Katastrofické prognózy verzus ekonomická demokracia
piatok 30. január 2015
Inštitút ASA (analýzy, stratégie, alternatívy) v spolupráci s Klubom Nového slova pripravil diskusné fórum na tému: Katastrofické prognózy verzus ekonomická demokracia. Na podujatí, ktoré bolo 29. januára 2015, vystúpil h. prof., Dr., Ing. Ivan Haluška, DrSc.
Z podujatia ponúkame audiozáznam prednášky I. Halušku.
Reagujte na článok
Komentáre
To je dobrá myšlienka, preštudovať si v rámci projektu ekonomickej demokracie myšlienky Šikovej reformy z r. 1968. Treba sa opierať hlavne o socialistických autorov, nie západných. Západní sa budú vždy pohybovať o jednu historickú priečku nižšie a uvažovať len v rovine kapitalizmu, či post-kapitalizmu.Socialistickí autori už nadobudli skúsenosti zo socialistickej ekonomiky.
Myšlienky Šikovej koncepcie reformy v r. 1968 nemohli byť realizované, nedozrel vtedy na ne čas (teda úroveň výrobných síl), Lenže vývoj výrobných síl od tej doby značne pokročil a tieto myšlienky sa z časti môžu využiť práve dnes.
Peter a v čom je zmysel dať AE do správy zamestnaneckej správe? Štát by ich aj tak musel zviazať v činnosti prísnymi pravidlami, štátnym dozorom, takže pôvodný´zámer zamestnaneckej správy by sa aj tak vytratil. Nebezpečné by bolo aj to, ak by sa snažili hlavne o navýšenie zisku, aby sa mohol prerozdeliť. Mohlo by to ísť na úkor bezpečnosti samotnej AE, ale aj energetickej bezpečnosti štátu.
Ďakujem, pán Manda, tu si rozumieme, "cesta demokratizácie ekonomiky je možná len v podmienkach spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov" a to by bolo úplne ideálne, najprv uskutočniť revolučné spoločensko-politické zmeny a potom, keď už bude všetko celospoločenské, organizovať ekonomickú demokraciu...:) úsmev -
a bol by som radšej, ak by diskutoval a odpovedal profesor Haluška, ja som len človek z praxe čo mal možnosť a šťastie ísť do praktického výskumu a nakoniec osobne diskutovať i s profesorom Schweickartom o ekonomickej demokracii ... ktorý tento filozofický koncpet dal do ucelenej podoby, ba dokonca i on sa odvolal a bol prekvapený potom rozsahom už uskutočnených debát o ekonomickej demokracii v ĆSSR okolo roku 1968 - vtedy sme to volali "socializmus s ľudskou tvárou a ekonomická reforma mala byť tiež zameraná na zamestnanecké samosprávy podnikov. Mal som vtedy 13 rokov, nemám právo pokračovať...
Lenže v tom je "pes zakopaný" - aj socialistické strany a vôbec sociálno demokratické strany sa už vzdali myšlienky na vytvorenie fungujúceho socializmu ( Socialistická internacionála v roku 1988, tj. tesne pred rozpadom krajín "socialistického tábora" - opravte ma, možno sa mýlim o rok v dátume)
Komunistické hnutie utrpelo porážku v studenej vojne a nepozviechalo sa.Nuž, a teraz povedzte praktikovi, ako skúmať a implementovať zamestnaneckú samosprávu za takéhoto stavu?
Najmä, ak starí ľavicoví borci ako Andrej či Milan či mladá ľavicová mlaď, pomýlená bludmi, ani len nevie, čo by robila s tou vyhratou revolúciou po prvom dni...
Nevlastním grófske majetky ako Fourier, Owen, Saint-Simon... KDE by som si vyskúšal ten experiment; no, tak poraďte...
takže pokračujeme, budem slušný...
Milan, protiotázka: A v čom vidíme zmysel, ak dá štát SR do rúk vybudovanie a prevádzku atómovej elektrárne súkromnému investorovi, asi teda zahraničnému, keď vie, že i tak mu zadotuje, teda daruje a preplatí časť nákladov a určite "stimuly" vo forme draho preplatených pracovných miest? Ak nakoniec vieme, že po niekoľkých rokoch sa investície zahraničnému investorovi odpíšu prevádzkou a riskujeme (takmer s istotou), že potom už lacnú energiu nám tu v našom štáte a pre našich občanov bude predávať "za svetové ceny", aby na nich utŕžil čo najvyšší zisk? A to ešte nemáme istotu, že rentiéri v podobe finančných skupín sa jedného dňa nerozhodnú zavrieť AE povedzme iba z dôvodov, že už im "nenesie" také zisky a investovať do nej "sa im nevyplatí"?
Isteže, aj ja by som ideálne prijal, aby takéto celonárodné investície, ako energetika, boli štátne, teda celospoločenské a aby AE bola spoločenským vlastníctvom krajiny, v ktorej žijeme a aby sa štát stal tým primárnym zamestnávateľom a nemusel "dotovať" súkromníých investorov.
Ale ani dnes na to Slovenská republika nemá a ak aj zhromaždí, teda akumuluje finančné prostriedky, určite celej spoločnosti pomôže, že sa nájde kolektív ľudí, ktorí budú túto investíciu uskutočňovať, ktorí ako zamestnanecká samospráva bude ešte dlho a poeticky napíšem "na večné veky" spravovať ako organizácia túto atómovú elektráreň a budú mať dohodu so štátom, teda so spoločnosťou, s regionom, s obcou, s komunitami, ako hospodáriť tak, aby energie boli prijateľne ocenené a aby celý proces bol neustále rozvíjaný - a nie iba kvôli "zisku"...
ad" štátny dozor", to je niekto mimo národa? Myslím, že je celkom prirodzené, že "štátny dozor" bude dozerať, pretože pravdepodobne to nebude jediná AE a jediný energetický podnik na Slovensku. To sa nevylučuje...
....
viete, diskutujeme tu niekedy polemicky, ale hlavne si myslím, že "mapujeme problemtaiku"... keby sa neprerušili takéto práce v marci 2012, možno by už našla i vláda Smeru SD odvahu pustiť do ekonomiky nejaký ten podniik na princípe zamestnaneckej samosprávy a možno by sa už tvorili i nejaké inštitúcie ekonomickej demokracie... ani ja nie som vševed a iba v takýchto diskusiách sa posunieme ďalej...a sami cítime, že ani my, ľudia na politickej ľavici, si vlastne už fungovanie hospodárstva v socializme nevieme dobre predstaviť...
Môj vstup z ktorého si robíte posmech naväzuje na vstupy 1 a 3 v tejto diskusii a na v bode 3 uvedený odkaz. Ak dokážete pripustiť možnosť, že kapitalista v ľubovoľnej podobe ( v tom aj družstvo či štátny podnik) neokráda svojich zamestnancov ale spoločnosť ako celok a touto cestou môže ale nemusí okrádať aj svojich zamestnancov potom tento môj vstup ktorý je Vám na smiech plne obstojí.
Som si vedomí toho, že tento postoj je v rozpore so všetkým čo sa doteraz o súčasnej ekonómii popísalo a ako píšete som natoľko frajer, že si trúfam tento svoj postoj v serióznej diskusii obhajovať. O diskusiu ktorú Ste týmto vstupom nasmeroval k vzájomným urážkam nemám záujem!!!
Žiaľ nie som žiadny expert na ekonomické reformy. Ale tak ako mnohí ďalší, ktorí sme prežili tzv. socialistickú "totalitu" sa domnievam, že návrat k spoločenskému vlastníctvu výrobných prostriedkov je nutný, ale to neznamená návrat k socializmu, ktorý tu bol.
Ako vieme, trpel viacerími systémovými nedostatkami vo všetkých sférach života spoločnosti, ktoré sa jednoducho nedali odstrániť a je určitým paradoxom, že čím viac materiálneho blahobytu človeku prinášal, tým sa človek v danom systéme stával kritickejším a nespokojnenjším. Radikálny pokus o ráznu premenu samotného systému, t.j. perestrojka sa premenil na jeho krach. Nenašla sa žiadna významenjšia sila, ktorá by socializmus v jeho pôvodnej podobe chcela udržať. Tí, čo ho chceli reformovať, hoc aj radikálnejšie, boli "prevalcovaný" radikalizmom tých, ktorí ho chcle úplne odstrániť.
Ukázalo sa, že šermovať Marxovými frázami bolo ďaleko jednoduchšie ako úspešne riadiť spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov. Napriek tomu som presvedčený o tom, že súčasný svet je k forme demokratického riadenia ekonomických procesov objektívne "tlačený" svojimi vlastnými problémami. Dokonca sa napĺňajú aj podmienky, ktoré Marx považoval za nutné k revolučnej premene spoločnosti, t.j., že zospoločenštenie alebo demokratizácia výrobných prostriedkov môže prebehnúť jednak za podmienky, že systém súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov už nebude schopný ďalšieho pozitívneho vývoja, t.j. bude plodiť viac problémov a negatív než pozitívny pokrok a jednak, že revolučná premena prebehne v globálnom meradle. Predstava, že by nejaký nekapitalistický systém vznikol opäť v jednej krajine, napríklad v Grécku je určite pomýlená. Ako by dopadli snahy o vytváranie nejakých osamelých podnikov fungujúcich na demokratických princípoch, ale v rámci buržoázneho systému neviem posúdiť, ale skôr sa domnievam, že z dlhodobého hľadiska by skôr neprežili.
Určitým povzbudením sa mi javí najmä to, že otázky, ktoré v prvých rokoch po reštaurácii kapitalizmu boli u nás temer tabú a na západe sa domnievali, že už sú vyriešené, sa dnes pretriasajú všeobecne vo všetkých svetových odborných ako aj populárnych médiách. Napríklad nerovnosť rozdelenia bohatstva vo svete, ekologické problémy vyvolávané súkromným záujmom o zisk a pod. Prehlbujúce sa problémy samotného kapitalizmu dnes vyvolávajú všeobecnú tendenciu, najmä v teoretickej sfére, smerujúcu k hľadaniu lepších podmienok života človeka.
Dobrý deň, milí spoludiskutéri, škoda, že sa nezapája aj pán profesor Haluška.
Ak ste mali pocit, že Vás urážam, ospravedlňujem sa Vám, reagujem spontánne a tak, ako keby sme sedeli "na pive" a preberali futlabolvý zápas - v čom je každý Slovák "veľmajster" oproti profesionálnemu hráčovi na ihrisku. Pochopte ma v tej zúfalosti človeka, ktorý sa ocitol obrazne povedané pred komisiou neplavcov, ktorí mu majú dať po rokoch plávania konečne oprávnenie plávať, ale sami sa vody boja a sú neplavcami. Roztrhalo by vás od zlosti, však? :) úsmev
Z toho potom vychádzajú tie ostrejšie argumenty, ale som rád, že diskutujeme. Je však na škodu veci, že namiesto cyklu prednášok o ekonomickej demokracii, ktorá by jednotlivé súvislosti mapovala, sa vždy na Inštitúte ASA ide systémom jednej prednášky na rok, pričom samozrejme prednášajúci preferuje svoj pohľad a problematiku vytrhne zo súvislostí - takže potom nám tie súvislosti spôsobujú pri vnímaní komplexného pohľadu problém, minimálne komunikačný.
A že sú to komunikačné problémy spojené len s vnímaním toho istého možno len preto, lebo "nevieme" o celku, svedčia o tom námietky typu: "prenájom štátneho podniku súkromnej firme vylučujem" , alebo "nechápem, prečo by atómová elektráreň,... ap. nemohli byť v štátnom vlastníctve? A zamestnanci by sa podieľali na rozhodovaní o tých otázkach,ktoré nemajú vplyv na strategické funkcie a dosah podniku, ale sú smerované viac k ich životu." prípadne Sabličove extrémistické "Ďakujem za takúto ekonomickú demokraciu, NECHCEM!!! "
Pretože, ako správne poznamenal pán Manda, "Pán profesor sa v prednáške venoval len otázke delenia pridanej hodnoty dosahovanej na báze princípov buržoázneho spôsobu výrobu. Nevenoval sa nejakému novému ekonomickému systému. "
Možno som sa príliš poctivo snažil poodhaliť komplexný pohľad na ekonomicko-spoločenský systém ekonomickej demokracie, pričom som vlastne hlavne odhalil, že diskutéri nemajú preštudovanú problematiku ekonomickej demokracie aspoň z dostupných zdrojov na Slovensku a tak ako už býva zvykom, tirafajú "od pása", ale to nie je ich chyba, takto sa to "zvykne" na sociálnych sieťach a ja už dnes prestávam pvažovať diskusie na webe noveslovo.sk za odporné, ale skôr tiež sa chaty na sociálnej sieti, k tomu sme dospeli...
Prosím, všimnime si, že som sa snažil od začiatku upozorniť, že treba najprv dobre vedieť, čo sa vo vedomostných zdrojoch ku ekonomickej demokracii píše, potom uviesť, že :
"rozhodne viem podľa Schweickartovej koncepcie a môjho výskumu, že ľudia pracujúci na princípoch ekonomickej demokracie budú mať iný záujem na rozvoji výroby ako námezdní pracovníci a kapitalisti. INÝ! To je to podstatné:"
ak ončím konštatovaním, že naozaj je koncepcia ekonomickej demokracie úplne o inom ako o kapitáli, o koristení, o klamaní a kradnutí a nepôsobí tu antagonizmus vlastníci KONTRA zamestnanci, a KAPITALISTI kontra OKLAMANÁ VEREJNOSŤ. To sme len my teraz už tak z nášho kapitalizmu ubolení, že všade reflektujeme iba tieto pocity...
...nuž a, môj povdych, čo mám povedať ako autor knihy o fungujúcom podniku na princípoch zamestnaneckej samosprávy, ekonomickej demokracie, ktorú mi nechce nik vydať, keďže nie som bohatý a nezaplatím si jej vydanie. Sponzorstvo? Hádam is nemyslíte, že bohatí mi prispejú na dielo vysvetľujúce verejnosti, ako prídu o svoje bohatstvo ? :)úsmer naposledy :)
a niekto mi furt zasahuje do textu, nepísal som, že ônepovažujem diskusie za odporné", písal som, že nepovažujem diskusie za odborné, haha
Vy sa furt utápate vo vnútropodnikovej sfére na ktorú ja Vám v mene dôchodcov, učiteľov, lekárov, atď. z vysoká kašlem.
Nás, čo sme mimo Vášho vysnívaného podniku (a.s., družstva či štátneho podniku) nezaujíma ako sa budete deliť s tým čo Ste od nás nakradli, ale sme proti tomu aby sme boli okrádaný a to čim ďalej tým viac a viac.
O štát ktorý toto okradanie organizuje udeľovaním licencii na okradanie, namiesto toho aby organizoval ľudi k práci a následne objektívne rozdelil produkciu nemáme záujem.
Je načase to povedať nahlas a o tom treba diskutovať a nie o tom ako "vreckovým nožikom" sa brániť proti hromadnému okradaniu väčšiny národa.
Apropo ...kedysi Joseph Schumpeter (1883-1950), toť náš takmer rodák od Viedne, hlásal, že "neexistuje žiadny "zisk" , ak Ste to už napísal tak si pozorne prečítajte http://www.noveslovo.sk/prispevok-v-blogu/Virtualny_svet_versus_clovek_4_alebo_kastracia_vedy_a_jej_premena_na_impotentnu kde som o tom predložil podrobné dôkazy.
Ekonomické perpetuum mobile neexistuje,existujú len zlodeji a okradnutí.
APROPO 2 ..."Pán profesor sa v prednáške venoval len otázke delenia pridanej hodnoty dosahovanej na báze princípov buržoázneho spôsobu výrobu“. Omyl!!! pán profesor vymenoval všetky neduhy kapitalizmu a s nich plynúce hrozby pre ľudstvo a ako tromf z rukávu proti ním vytiahol „ delenie pridanej hodnoty“.