Jubilejný summit Eurázijskej ekonomickej únie

Počet zobrazení: 3691

V hlavnom meste Kazachstanu v Nur-Sultane (predtým Astana) sa 29. mája 2019 konal jubilejný (slávnostný) summit prezidentov členských krajín Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ).

Prečo jubilejný a slávnostný súbežne? Nuž preto, lebo sa konal v na počesť 25. výročia zverejnenia myšlienky eurázijskej integrácie (autor N. Nazarbajev) a 5. výročia podpisu v Astane zakladajúceho dokumentu vzniku nového geopolitického fenoménu: Eurázijskej ekonomickej únie.[1]

Prezidenti: Bieloruska (A. G. Lukašenko), Kazachstanu (K-Ž. Tokajev, Kirgizska (S. Š. Žeenbekov) a Ruskej federácie (V. V. Putin), predseda vlády Arménska (N. V. Pašijan) a iniciátor integrácie – Елбасы N. A. Nazarbajev, na summite zhodnotili päť rokov (zjavne úspešnej) existencie a perspektívy ďalšieho smerovania Eurázijskej ekonomickej únie.

2_eeu.jpg
Foto: akorda.kz

Na pripomenutie, N. Nazarbajev, vtedajší a donedávny prezident Kazachstanu vystúpil na pôde jednej z najlepších univerzít sveta, na pôde Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosovova v Moskve s prednáškou, na tému možnej reintegrácie členských krajín postsovietskeho Spoločenstva nezávislých štátov.

Vtedy po prvý raz v moderných dejinách postsovietskeho priestoru zaznel integračný námet na vznik nového integračného zoskupenia – Eurázijskej únie.
 

Krok za krokom

Medzistupňom tohto integračného procesu sa tak – po 20-tich rokoch od prednášky – stal vznik Eurázijskej ekonomickej únie (Bielorusko, Kazachstan a Ruská federácia), ku ktorej sa neskôr pripojilo Arménsko a Kirgizsko. Intenzívne finišujú integračné prípravy aj v Tadžikistane, ktorý by rád využil ekonomický potenciál tohto silnejúceho zoskupenia.

Napriek tomu, že v Bruseli a inde tomuto projektu nefandia (prečo aj podporovať veľmi, ale veľmi silnú konkurenciu), slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, ako predsedajúci OBSE, všetky tieto krajiny navštívil, takže Bratislava má reálny prehľad.

Do tohto prehľadu patrí aj poznanie, že napriek pozitívnym posunom, rýchla premena EEÚ z ekonomického projektu na politický sa zatiaľ nepredpokladá!

Nepredpokladá, ale nikdy nehovor nikdy! V Nur-Sultane sa o.i. diskutovalo o vytvorení únijného parlamentu, ale nie ako o zákonodarnom orgáne, ktorý by diktoval hlúposti svojim členským krajinám! Skôr ako o platforme (čo je de facto pôvodná idea parlamentu) na diskusiu a dialóg pri prijímaní ekonomicko-modernizačných opatrení.

Okrem prezidentov členských krajín EEÚ bol v Nur-Sultane prítomný aj prezident Moldavska – ako krajiny pozorovateľa – I. N. Dodon a tiež ako špeciálny hosť (zrejme v skorom období už ako predstaviteľ členskej krajiny), prezident Tadžikistanu E. Š. Rachmon.

Ak si zoberieme výsledky referenda z 17. marca 1991 o budúcnosti Sovietskeho zväzu, tak na otázku, či ste „za zachovanie ZSSR“ bola dobová situácia v členských krajinách EEÚ nasledujúca: „za“ v Ruskej sovietskej federatívnej republike – 71,3%, Bieloruská SSR – 82,7%, Kazašská SSR – 94,1% a Kirgizská SSR – 96,4%.

Arménsko a Moldavsko sa vtedajšieho referenda nezúčastnili (spolu s Gruzínskom a pobaltskými republikami). Tadžická SSR vykázala podporu na úrovni 96,2%.[2]

To pre elévov, ktorí tvrdia, že ak to nezvládlo Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ), tak už potom EEÚ je na 100% projekt návratu k „Sovietskemu zväzu“.

3_eeu.jpg
Foto: akorda.kz
 

Nur-Sultan nič nepodcenil

V predvečer stretnutia v Nur-Sultane  poverený prezident K-Ž. Tokajev podpísal svoj výnos č. 50 „O vyznamenaní štátnymi vyznamenaniami Kazašskej republiky“ [3]na počesť 25. výročia myšlienky eurázijskej integrácie a 5. výročia  podpisu Zmluvy o Eurázijskej ekonomickej únii a za vklad za rozšírenie spolupráce s Kazašskou republikou. Ocenenými medailou «Қазақстан Республикасының Тұңғыш Президенті – Елбасы Нұрсұлтан Назарбаев» (Rád prvého prezidienta Kazachstanu – elbasy N. Nazarbajeva) boli prezidenti: A. Lukašenko, V. Putin a S. Žeenbekov.

V rámci prípravy prezidentského stretnutia prijal 27. mája 2019 poverený prezident Kazachstanu (voľby prezidenta v Kazachstane budú v nedeľu 9. júna 2019) Kasym-Žomart Tokajev v AkOrde predsedu Kolégia Eurázijskej ekonomickej komisie, expredsedu arménskej vlády a arménskeho politika Tigrana Surejnoviča Sarkisjana a v rámci summitu sa bilaterálne stretol so všetkými partnermi, ktorí prišli do Nur-Sultanu a ktorí sa výrazne plusovo vyjadrovali o úlohe Kazachstanu a osobne N. Nazarbajeva pri eurázijskej integrácii.

Nakoniec prezident RF V. Putin navrhol, aby bo N. Nazarbajev doživotne menovaný ako „čestný predseda“ Najvyššej ekonomickej rady EEÚ.

No a K-Ž. Tokajev zopakoval konsenzuálnu platformu uvažovania hláv štátov, členských krajín EEÚ, čo prezentoval exprezident Kazachstanu N. Nazarbajev vo svojom prejave v rámci summitu: „... navrhujem rozšírenie strategických kontúr EEÚ a posilnenie integračných myšlienok. Potrebujeme zahájiť plnohodnotnú ekonomickú spoluprácu medzi EEÚ, Európskou úniou (pozn. P. J.: čoho sa starý etablišment v Bruseli bojí ako čert kríža) a Šanghajskou organizáciou spolupráce (pozn. P. J.: kde je spolu s RF dominantom Čína)....“

Samozrejme hlavný rečník na summite N. Nazarbajev sa nevyhol téme Hodvábnej cesty: „... čínsku iniciatívu ,Jeden pás -– jedna cesta‘ je potrebné vnímať ako pokračovanie potenciálu EEÚ, najmä v časti infraštruktúry a logistiky... tento projekt môžeme urobiť výhodným pre naše krajiny, čo môže mať kolosálny ekonomický efekt a bude to impulz na dosiahnutie vnútorných cieľov nášho zoskupenia... napríklad len Kazachstan za ostatných 10 rokov investoval cca 30 mld.$ do logisticko-správnych aktívov, čo umožnilo zriadiť 5 železničných a 6 automobilových dopravných koridorov v smere Čína-Európa...“[4]

Okrem toho všetkého, čo bolo v Nur-Sultane protokolárne vykonané v rámci EEÚ, bol navyše prvému prezidentovi Kazachstanu tesne pred prezidentskými voľbami v Kazachstane udelený titul „honorárny senátor“ Senátu Parlamentu Kazachstanu (so všetkými právnymi garanciami, čo k tomu patria).

Titul mu udelila jeho dcéra Dariga Nazarbajeva, zhodou okolností, predsedníčka Senátu Parlamentu Kazachstanu.
 

Konvexný charakter vzťahov

Prvý a súčasný exprezident Kazachstanu N. Nazarbajev v jednom zo svojich prejavov na margo výsledkov piatich rokov eurázijskej integrácie poznamenal: „... spojili sme možnosti piatich krajín. Spoločne sme prvými producentmi ropy na svete, 20% ťažby plynu je naša produkcia, ťažíme 44% uránu na svete...spolu máme vedúce postavenie v ťažbe uhlia a v mnohých iných oblastiach, vrátane poľnohospodárstva... EEÚ sa môže pýšiť týmito parametrami. EEÚ je územie, ktoré zjednocuje Európu a Áziu...“[5]

1_eeu.jpg
Foto: kazpravda.kz

Aby sme nezaťažovali čitateľov obrovskými tabuľkami, tak záujemcovia si môžu komplet štatistiku zahraničného obchodu a nadväzných vzťahov v rámci EEÚ v pokoji a pri šálke dobrého čaju pozrieť priamo na webovej stránke EEÚ.[6]

Treba povedať, že tie štatistiky nie sú až také zlé, aj keď prvá päťročnica EEÚ je logicky ešte nedospelá. Vzájomný obchodný obrat je na úrovni 35 mld.$ (medziročný nárast obchodného obratu je cca 30%), pričom spoločný HDP ČK EEÚ sa len v roku 2018 zvýšil o 2% a v tom istom roku bol sformovaný jednotný trh práce v rámci EEÚ (voľný pohyb pracovnej sily).

Na druhej strane v rámci EEÚ viazne téma voľného pohybu tovarov, čo je spojené najmä s dvomi okruhmi problémov. Prvým je presun tovarov (pašovanie) z Číny cez Kirgizsko do priestoru EEÚ (a následné problémy medzi Biškekom a Nur-Sultanom) a druhým je priesak (pašovanie) tovarov z EÚ, ktoré sú Moskvou pod recipročnými sankciami, cez Bielorusko na ruský a spoločný trh. Aj preto sa prezidenti na tomto summite v Nur-Sultanie intenzívne venovali téme vytvorenia robustnej a efektívnej ochrany na vonkajších hraniciach EEÚ. Má sa na mysli nie „železná opona“, ktorú s radosťou stavajú mnohé krajiny patriace do EÚ a NATO pred svojimi susedmi, ale efektívna ochrana pred kontrabandou v širšom zmysle slova a obchádzanie colného poriadku.

Zatiaľ sa v rámci EEÚ javí, že sa podarí do roku 2025 vytvoriť spoločný energetický trh, ale diskusia o spoločnej valute (Altyn) je objektívne neperspektívna. Všetko však stojí a bude padať na tom, v akej stabilizovanej kondícii bude Ruská federácia.

Korektné vzťahy medzi Čínou, EÚ a EEÚ sú pozitívom pre všetkých participantov, čo sa, samozrejme, nebude páčiť autorom tézy America first! Inak ekonomická globalizácia na báze spravodlivosti pohne ľudstvo vpred.. Ekonomická globalizácia bez spravodlivosti je jednoducho lúpež za bieleho dňa.

Inak tesne po summite prezidentov EEÚ letecká spoločnosť SCAT oznámila, že dňom 2. júna 2019 zahajuje (lietadlami Boeing 737) priamu leteckú linku Praha-Nur-Sultan-Praha.
 

Eschatologické napätie v rámci EEÚ sa – našťastie – nekoná!

Aj keď sa nám zdá, že eurovoľby boli dôležitejšie, než to čo sa dohodlo v Nur-Sultane, treba sa pozrieť za horizont! To čo sa deje v Eurázii, na hranici s Čínou, je aj o nás a len dobrovoľne bez nás. Dokedy?

Po predsedníctve v roku 2018, ktoré patrilo Ruskej federácii, štafetu preberá Arménsko.

Inak presakujú správy, že Slovensko by malo (ak to dovolí slovenský rozpočet) skoro otvoriť (ešte počas predsedníctva Jerevanu v EEÚ) v Arménsku plnohodnotné veľvyslanectvo.

Bola by to dobrá správa pre možnú spoluprácu Eurázijskej ekonomickej únieEurópskou úniou, napríklad cez platformu Good idea Slovakia. Nemožné?

Eurázijská ekonomická únia to má to zatiaľ pekne a koncepčne „našliapnuté“!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 

Prezidenti počas summitu EEÚ prijali celkom 18-násť dokumentov[7].
 

Nosné je .Spoločné vyhlásenie[8] Najvyššej ekonomickej rady Eurázijskej ekonomickej rady pri príležitosti 5-teho výročia podpisu dokumentov o vytvorení Eurázijskej ekonomickej únie,  aj keď osemnásť ďalších prijatých dokumentov je tiež veľmi vážnych.

1. Решение Высшего совета "О почетном Председателе Высшего Евразийского экономического совета";
2. Решение Высшего совета "О вопросах подписания Соглашения об обмене информацией, о товарах и транспортных средствах международной перевозки, перемещаемых через таможенные границы ЕАЭС и Китайской Народной Республики";
3. Решение Высшего совета "О вопросах подписания Соглашения о зоне свободной торговли между Евразийским экономическим союзом и его государствами-членами, с одной стороны, и Республикой Сербией, с другой стороны";
4. Решение Высшего совета "Об основных ориентирах макроэкономической политики государств-членов Евразийского экономического союза на 2019-2020 годы";
5. Решение Высшего совета "О Совете по промышленной политике Евразийского экономического союза";   
6. Решение Высшего совета "О награждении медалью "За вклад в развитие Евразийского экономического союза";
7. Распоряжение Высшего совета "О результатах мониторинга исполнения в 2017-2018 годах государствами-членами положений, предусмотренных правилами регулирования торговли, услугами, учреждения и деятельности";
8. Распоряжение Высшего совета "О некоторых вопросах реализации планов либерализации по отдельным секторам услуг в рамках Евразийского экономического союза";
9. Распоряжение Высшего совета "О представлении информации в соответствии с подпунктом 5 пункта 20 Протокола о единых принципах и правилах регулирования деятельности субъектов естественных монополий";
10. Распоряжение Высшего совета "О годовом отчете Евразийской экономической комиссии о состоянии конкуренции на трансграничных рынках и мерах, принимаемых по пресечению нарушений общих правил конкуренции на них за 2018 год";
11. Распоряжение Высшего совета "О времени и месте проведения очередного заседания Высшего Евразийского экономического совета";
12. Протокол о внесении изменений в Договор о Евразийском экономическом союзе от 29 мая 2014 года;
13. Протокол о распределения сумм ввозных таможенных пошлин между бюджетами государств-членов ЕАЭС;
14. Совместное заявление членов Высшего Евразийского экономического совета по случаю 5-летия подписания Договора о Евразийском экономическом союзе;
15. О подписании Протоколов о внесении изменений в Договор о Евразийском экономическом союзе от 29 мая 2014 года; 
16. Протокол о внесении изменений в Договор о Таможенном кодексе ЕАЭС от 11 апреля 2017 года;
17. Соглашение о механизме прослеживаемости товаров, ввезенных на таможенную территорию Евразийского экономического союза;
18. Протокол о внесении изменения в Протокол об условиях и переходных положениях по применению Кыргызской Республикой Договора о Евразийском экономическом союзе от 29 мая 2014 года, отдельных международных договоров, входящих в право Евразийского экономического союза, и актов органов Евразийского экономического союза в связи с присоединением Кыргызской Республики к Договору о Евразийском экономическом союзе от 29 мая 2014 года, подписанный 8 мая 2015 года.

 


[1] Pozri: Nový integračný a geopolitický fenomén: Eurázijská ekonomická únia , www.noveslovo.sk/c/Novy_integracny_a_geopoliticky_fenomen_Eurazijska_ekonomicka_unia

[2] Podrobnejšie k referendu pozri: https://tass.ru/spec/ussr-referendum

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984