Je nukleárna dohoda s Iránom namierená proti Putinovi?

Počet zobrazení: 4702

„Ako sa vzťahy s Teheránom otepľujú a s najväčším dodávateľom - Ruskom - sa ochladzujú, Európska únia potichu nalieha na plánovanie dovozu plynu z Iránu.“
EU turns to Iran as alternative to Russian gas“, Euractiv.com

Iránska jadrová dohoda nie je ani tak o jadrovom zbrojení ako o geopolitike. Obama chce uvoľniť sankcie proti Iránu, aby stlačil cenu ropy ešte nižšie a zároveň našiel alternatívny zdroj plynu pre Európu.

Inými slovami, skutočným cieľom je ublížiť Rusku, ktoré sa nachádza na vrchole washingtonského zoznamu nepriateľov. Keith Jones vo svojom článku „Obama promotes historic nuklear deal with Iran“  na webovej stránke World Socialist Web Site vysvetľuje o čo tu vlastne ide:

„Obamove náhlenie dosiahnuť dohodu s Teheránom nasvedčuje tomu, že ide o významný taktický obrat imperiálnej politiky USA, ktorá však má odporcov vo významných kruhoch politického a vojensko-bezpečnostného establišmentu, podobne ako medzi dlhovekými klientskymi štátmi Blízkeho východu, predovšetkým v Izraeli a Saudskej Arábii.  

V pozadí tohto obratu sú mnohé strategické kalkulácie, späté s agresívnymi krokmi Obamovej administratívy po celom svete na presadenie globálnej hegemónie USA.

Najpodstatnejšie východiská sú:
(1) Problém, ktorý má imperializmus USA s Teheránom, sa musí podriadiť zámeru strategicky izolovať Rusko a Čínu a pripraviť sa na vojnu proti jednému alebo obom štátom, ktoré vládnuca elita USA vníma ako hlavnú prekážku k svojej svetovej dominancii.

(2) Iránsky, krízou zasiahnutý buržoázny režim môže byť získaný pre  dosiahnutie strategických záujmov Spojených štátov.“
(„Obama promotes historic nuclear deal with Iran“, Keith Jones, WSWS.org)

Bingo. Obama neuvoľňuje sankcie preto, že si myslí, že to „zabráni Iránu získať jadrové zbrane“. To je nezmysel. To, o čo sa pokúša, je nahradiť ruský plyn iránskym plynom preto, aby tak poškodil Rusku. Chce Moskve ukradnúť jej najlepšieho zákazníka (Európsku úniu), zraziť jej príjmy z predaja, oslabiť ju ekonomicky a posunúť NATO ďalej na východ a pokúšať sa o podnietenie zmeny režimu v Kremli.

Význam Obamovho programu Pivot to Asia je celý o tom: rozdrobiť Rusko, kontrolovať čínsky rast a dominovať svetu ďalšie storočie.

To všetko sa začína zablokovaním prúdenia ruského plynu do EÚ, čo znamená sabotovanie plynovodnej stratégie Gazpromu (South Stream), vyzbrojenie a podpora ruských nepriateľov na jeho západných hraniciach, démonizáciu Putina v médiách a robiť všetko pre zabránenie ekonomickej integrácie medzi Európou a Áziou.

Takýto je základný herný plán.

Teraz sa pozrime na úryvok z článku Tari Shirvani z Harvard International review, ktorá pracuje pre Energy and Trasport Unit  World Bank Group:

„Podľa štúdie Európskeho parlamentu, Rusko v roku 2013 dodalo 43,2 percent importovaného plynu pre Európsku úniu, 31,38 percent ropy a 26,7 percent dovezeného uhlia. Export ropy a plynu do Európy predstavuje takmer 52 percent ruského federálneho rozpočtového príjmu (515 miliárd USD), Európska únia je preto nielen kľúčovým ruským obchodným partnerom, ale životnou ekonomickou oporou pre jeho krehkú ekonomiku..."
(„The Dash for Gas How Iran’s Gas Supply Can Change the Course of Nuclear Negotiations“, Tara Shirvani, Harvard International Review)

Tak tu to máme čierne na bielom. Rusko dodáva skoro polovicu Európskou úniou spotrebovaného plynu. Ak chcete poškodiť „krehkej“ ruskej ekonomike, musíte nájsť spôsob, ako sa od plynu odstrihnúť.

Čo takto puč na Ukrajine? To nie je zlý nápad, zarazilo by to klin medzi EÚ a Rusko. Pokračujme ďalším úryvkom z toho istého článku:

„Európska únia v súčasnosti nenakupuje žiadnu iránsku ropu či plyn, z dlhodobého výhľadu by potenciálne otvorenie a stabilizácia obchodu s krajinou bohatou na energie mala byť pozorne zvážená...

Zo zásobovateľského pohľadu je objem iránskej produkcie zemného  plynu viac ako sľubný. Podľa nedávnej štatistickej štúdie BP (British Petroleum), Irán má druhé najväčšie svetové zásoby zemného plynu, hneď po Rusku. To znamená 15,8 percent celkových globálnych rezerv. Spoluvlastní najväčšie podmorské nálezisko zemného plynu South Pars/North Dome, nachádzajúce sa v Perzskom zálive pri Katare, ktoré obsahuje 1 800 biliónov kubických stôp zemného plynu... Európsky parlament zdôraznil, že celková Iránska exportná kapacita je viac ako 150 miliárd kubických metrov ročne, čo sa vyrovná objemom  dodávok od Gazpromu pre EÚ v rozsahu 140 mld m³/ročne."
(„The Dash for Gas How Iran’s Gas Supply Can Change the Course of Nuclear Negotiations“, Tara Shirvani, Harvard International Review)

Vidíte, ako si takýto plán môže získať entuziastickú podporu korporátnych hláv, ktoré ťahajú nitkami vo Washingtone?

A to nie je všetko:

„Zatiaľ neexistuje potrubie, ktoré by priamo prepojilo iránsky plyn s Európou, aj keď s Tureckom je už spojený plynovodom Tabriz-Ankara... Irán sa intenzívne uchádza o pokračovanie plynovodu z Turecka do Talianska v dĺžke 3 300 km. Tam sa rozdelí na severnú a južnú časť, transportujúce plyn do Nemecka, Rakúska, Švajčiarska, Francúzska a Španielska... Táto cesta by obchádzala ruské územie a zásobila by EÚ 25 – 30 mld. m³/ročne, čo sa rovná ruskému exportu zemného plynu pre Taliansko a Nemecko v roku 2013.“
(„The Dash for Gas How Iran’s Gas Supply Can Change the Course of Nuclear Negotiations“, Tara Shirvani, Harvard International Review)

Pekný podvod. Iránska dohoda nemá nič spoločné s produkciou jadrového materiálu. Ide o plyn, geopolitiku a moc. Čo to ľudia nevidia? Obamovi je ľahostajné celé jadrové palivo, obohacovanie uránu alebo koľko odstrediviek sa zmestí na špendlíkovú hlavičku. Ide mu o impérium. To je všetko, na čom mu záleží – na americkej globálnej dominancii. To je celé. Ostatné je iba teplý vzduch. Ešte niečo:

„Nájdenie komplexného riešenia ako súčasť dlhodobej stratégie –  niečo za niečo – by mohlo viesť k širšiemu efektu s veľkým dosahom na mierotvorný proces ako na Ukrajine tak v Sýrii. Táto previazaná stratégia medzi Iránom a Európou bude vyžadovať dlhodobé ústupky od oboch strán. Európska únia ponúka, že sa zaručí za dosiahnutie významnej dlhodobej dohody o dodávkach zemného plynu z Iránu, vrátane budúcich investícii do modernizácie iránskych rafinérií, ako aj za dostavbu projektu Perzského plynovodu. Na oplátku bude EÚ od Teheránu vyžadovať kompromisnejší postoj vo veci vyjednávania o jadrovej produkcii, ako znak dobrej vôle na dosiahnutie dohody.

Ak nie pre nič iné, Iránci by zásobovaním ropou a plynom, po energiách hladnom európskom trhu, získali väčší vplyv v nukleárnom vyjednávaní.“
(„The Dash for Gas How Iran’s Gas Supply Can Change the Course of Nuclear Negotiations“, Tara Shirvani, Harvard International Review)

Inými slovami, Irán môže dosiahnuť veľmi výhodnú dohodu ak pristane na to, že vrazí nôž do Putinovho chrbta, tak ako si to želá strýko Sam.

A čo znamená toto?: „Nájdenie komplexného riešenia ako súčasť dlhodobej stratégie – niečo za niečo – by mohlo viesť k širšiemu efektu s veľkým dosahom na mierotvorný proces ako na Ukrajine tak v Sýrii“?

O akom „niečo za niečo“ sa tu hovorí? Myslia sa tým za zatvorenými dverami dohodnuté ústupky, ktoré USA museli vyžadovať za zrušenie sankcií ako napríklad stopnutie podpory pre al Asada v Sýrii, alebo asistovať pri rozdelení Iraku na tri časti, či uprednostniť plynovod do Európy pred plynovodmi na východ, alebo snáď pokračovať v obchodovaní iránskeho plynu v dolároch, a nie v eurách, renminbi či rubľoch? Sú toto tie „niečo za niečo“, o ktorých autorka hovorí?

Možno však robíme unáhlené uzávery, veď predsa nevieme, či je to skutočne tak alebo nie. Všetko by to mohla byť iba číra špekulácia.

Áno, mohla, ale ako si inak vysvetliť článok na Press TV, deň pred uzavretím dohody? Tu je jeho časť:

„Iránske firmy v pondelok podpísali obchodnú dohodu v hodnote 2,3 mld. USD na výstavbu 1 300 km dlhého plynovodu, ktorý bude pre Irán najvýznamnejším projektom pre budúci export zemného plynu do Európy. Prietok iránskeho Gas Trunkline-6 (IGAT-6) napojeného na masívne južné Parské náleziská významne zvýši iránsky export cez susedný Irak.

Očakáva sa, že počiatočné iránske dodávky budú 4 milióny kubických metrov zemného plynu za deň a neskôr dosiahnu až 35 mil.  m³/deň, z ktorého budú zásobovane tri iracké elektrárne. Gharibi povedal, že posledné testy plynovodu sa začali a prvé dodávky plynu sa očakávajú budúci mesiac.“
(„Iran signs $2.3 billion gas pipeline plan“, Press TV)

Takže naše závery sú zjavne správne. Táto dohoda je o plyne. Všetky tie reči o nukleárnom programe  sú len odvádzanie pozornosti. To, o čo v reáli, ide je krutá geopolitika v blízkovýchodnom štýle.

Washingtonskí spin doktori sa však fatálne mýlia v domnení, že Irán zapredá Rusko. Irán nepichne nôž do chrbta svojho priateľa. To sa proste nestane. Géniovia vo Washingtone si myslia, že všetci sú ako oni; intrigánski, darebácki, zbabelí hrdlorezi.

Niektorí ľudia sa dokážu riadiť princípmi a konajú správne rozhodnutia. To je to čo sa teraz stane.

Prečítajte si nasledujúci úryvok zo Sputniku:

„Aj keď sú Moskva a Teherán v energetickom sektore považovaní za konkurentov, ich vzájomná spolupráca bude silnieť aj po podpise nukleárnej dohody, zdôraznil Dr. Bijan Khajehpour.

Kým západní experti špekulujú, že po zrušení iránskych sankcií Moskva a Teherán rozpútajú medzi sebou konkurenčný boj, Dr. Bijan Khajehpour, ktorý je špecialista strategickej konzultantskej firmy Atieh International, verí, že takáto predstava je príliš simplistická.

Realita je oveľa komplexnejšia a akákoľvek predikcia vzťahov Moskva – Teherán musí zohľadniť širšie súvislosti, predovšetkým rolu Iránu, ktorú môže zohrať v novej moskovskej stratégii intenzívnejšej orientácie na východ.“
(„Iran nuclear deal: What future has in store for Russo-Iranian Relations“, Sputnik)

Ako sa vám to pozdáva? Irán má vlastnú predstavu o Pivot to Asia (Obamov strategický plán zahraničnej politiky v ázijskom priestore).

Irán sa chce stať plnohodnotným členom Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. Chce participovať na Euroázijskej ekonomickej únii. A chce financovať svoje projekty z fondov Ázijskej infraštruktúrnej rozvojovej banky (AIIB) a Novej rozvojovej banky (NDB) založenej krajinami BRICS. Irán sa nechystá zatracovať Putina, pridá sa ku koalícii štátov odmietajúcich systém vedený USA, odmietajúcich archaickú schému Bretton Woods a odmietajúcich unipolárny svetový poriadok.

Vzniká nový svet  a Irán bude jeho súčasťou.

Zdroj: Is the Iran Nukes Deal Aimed at Crushing Putin?

Preložil Dušan Krnáč

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984