masívne preberajú západné médiá, avšak pri bližšej analýze jednotlivých bodov tzv. mierového plánu vidno, že plán ponúka neprijateľné podmienky kapitulácie pre predstaviteľov ľudových republík na východe. Tí sa ešte necítia úplne porazení a ani vojenské úspechy prokyjevských síl zatiaľ neboli také, aby predstavitelia ľudových republík podobnú kapituláciu prijali. V súčasnej situácii musí mierový plán obsahovať ústupky oboch strán a v tomto je plán P. Porošenka veľmi nevyvážený.

Z uvedených dôvodov bolo vopred jasné, že predstavitelia ľudových republík plán odmietnu podpísať. Tak sa aj stalo. Ako veľmi sa predstavy Kyjeva a ľudových republík líšia, o tom svedčí aj porovnanie mierového plánu P. Porošenka a mierového plánu P. Gubareva z Doneckej ľudovej republiky. Tento je tiež jednostranný a nevyvážený: http://rian.com.ua/politics/20140621/353704321.html . Prezident P. Porošenko však vďaka svojmu plánu získal lepší mediálny obraz. To bol zrejme aj hlavný cieľ jeho mierového plánu.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
23. jún 2014, 16:25

Zdesenie

Branislav, už sa poznáme z aktivít Klubov Nového Slova a som rád, že ste si dal tú námahu preložiť, posúdiť a analyzovať ten plán i niektoré jeho nezmysly.

Asi zásadným konštatovaním celého je, že opäť a znova musíme písať (a citujem i Vás), že

"na Ukrajine už pomerne dlho zúri občianska vojna"

Náš minister zahraničných vecí a mnohí iní ministri a politici, ako keby im v spánku nalievali nejaké "mémy" do mozgu, dookola omieľajú, že "Rusi anektovali Krym" a že "Rusi sú na juhovýchode Ukrajiny" a že kyjevská vláda oprávnene zakročí proti "teroristom" a neskôr zmierrlivejšie "proti separatistom"....

... a z toho som zhrozený, lebo sme potomkovia toho národa, ktorý sa tiež kedysi proti fašizmu i vlastnej fašistickej vláde vzbúril a naši dedovia boli tiež označovaní za "teroristov"( vtedy dobovo :banditi) a vlastne i za "separatistov" (kedže Slovenské národné povstanie...).

 

Som zdesený z politikov v Európskej Únie.... veľmi....

Obrázok používateľa P.Guman
#2
Pavel Guman
23. jún 2014, 20:13

  Niet z čoho byť zdesený. V anglosaskom svete a aj v "humánnej" Európe zúri imperializmus - najvyššie a posledné štádium kapitalizmu (tak, ako o tom písali a predpovedali K. Marx a V.I. Lenin), ktorého podstatou je vláda monopolov, a poznačené úsilím o ovládnutie cudzích území politicky, hospodársky aj kultúrne.

Politici (to je jedno, či pravicoví, liberáli alebo zo sociálnej "demokracie") slúžia záujmom kapitálu a nie záujmom ľudí. Ak by to bolo naopak, nebola by tu armáda nezamestnaných, chudobných,....pri moci fašistická chunta v srdci Európy, vojny vedené natovcami každý deň po celom svete pre záujmy imperializmu - monopolov ....

Buržoázia vyznáva len jedného boha, a to peniaze. 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
24. jún 2014, 11:05

Dali ministri EÚ krajín Moskve "ultimátum"?

To znamená, že administratíva Európskej Únie (už nechcem tvrdiť, že sú to ministri vraj zvrchovaných národných štátov v rámci EÚ) uznáva, že Rusko vedie vojnu proti Ukrajine a požaduje od Ruska mier?

Neuveriteľné!

Citujem dnešnú Pravdu a článok Borisa Lattu, ktorého som doteraz dosť uznával:

"Ministri dali RUsku ultimátum " -nadpis článku v Pravde 24.06.2014

autor článku: "Boris Latta, Pravda, ČTK | 24.06.2014 07:18, aktualizované: 09:11

Šéfovia diplomacií členských krajín dvadsaťosmičky venovali na pondelkovom rokovaní v Luxemburgu pozornosť najmä situácii na Ukrajine.  Dôraz pritom kládli na výzvy adresované Rusku, ktoré má podľa nich možnosť pozitívne ovplyvniť realizovanie mierového plánu ukrajinského prezidenta Petra Porošenka.

Adresátom je Moskva

Záverečný dokument je plný výziev a požiadaviek adresovaných Kremľu, a to napriek tomu, že podporuje zámery najvyššieho ukrajinského predstaviteľa. Za jednu zo slabín plánu však považuje jeho „ultimatívny charakter“ voči stúpencom federácie. Ukrajinský šéf diplomacie Pavlo Klimkin, ktorý účastníkov rokovania v Luxemburgu podrobne zoznámil s Porošenkovým plánom, vzápätí po rokovaní vysoko ocenil postoj ministrov dvadsaťosmičky.

V záverečnom dokumente ministri pripomenuli, že Brusel, konkrétne EK, pokračuje v možných tzv. cielených protiruských sankciách, „ak si to budú vyžadovať udalosti na východnej Ukrajine“. Ide vlastne o akúsi prípravu pôdy pred dvojdňovým európskym summitom, ktorý by sa mal začaťkoncom tohto týždňa. Okrem iného by mal na ňom prezident Porošenko podpísať druhú, hospodársku časť asociačnej dohody s úniou. Jedine toto fórum môže zároveň schváliť prípadnú ďalšiu, už v poradí tretiu etapu protiruských sankcií, ktorá sa vlastne nepriamo už začala.

Ukrajina napäto očakáva ďalšie rokovania o ukončení krviprelievania." A k tomu je srdcervúci obrázok"Obyvatelia východoukrajinského Slavianska, ktoré už niekoľko týždňov blokuje armáda, stoja v rade na pitnú vodu. Po zničení časti vodovodu je jej stále nedostatok"

Tak tento článok je dôkazom "masírovania" a ohlupovania slovenských voličov a čitateľov. Pretože nie Ruská federácia, ale ukrajinská vláda má plne v rukách možnosť zastaviť krviprelievanie. Aj keď je regulérna ukrajinská armáda v rozklade, zabíjajú v občianskej vojne predovšetkým rôzne ozbrojené skupiny "pravého sektora" a súkromné armády ukrajinských oligarchov. Znova opakujem, ak na území juhovýchodnej Ukrajiny delostreľbou, mínometnou paľbou a streľbou z OTP (opancierovaných transportérov pechoty) zabíjajú občanov dedín a miest, tí sa majú právo brániť. Áno, sú to Rusi, ale "domáci",tak ako keď  pod Telgártom za Slovenského národného povstania bojovali partizáni s gardistami. Na oboch stranách stáli Slováci.

Boris Latta je v tom možno menej vinný, ale ten NADPIS Pravde nemožno odspustiť. Osprostieva národ. 

 

 

 

 

 

 

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama