Jubilejné (70.) Valné zhromaždenie OSN

Počet zobrazení: 3547

OSN je najväčšia univerzálna medzinárodná organizácia, ktorá vznikla ako výsledok rokovaní o usporiadaní sveta (medzinárodných vzťahov) po druhej svetovej vojne 26. júna 1945. Mala 50 zakladateľských štátov. V súčasnosti má už 193 členských štátov a 2 štáty so štatútom pozorovateľa – Vatikán (Svätú stolicu) a Štát Palestína prijatý 29. novembra 2012. Valné zhromaždenie (ďalej len VZ) nemá síce také právomoci ako Bezpečnostná rada, ale je najväčším (najreprezentatívnejším) fórom OSN. Začiatok VZ je stanovený na utorok tretieho septembrového týždňa. VZ otvára všeobecná rozprava a po nej sa rokuje v šiestich výboroch.

Na všeobecnej rozprave VZ sa každoročne zúčastňuje veľký počet hláv štátov a vlád – v súčasných medzinárodných vzťahoch neexistuje z tohto pohľadu fórum, porovnateľné s ním. Za prvé štyri dni všeobecnej rozpravy (celkom trvá šesť dní) tohtoročného okrúhleho sedemdesiateho VZ vystúpilo 151 rečníkov – okrem generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna a predsedu VZ dánskeho sociálnodemokratického politika Mogensa Lykketofta to bolo 74 prezidentov, predseda EÚ, 6 monarchov, 7 viceprezidentov, 36 predsedov vlád, 3 podpredsedovia vlád (medzi nimi aj M. Lajčák) a 22 ministrov zahraničných vecí.

Mimoriadnu pozornosť politických kruhov i médií na tohtoročnom VZ vyvolal začiatok všeobecnej rozpravy 28. septembra, keď medzi prvými rečníkmi krátko po sebe vystúpili prezidenti troch štátov, ktoré sa vo svetovej politike a bezpečnosti považujú spravidla za najvýznamnejšie. Prvým bol prezident USA Barack Obama (štvrtý v zozname vystupujúcich), nasledoval prezident ČĽR Si Ťin-pching (šiesty) a napokon prezident RF Vladimir Putin (ôsmy). Ani jeden z nich neprišiel s ničím prevratne novým (okrem toho V. Putin poskytol v predvečer svojho vystúpenia na VZ OSN rozhovor novinárovi Ch.  Rosemu z USA pre televízne kanály CBS a PBS, v ktorom sa mnoho naznačilo). Ide však aj o to, ktoré veci a akým tónom sa v prejavoch zdôraznili – aký bol ich duch.

Vystúpenie prezidenta USA trvalo okolo 40 minút a ruský a čínsky prezident hovorili zhruba po 25 minút. (Pre zaujímavosť doplníme, že najdlhšie vystúpenie na VZ OSN v celej histórii tejto organizácie mal zatiaľ v roku 1960 kubánsky prezident Fidel Castro, ktorý rečnil 4 hodiny a 29 minút.)

Svet sa podľa mnohých hodnotení ocitol v najzložitejšej situácii od rozpadu bipolarity (konca studenej vojny). Ukazuje sa, že doterajší spôsob usporiadania svetovej politiky a bezpečnosti a riešenia ich problémov je čoraz menej efektívny. Možno pod vplyvom tohto sa v médiách prvý deň všeobecnej rozpravy VZ OSN často charakterizoval ako slovný súboj B. Obamu a V. Putina. Dotýkal sa najmä boja s Islamským štátom a riešenia situácie v Sýrii.

Vystúpenie B. Obamu sa nieslo v pravom americkom duchu. Prezident USA v ňom zvýrazňoval demokratické hodnoty a potrebu ich ochrany ako základ zahraničnej politiky Washingtone. Toto sa podľa neho prejavilo aj v postupe USA na Ukrajine a v ich postoji k Rusku, pričom zdôraznil, že cieľom protiruských sankcií nie je návrat k studenej vojne.

V súvislosti s problémami v súčasnom svete B. Obama povedal, že USA ich nevedia riešiť samy a chcú spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom. Upozornil však aj na to, že Washington v prípade potreby nebude váhať použiť aj silu. Celkovo prejav možno označiť za obhajobu zahraničnej a bezpečnostnej politiky Washingtonu v posledných rokoch (niektoré komentáre na Západe hovorili dokonca o „krasorečnení“), najmä pri riešení problémov na Blízkom východe.   

V prejave V. Putina, ktorý bol značne kritický, sa poukázalo aj na to, že po skončení studenej vojny vzniklo vo svete jediné centrum moci. Ďalej uviedol, že by sa rád opýtal tých, ktorí vytvorili súčasnú situáciu vo svete, či si aspoň teraz uvedomujú, čo urobili. Za chybný označil aj doterajší postup pri riešení situácie v Sýrii. Vyzval na vytvorenie širokej protiteroristickej koalície a vyjadril nádej, že medzinárodné spoločenstvo pripraví komplexnú stratégiu na dosiahnutie politickej stability a sociálno-ekonomickej rekonštrukcie na Blízkom východe. Dodal, že potom prestane aj masívne utečenectvo.

Si Ťin-pching bol tiež kritický, zdôraznil, že vo svetovej politike nesmú prevládnuť zákony džungle a odmietol úsilie o hegemóniu a rozdeľovanie sfér vplyvu. Vyzval na vytvorenie medzinárodných vzťahov založených na vzájomne výhodnej spolupráci. Zopakoval svoju víziu čínskeho sna a označil ho za sen, ktorý je rovnaký ako sen všetkých ľudí na svete.  

Napriek tomu, že k pôsobeniu OSN je už mnoho rokov veľa pripomienok (a už dlho sa pracuje aj na jej reforme), naďalej predstavuje nenahraditeľnú organizáciu s veľkým mierovým potenciálom. Bolo by utópiou myslieť si, že napätá medzinárodná bezpečnostná situácia sa po všeobecnej rozprave na tohtoročnom VZ OSN rýchlo zmení. Pozitívne však je, že spomenutí i ďalší rečníci cítia potrebu riešenia problémov súčasného sveta a uvedomujú si význam spolupráce v rámci OSN v týchto procesoch, hoci pritom vidia rozdielne cesty.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Vyšlo v Literárnom týždenníku 33 – 34/2015

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984