Reklama
Reklama

K správe o stave školstva na Slovensku

Počet zobrazení: 3870

skola.jpgV úvode Správy o stave školstva na Slovensku, ktorú dalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR na verejnú diskusiu v apríli 2013, sa uvádza, že vláda SR a Národná rada SR sa „prvýkrát zaoberajú komplexným dokumentom o školstve“. Predkladateľ správy ju teda považuje za komplexný dokument o školstve, no text dokumentu sám skromne nazval správou o stave školstva na Slovensku. Obsah správy svedčí o čomsi inom: text nie je ani správou o stave školstva, ani komplexným dokumentom o našom školstve. Prečo?

Nuž preto, lebo správa je príliš plytká, popisná, neuveriteľne povrchná a ako komplexný dokument nie je ani súhrnná, ani súborná, ani všestranná a už vôbec nie je návrhom strategického smerovania nášho školstva. Je to skôr neúspešný pokus o náčrt budúceho smerovania školstva, ktorý, ak by sa aj realizoval, tak naše školstvo by podstatným spôsobom nepokročilo, nesplnilo by výzvy a očakávania predpokladané v budúcnosti.

Ak sa za celých 20 rokov existencie SR jednotlivé vlády SR a Národná rada SR stavom školstva nezaoberali preto, že takýto programový cieľ nemali, teraz, na základe predmetnej správy, sa k prerokovaniu stavu, problémov a perspektív školstva v SR nedostali, lebo ministerstvom školstva predložená správa im to neumožňuje. V diskusii, ktorá v NR SR trvala približne jeden rokovací deň, vystúpilo 18 poslancov a odznelo v nej vyše 20 faktických poznámok. Väčšiu časť diskusie však tvorilo prázdne koalično-opozičné prekáranie, podpichovanie, napomínanie...

Značná časť správy o regionálnom školstve a rozsiahle prílohy sa týkajú charakteristiky jeho stavu. Má to logiku, no čitateľ nedostáva charakteristiku, ale iba suchý popis, jednoduchú deskripciu niektorých štruktúr, resp. parametrov, štandardných štatistických výstupov o regionálnom školstve tak, ako sa nachádzajú v školskom zákone, podzákonných normách a vo výsledkoch štátnych programov štatistických zisťovaní. Ak by sa našiel ochotný a kvalifikovaný IT odborník, ktorý by porovnal obsah správy so znením školského zákona a príslušných noriem, tak by nesplnila predložená správa ani nároky, kladené na originalitu diplomovej práce na bakalárskom stupni vysokoškolského vzdelávania, lebo text správy je prevažne netvorivo odpísaný.

Popisné časti správy sú v niektorých prípadoch ilustrované údajmi. Napr. v časti „Zamestnanci v regionálnom školstve“ sú uvedené aktuálne počty pedagogických zamestnancov, nie však už ich kvalifikovanosť. V údajoch o počtoch zamestnancov chýba ich vývoj a prípadne aj predikcia, ktoré by mohli ukázať, ako sa vyvíjal počet pedagogických zamestnancov, čo ho ovplyvňovalo, aké to malo dôsledky na kvalitu škôl a čo z toho vyplýva pre budúcnosť nášho regionálneho školstva. Správa málo alebo nič nehovorí o kvalite škôl a školstva, napr. o pripravenosti detí predškolského veku na školu, o vzťahu žiakov a študentov k škole, o vzťahoch učiteľov a žiakov, učiteľov a rodičov, o formovaní základov morálky žiakov v škole, o formovaní obrazu sveta na základe vedomostí a poznatkov základov vied, ktoré sú zahrnuté v obsahu vyučovacích predmetov, o úrovni mravného myslenia, cítenia a správania žiakov, o prejavoch zlého správania, o bezpečnosti žiakov a učiteľov v škole, o telesnom stave, rozvoji a o zdravotnom stave žiakov i učiteľov, o hygiene školského prostredia a o mnohých ďalších parametroch kvality školy.

Podstatná časť správy je postavená  na prijatom strategickom cieli rozvoja regionálneho školstva, ktorým má byť „Dostatočne financované a efektívne fungujúce regionálne školstvo zabezpečujúce kvalitnú výchovu a vzdelávanie, reagujúce na aktuálne i očakávané potreby praxe, dostupné pre všetky vrstvy spoločnosti, poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného štýlu a zabezpečujúce učiteľom postavenie a ohodnotenie zodpovedajúce mimoriadnemu významu ich práce.“

Tento strategický cieľ nie je argumentačne zdôvodnený, je formulovaný siahodlho, ale priúzko a jednostranne. Priúzko preto, lebo chápe zmysel výchovy a vzdelávania najmä vo vzťahu „k aktuálnym a očakávaným potrebám praxe“ a absolútne ignoruje osobnosť žiaka, jeho možný a potrebný mnohostranný rozvoj. Dôraz na „poskytovanie deťom a žiakom základ zdravého životného štýlu“ je viac-menej cestou k tomu, aby sa budúci dospelí občania a zamestnanci dokázali prispôsobovať aktuálnym životným vzorcom, ktoré sú neraz zdravému životnému štýlu na míle vzdialené. Blízke sú skôr konformizmu, ktorý v danom sociálnom prostredí diktuje medializovaný životný štýl, ambície k bezduchému konzumu, nízkej miere všeobecnej kultúry a všeľudskej morálky. „Aktuálne očakávania praxe“ budú v čase, keď súčasní žiaci regionálnych škôl prídu do praxe, predsa dávnejšou alebo dávnou minulosťou. Napr., ako má súčasná škola pripravovať svojich absolventov na stav, keď značná časť z nich môže byť a bude nezamestnaná? Keď zamestnávatelia nedokážu definovať budúce potreby kvalifikovaných zamestnancov?

Ďalšia konkretizácia tohto strategického cieľa svedčí o tom, že  ministerstvo školstva sa vydáva na cestu preferovania výkonovej stránky výsledkov žiakov napr. v medzinárodných hodnoteniach prostredníctvom testov. Čo znamená „zdravý životný štýl“ v nestabilných a krízových sociálno-ekonomických podmienkach? V podmienkach, keď divízie nezamestnaných tvorí vyše 400 tisíc ľudí schopných produktívnej práce? Čo je už také zdravé na sociálnom prostredí, ktoré jednostranne určujú peniaze, všemocná reklama, starostlivosť o plné brucho, honba za majetkom, mocou? V týchto dimenziách považujeme cieľ formulovaný v správe - „Konečnou ambíciou vyjadrenou v stanovenom strategickom cieli je však dostať slovenské školstvo medzi najlepšie školské systémy.“ – za zavádzajúci, nebezpečný a, samozrejme, nedosiahnuteľný, lebo odvádza pozornosť od dosahovania skutočne potrebných cieľov a plnenia úloh nášho školstva. Prečo by sa malo školstvo na Slovensku prispôsobovať v prvom rade jednostranným výkonovým ukazovateľom „špičkových krajín“? Ich realita je iná a ich ambície sa viažu na veľmi rozdielne podmienky, vlastnú históriu a vývoj. Podľahnúť týmto vzorom by bolo celkom nedostatočné až absurdné najmä v prijatí hlavných výkonových kritérií kvality školstva. Tieto kritéria treba brať vážne, no môžu byť pomocnými ukazovateľmi kvality školstva, nie sú však podstatou jeho kvality.

Hlavný, ústredný cieľ výchovy a vzdelávania musí zahŕňať potreby spoločnosti na danom stupni vývoja i v jeho dynamike a súčasne musí vyjadrovať potreby jednotlivca, teda vychovávanej a vzdelávanej osobnosti.

Vysvetlenie, prečo práve takto formulovaný cieľ sa nachádza v texte správy, ktorej autori bez hanby a studu uvádzajú, že „opatrenia, ktoré uvádza správa, boli potvrdené aj predbežným prieskumom školského systému na Slovensku vykonaným tímom spoločnosti McKinsey v prvej polovici roku 2011. Najdôležitejším záverom je, že slovenský školský systém by sa mal z úrovne ,dobrý‘ zlepšiť na úroveň ,výborný‘. Pre tento prechod na vyššiu úroveň kladie prieskum, okrem prierezových opatrení, špecifický dôraz na opatrenia najmä v oblasti zlepšovania kvality učiteľov.“

Je zrejmé, že strategický cieľ, čiastkové ciele i úlohy smerovania nášho školstva formuloval tím ľudí, ktorí posudzovali naše školstvo vytrhnuté z vlastného kontextu, vytrhnuté z vlastných koreňov, tradícií, vlastných dobrých i najlepších skúseností, ale i vlastných chýb a nedostatkov. Nemôžeme pochybovať o tom, že experti spoločnosti McKinsey odviedli svoju prácu podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Pochybujeme však o kvalifikovanosti, o vedomí a svedomí ľudí, ktorí zverili túto významnú prácu takejto spoločnosti. A keby ju aj zverili, nič im nebránilo, aby paralelne s prácou expertov spoločnosti McKinsey robili analýzy a návrhy rozvoja školstva na Slovensku aj tímy domácich vedcov – pedagógov, psychológov, sociológov, filozofov, lekárov, hygienikov, ekonómov, právnikov, informatikov a ďalších odborníkov. Výsledky mohli byť porovnané a na tomto základe mohli byť prijaté reálne návrhy politických rozhodnutí.

Konkretizáciou strategického cieľa sú čiastkové ciele, plnenie ktorých by malo zaručiť postup regionálneho školstva v SR medzi výborné školské systémy:

- Dostatočne financované a efektívne fungujúce školstvo systémovo podporujúce kvalitu
- Kvalitný, spoločensky rešpektovaný a primerane odmeňovaný učiteľ

- Kvalitná výchova a vzdelávanie
- Kvalitné odborné vzdelávanie a príprava reagujúce na aktuálne a očakávané potreby praxe
- Školstvo dostupné pre všetkých
- Školstvo poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného štýlu.

Väčšina formulácií čiastkových cieľov je nejasná, hmlistá, nemotivujúca a, dokonca, chybná a nepoužiteľná (napr. ako má školstvo poskytnúť deťom a žiakom základ zdravého životného štýlu?). K uvedeným návrhom čiastkových cieľov dodávame len pár prostých, ale veľmi naliehavých otázok: V čom je objavnosť, originalita a logika týchto cieľov? Ktoré školstvo na svete sa obíde bez sústavného zlepšovania v dimenziách týchto cieľov? Načo bola potrebná taká dlhá a komplikovaná príprava správy o stave nášho školstva, keď cesty nápravy sú zahrnuté vo všeobecne známych, až triviálnych opatreniach, ktorým chýba to hlavné – reálny cieľ? Komu sme to zverili školstvo a s ním budúcnosť detí a mladých ľudí?

Nazdávame sa, že v prvom rade by sme sa mali usilovať hľadať a nájsť odpovede na tieto otázky a aj na ich základe projektovať vzostupný rozvoj nášho regionálneho, ale i vysokého školstva. Najmä treba hľadať odpoveď na otázku, prečo minister školstva, ktorý riadi vedu a výskum v SR dostatočne nevyužil domáci vedecko-výskumný potenciál a jeho dostupné výsledky na prípravu správy o stave školstva na Slovensku?

Matej Beňo (*1942) učiteľ, školský pracovník, v rokoch 1990-2008 pracoval v Ústave informácií a prognóz školstva v Bratislave, kde ako hlavný autor vydal publikácie: Školstvo a nová paradigma rozvoja Slovenskej republiky (1993); Paradigma školy (1996); Slovenská škola na prahu 3. tisícročia (1997); Učiteľ v procese transformácie spoločnosti (2001); Rodičia o súčasnej škole (2006); Regionálne školstvo v Slovenskej republike - analyticko-prognostické štúdie (2004). Od roku 2008 v dôchodku. Je šéfredaktorom časopisu pre občiansku spoločnosť a humanizmus Prometheus.

Ilustračná snímka Emil Polák

Pozvánka na:

Verejnú diskusia o stave školstva a návrhoch riešení za účasti ministra školstva Dušana Čaploviča

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama