Junckerov balík neoliberalizácie
štvrtok 27. november 2014
SÚVISIACE:
Investičný plán Komisie: každé euro z verejných zdrojov prinesie pätnásť eur celkových investícií
Predseda Európskej komisie (Komisia) Jean-Claude Juncker na plenárnom zasadaní Európskeho parlamentu (Parlament) dňa 26. 11. 2014 priblížil detaily návrhu, vďaka ktorému má do reálnej ekonomiky v najbližších troch rokoch pribudnúť dodatočných 315 miliárd EUR. Poslanci Parlamentu očakávali spresnenie Junckerovho zámeru už od júla 2014, keď ho ako prvú z desiatich priorít ešte v pozícii kandidáta na predsedu Komisie predstavil v dokumente „Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu.“[1]
Spomínaný balík financií má smerovať na podporu vedy, výskumu ako aj malých a stredných podnikov. Od investičnému boomu si Komisia sľubuje vytvoriť 1,3 miliónov nových pracovných miest. Dosiahnutie tohto cieľa spočíva v zatraktívnení investičného prostredia pre investorov zo súkromného sektora. Pri požadovaní podpory pre svoj projekt sa Juncker opiera o skutočnosť, že EÚ, aj napriek svojmu potenciálu, v oblasti investícií za zahraničnou konkurenciou nebezpečne zaostáva.
Podľa predsedu Komisie Európska únia disponuje dostatočnou mierou likvidity a až 50 % verejných prostriedkov by mohlo byť využitých na investičné účely. Uvedené prostriedky by mali byť jedným z dôležitých zdrojov, ktoré poputujú do nového Európskeho fondu pre strategické investície. Po prejave predsedu Komisia na svojich stránkach sprístupnila nové dokumenty súvisiace s Junckerovým projektom[2]. Spolu so skôr dostupnými informáciami dotvárajú ucelenejší obraz o zámeroch predsedu Komisie.
Juncker neprináša hotové čerstvé financie, ale sľubuje ich vytvoriť. Ako hlavný nástroj mu poslúži už spomínaný nový Európsky fond pre strategické investície, ktorý má začať fungovať od júna 2015. Záloha fondu bude pozostávať zo 16 miliárd eur alokovaných v budúcoročnom rozpočte EÚ, pričom zatiaľ vieme, že 3,3 miliárd eur sa má vyčleniť z Nástroja na spájanie Európy, 2,7 miliardy eur z programu Horizont 2020 a 2 miliardy eur z rozpočtových rezerv. Alokácia dodatočných ôsmich miliárd nie je presnejšie špecifikovaná. Zvyšok, 5 miliárd eur, poskytne Európska investičná banka. Základ fondu tak bude tvoriť 21 miliárd eur, pre ktoré chce predseda Komisie pripraviť také investičné prostredie, aby každé jedno euro malo 15-násobnú návratnosť.
Opatrenia na zatraktívnenie investičného prostredia majú predovšetkým zahŕňať:
- Garanciu investícií s vyšším rizikom,
- stimulovanie súkromných investícií z verejných zdrojov,
- menej regulácie a viac flexibility,
- zmeny týkajúce sa Štrukturálnych a investičných fondov,
- preferovanie súkromného sektora pri tvorbe pracovných miest.
Na Junckerovom balíku pracuje komisár Jyrki Katainen (bývalý fínsky minister financií a predseda pravicovej Národnej koaličnej strany), podľa ktorého má projekt priniesť aj výrazné zefektívnenie úverovej politiky EIB a ďalších európskych úverových inštitúcií a to najmä v oblasti infraštruktúry a budovania jednotného trhu. Jeho snahy sa v týchto dňoch orientujú na získanie pozície Rady zasadajúcej 18. a 19. decembra. Predloženie príslušnej regulácie Komisie je naplánované na január.
Junkerova prezentácia sa na plenárnom zasadaní stretla prevažne s priaznivými ohlasmi. Okrem EPP vyjadrilo plnú podporu projektu i S&D a ALDE. GUE/NGL sa k očakávaniam Komisie vyjadrili s určitou skepsou, kým zelení a ECR sa k návrhu postavili skôr odmietavo.
Z pozície ľavice môže ísť o projekt, ktorý je potrebný z hľadiska poddimenzovaného investičného potenciálu EÚ a to najmä v oblastiach, ktoré spomína Juncker – vo vede, výskume a v podpore malých a stredných podnikov. Projekt však skrýva i vážne riziká súvisiace so spôsobom, akým predseda Komisie navrhuje získať zdroje financií.
Koncom tohto roka vnútorný dlh EÚ dosahuje 30 miliárd eur a na pokrytie najurgentnejších pohľadávok únia zúfalo potrebuje aspoň 5 miliárd v čo najkratšom čase. V tejto situácii hovoriť o dostatku likvidity je zavádzajúce a účelové. O to problematickejšie je vyčleniť 16 miliárd z rozpočtu na rok 2015 zaťaženého vysokým deficitom zdedeným z predchádzajúceho roka. V prípade, že Parlament uverí sľubom predsedu Komisie o návratnosti financií, čo sa pravdepodobne stane, otázka stojí, či prípadné vyčlenenie uvedenej sumy neohrozí príslušné projekty. Využitie finančných prostriedkov ako iba záruky bez toho, aby boli vybrané z rozpočtových položiek, nemusí totiž v investoroch vzbudiť dostatočnú dôveru.
Ďalším vážnym problémom pre ľavicu je otázka zatraktívňovania investičného prostredia. Spôsob, akým uvažuje Komisia, smeruje k vytváraniu neoliberálnejšieho prostredia. Dáva do hry financie daňových poplatníkov v zmysle známeho: „Privatizácia ziskov, socializácia strát.“ Napriek Junckerovmu ubezpečovaniu, že projekt povedie k rastu bez dodatočného vytvárania nových dlhov, pravdepodobne ani on sám neverí tomu, že jeho sľuby sa neponášajú na bublinu, v tomto prípade tú dobre známu finančnú, o ktorej vieme, že zvykne prasknúť s poriadnym rachotom. Odhliadnuc i od tohto rizika, balík predsedu Komisie je z pozície ľavice problematický pre ďalšie zásadné aspekty:
- Investície súkromného sektora sa podľa skúseností z boja proti svetovej chudobe najčastejšie vyhýbajú málo rozvitým regiónom, čo je logické z hľadiska snahy o dosiahnutie čo najvyššieho zisku.
- I v prípade investícií do chudobných regiónov neexistuje záruka, že z investícií budú profitovať miestni obyvatelia.
- Štrukturálne a investičné fondy majú pred využívaním grantov uprednostniť „inovatívne financovanie“, čo môže opäť znevýhodniť menej rozvinuté regióny.
- Počíta sa so zvýšením spolufinancovania balíka členských štátov EÚ.
- Pri zmienkach o pracovných miestach sa nevyskytuje odkaz na ich kvalitu.
- Návrhu chýba akýkoľvek dôraz na sociálnu dimenziu, čo je vzhľadom na vážnu sociálnu situáciu desiatok miliónov Európanov zarážajúce.
Spôsob, akým predseda Komisie mieni mobilizovať 315 mld., môže podľa spomínaných výhrad viesť k prehlbovaniu sociálnych rozdielov. A to i napriek tomu, že Juncker, ako uviedol vo svojom vystúpení, sníva o tom, že grécke deti chodia do škôl vybavených modernými počítačmi. Isteže ide o pekný sen. Otázkou je, či sú v ňom aj deti chudobných rodičov. Nakoniec poznámka o výhrade, ktorú by ľavica mohla rovnako zaradiť medzi jednu z najzávažnejších: Ide o viditeľné podriaďovanie politiky EÚ záujmom súkromného sektora. Táto výhrada sa už netýka len problému sociálnej spravodlivosti, ale i otázok demokratickej spoločnosti a práv občanov EÚ.
Ľavica pritom vie ponúknuť alternatívne riešenia, ktoré nie len reálnej ekonomike dokážu poskytnúť dostatok finančných zdrojov, ale zároveň vedú aj k znižovaniu sociálnych rozdielov a posilňovaniu demokracie. V hospodárskej politike sa dané riešenia týkajú napríklad eliminácie daňových rajov, zvyšovaniu tlaku proti ekonomickému a legislatívnemu zvýhodňovaniu nadnárodných korporácií, daní z finančných transakcií či ďalších krokov posilňujúcich verejnú kontrolu nad finančným sektorom.
Európsky fond pre strategické investície[3]
