Reklama
Reklama

Kam vietor, tam názor

Počet zobrazení: 1811

Posivený svedok sa tak začítal do vyhlásenia Juraja Drobu (SaS), že nepostrehol spustenú zvučku Matelka: halo, ha-ha-ha, halo, lo-lo-lo... Kto by sa však naplno nesústredil na silné slová bratislavského župana! „Keď prehovorí niekto ako Milan Žitný, alebo dokonca aj Robert Kaliňák, pozorne počúvam. Chcem vedieť pravdu o samozranení aj samovražde generála Lučanského. A je mi jedno, kto je práve pri moci.“ (spravy.pravda.sk, 2. 1. 2021) Posiveného svedka o to väčšmi šokovalo, keď sa zo župného úradu o niekoľko dní ozval Drobček. Pokorne sa prihovoril najmä koaličným partnerom. „Prosím, nekrižujte ma za to, že som pod tlakom emócií v deň úmrtia generála Lučanského položil niekoľko otázok. Som stále ten istý Ďuro Droba, akého ma viacerí poznáte 20 a viac rokov.“ (hlavnydennik. sk, 7. 1. 2021) Čo zmenilo Drobu na Drobčeka s hláskom legendárnej bábkoherečky Milky Tomanovej? Že by mu niekto z koalície pripomenul kamarátstvo a podnikanie s Marianom Kočnerom? „Ďuro je môj priateľ a majiteľ apartmánu v Residence hoteli (na Donovaloch – pozn. aut.),“ napísal Kočner v uniknutej SMS komunikácii Richardovi Sulíkovi v roku 2012. (ereport.sk, 9. 1. 2021)

Minulosť na názorového súpera vytiahla aj Iveta Radičová, profesorka sociológie, expremiérka, bývala podpredsedníčka Dzurindovej SDKÚ–DS a ideová spoluautorka Kiskovej strany Za ľudí i Progresívneho Slovenska. „Pellegriniho voliči trpia stratou pamäti. Ako keby pán Pellegrini nebol pri mnohých tendroch. Ako keby neniesol spoluzodpovednosť za stav v justícii, polícii, a tak ďalej...“ (precitaj.si, 17. 12. 2020) Posivený svedok nevie, ako funguje pamäť priaznivcov Hlasu-SD, ale tá vlastná ho zatiaľ nesklamala. Napríklad nezabudol, že premiérka Iveta Radičová nevyhovela „výzve organizátorov protestov Gorila, aby ihneď odvolala ministra financií Ivana Mikloša, šéfa diplomacie Mikuláša Dzurindu a podpredsedu vlády Rudolfa Chmela pre podozrenie o ich prepojení na investičnú skupinu Penta“. (topky.sk, 2. 2. 2012) Našťastie minister vnútra Daniel Lipšic bol džentlmen a muž činu! „Protest Gorila ukončila polícia. Použila vodné delo.“ (aktuality.sk, 3. 2. 2012) Zato Mikuláš Dzurinda sa nedžentlmensky bránil, že sa s Jaroslavom Haščákom z Penty stretol iba raz. „Pani Radičová ma požiadala, aby som sa s ním stretol v jej dome, tak som jej vyhovel.“ (topky.sk, 5. 2. 2012)

Navyše sa ukazuje, že premiérka Radičová odštartovala to, čomu dnes hovoríme: matovičovizmus. Alebo bude po mojom, alebo... „Ak v utorok nebude koalíciou zvolený Jozef Čentéš (za generálneho prokurátora – pozn. aut.), podá demisiu.“ (topky.sk, 6. 10. 2010) Nie div, že koaliční poslanci s nožom na krku a mnohí aj s vidinou konca poslaneckej kariéry si horlivo fotografovali vyplnené hlasovacie lístky. Pred ich vhodením do volebnej urny. Vydieranie ako pracovnú metódu použila aj pri eurovale. Alebo euroval, alebo končíme! Jej hrozba tentoraz nezabrala. Na schválenie eurovalu chýbali aj hlasy dvoch neprítomných poslancov: Richarda Sulíka (SaS, predseda NR SR) a Igora Matoviča (nezaradený)... Zatiaľ čo dnešný premiér pred kamerami verklíkuje, že Sulík už jednu vládu povalil a „ak by mal Boha pri sebe, tak sa zbalí a odíde“ (topky.sk, 10. 1. 2021), vtedajšia predsedníčka dosluhujúcej vlády pred kamerami teatrálne „vyzývala Sulíka a ministrov SaS, aby boli chlapi a odstúpili“. (domov.sme.sk, 11. 10. 2011) „Iveta Radičová predviedla sebazničujúci prístup k vedeniu koaličnej vlády. Zo spojencov si robila oponentov a naopak. Viedla viacero vnútrokoaličných konfliktov. Chcela hovoriť do príliš veľa rezortných vecí.“ (impulzrevue.sk, 3/2011) Keď dnes kritizuje premiéra Matoviča, uvedomuje si, že kritizuje svojho žiaka? V čom žiak prerástol učiteľku, naznačil Alojz Hlina. „Matovič je nahrávač. Vie, že nemôže pozverejňovať všetko, čo má.“ (slovensko.hnonline.sk, 15. 1. 2021) Ale čo mu bráni, aby rebelantovi medzi štyrmi očami pustil úryvok? Na jednej z Matovičových nahrávok sa pošmykol aj prezidentský kandidát Radoslav Procházka. Pôvodne to bol rozhovor medzi kamošmi Igorom a Radom.

Isteže, aj Peter Pellegrini sa riadi heslom: čo bolo, bolo, a dnes je dnes. Ešte nedávno od ministra zdravotníctva žiadal, aby „detailne vysvetlil, na čo je potrebný kompenzačný fond k očkovaniu“. (dennikn.sk, 6. 12. 2020) Dnes ho už kompenzačný fond neznepokojuje. A už vôbec ho neomína, prečo by sa naň mali skladať slovenskí daňovníci a či by to nemala byť psia povinnosť výrobcov dovážaných vakcín. Radšej sa strápňuje ako žiačik, ktorý nevie jasne odpovedať na otázku, či sa dá zaočkovať. Alebo kompenzačný fond nebude, aby sa nespochybňovala bezpečnosť vakcíny?

Keď sa redaktor Pravdy kajal za rozhovor s Milanom Žitným s názvom Zabili mi kamaráta, posiveného svedka ovanul chlad poaugustovej normalizácie. „Jasne som neupozornil, že oslovený vychádza len z informácií zo svojich zdrojov, ktoré – ako deklaroval – si želal ako publicista chrániť.“ Neoznačil Milana Žitného za konšpirátora, ale sľúbil, „že si toto svoje zlyhanie dobre zapamätám a poučím sa z neho“. (nazory.pravda.sk, 13. 1. 2021) Medzi nami: nebol to signál domáceho redakčného násilia? Preto by si mal kajúcnik čím skôr vziať príklad z kolegov, ktorí pochopili, čo pracujúci ľud, pardon, verejnosť od žurnalistiky dnes očakáva. „Počas rozlúčky so zosnulým bývalým policajným prezidentom v hlavnom meste viacerí ľudia nedodržiavali odstupy, niektorí nemali prikrytý nos.“ (aktuality.sk, 8. 1. 2021) „Kočner s Ruskom už sedia. Kto bude ďalší?“ (Tamtiež, 15. 1. 2021) Čo na tom, že horlivosť novinárov v boji proti mafii scvrkla Gorilu na „hlas podobný Ficovmu“ a na colu. Zato Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda bezostyšne moralizujú a mudrujú. Ak im médiá z minulosti niečo vyhodia na oči, tak len občasné negavalierske správanie k Ivetke, resp. k jej mediálnej podobe.

Akoby ich jedna mater mala! Darmo sa tomu politici bránia a vyplazujú na seba jazyk. Ako Fica strašia sorosovci a Matoviča mudrosráči, tak niekdajší premiér Dzurinda odhalil nebezpečnú „skupinku“. (spravy.pravda.sk, 9. 10. 2003) Ak Ficovi vyčítali, že zametá problémy pod koberec, tak Matovič ich necháva vyhniť. Po vzore Dzurindu. „Keď videl problém, čakal, ako sa to bude ďalej vyvíjať.“ (tyzden.sk, 11. 10. 2008) Až sa posivený svedok pýta, ako je možné, že ten, kto má podľa Matoviča na svedomí 4 300 ľudských životov a ochudobnil nás o miliardu eur, ešte behá po slobode? Kde sú zábery, ako kukláči so samopalmi nadránom vrážajú do Sulíkovho domu a vyvádzajú ho v putách?

Ruku na srdce, komu sa tu dá ešte veriť? Keď slová politikov v priamych prenosoch alebo statusoch strácajú váhu a prezidentka si nad všetkým umýva ruky. Napríklad v novoročnom prejave apelovala na úctu k vzdelaniu, ale neprekážajú jej diplomovkoví plagiátori na čele parlamentu, vlády i rezortu školstva. Z tzv. nadstraníckych driemot ju neprebrala ani rakúska ministerka práce a rodiny Christina Aschbacherová, ktorá po prepuknutí škandálu okolo dizertačnej práce okamžite abdikovala. Prezidentka nekoná napriek tomu, že je to aj škandál Slovenskej technickej univerzity, teda nie nejakej súkromnej vysokej školičky kdesi pánubohu za chrbtom.

Aspoňže veriaci môžu pokojne zaspávať! „Nad našou krajinou letelo lietadlo, na palube ktorého bol generálny vikár nitrianskej diecézy Peter Brodek a relikvia Kristovej krvi. Brodek ňou udeľoval požehnanie Slovensku.“ (ta3.com, 11. 1. 2021) Posivený svedok sa však obáva, že spása nepríde zhora. O jej možných pozemských cestách i cestičkách radšej ani nerozmýšľa...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama