Kauza Čentéš ako ústavnoprávny precedens

Počet zobrazení: 6800

Politickou top témou uplynulých dní bolo rozhodnutie prezidenta nevymenovať Čentéša za generálneho prokurátora. Táto téma ma viacero rozmerov. Je to predovšetkým rozmer politický, ale rovnako, ak nie viac zaujímavý, je aj rozmer ústavnoprávny. Vo svojom komentári sa preto primárne nechcem venovať nechutným politickým čachrom, ktoré sprevádzali voľbu generálneho prokurátora. Skôr  sa chcem venovať spôsobu, akým judikát Ústavného súdu SR zmenil, resp. posunul kompetencie prezidenta ohľadom jeho povinnosti menovať, resp. nemenovať funkcionára zvoleného parlamentom.

Ak chceme celý problém poňať komplexne, musíme sa vrátiť na začiatok 90. rokov, kedy vznikol prvý spor podobného charakteru. Niekedy vo februári – marci 1993 Ústavný súd SR riešil podanie prezidenta Kováča o tom, či je, alebo nie je povinný na návrh premiéra Mečiara odvolať ministra zahraničných vecí Kňažka. Vtedy Ústavný súd SR rozhodol, že prezident nie je povinný ministra na návrh premiéra odvolať. Toto vtedajšie rozhodnutie bolo odbornou verejnosťou prijaté s veľkými rozpakmi, ale platilo a ovplyvnilo ďalšie politické rozhodnutia. Začiatkom roka 1993 ešte vzťahy medzi Mečiarom a Kováčom neboli také zlé, aby to vyústilo do otvorenej konfrontácie. Na upokojenie politickej situácie prezident nakoniec ministra Kňažka odvolal. V rukách však mal rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré mu dávalo oprávnenie neodvolať (a analogicky aj nemenovať) ministra na návrh premiéra.

Toto rozhodnutie zásadným spôsobom posunulo náš politický systém od parlamentného k prezidentskému a malo aj konkrétne dôsledky v neskoršej politickej praxi. Prejavilo sa to hneď po voľbách 1994, keď prezident Kováč odmietol vymenovať Ivana Lexu na post ministra privatizácie. Po celý čas druhej Mečiarovej vlády tak pôsobil Ivan Lexa len ako štátny tajomník spomenutého ministerstva, pričom vedením ministerstva bol poverený premiér Mečiar.

Takýto precedens bol však politicky veľmi nešťastný a nevyhovoval tak koalícii, ako aj opozícii. Preto, keď sa v roku 1999 novelizovala Ústava SR, kompetencie prezidenta sa v tejto časti jasne zadefinovali a odvtedy už prezident nemôže odmietnuť návrh premiéra na menovanie či odvolanie člena vlády. Kým v prípade vlády je situácia jasná, nejasná ostala pri iných funkcionároch, ktorých menuje prezident.

Známym precedensom sa, napríklad, stalo nevymenovanie rektora Univerzity Mateja Bela, ktorého legálne a legitímne zvolil Akademický senát UMB len preto, že vtedajší kancelár prezidenta SR Ján Findra bol bývalým rektorom a jeho nástupca presadzoval inú koncepciu rozvoja univerzity. Samozrejme, vtedajšie nevymenovanie rektora prezident Kováč nemusel nijako zdôvodňovať. Podobne možnosť nevymenovania iných vysokých funkcionárov štátu (generálov či veľvyslancov) zásadným spôsobom paralyzovalo chod štátu v čase, keď boli vzťahy medzi premiérom a prezidentom napäté. Dôsledkom toho množstvo diplomatov presluhovalo, alebo sme na diplomatických postoch nemali diplomatov v najvyššej diplomatickej hodnosti.

Vráťme sa však k najnovšej kauze. Približne pred dvoma mesiacmi vydal Ústavný súd SR nález, podľa ktorého má prezident možnosť nevymenovať kandidáta na generálneho prokurátora zvoleného v parlamente nielen v prípade, ak nespĺňa zákonne podmienky, ale aj z vážnych dôvodov, ktoré mu zabraňujú dôstojne zastávať daný post, resp. za činy, ktoré znižujú vážnosť jeho úradu. Nález zároveň konštatoval, že prezident nesmie konať svojvoľne, ale musí svoje nevymenovanie zdôvodniť. A práve toto je najspornejšia časť nálezu. Dáva totiž prezidentovi veľký priestor na subjektívne rozhodovanie, čo je veľmi dvojsečná zbraň.

Aby bolo jasné, pokladám Čentéša za veľmi slabého a nevhodného kandidáta na post, na ktorý bol zvolený. Na druhej strane, toto rozhodnutie sa stáva precedensom, ktorý dáva prezidentovi do rúk obrovskú kompetenciu blokovať nepohodlného kandidáta. Prezident tak môže ignorovať rozhodnutie  parlamentu, čo môže byť v budúcnosti veľkým problémom pre každú vládu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa anton b.
#1
anton braxatoris
22. január 2013, 07:59

v clanku nebol spomenuty hadam najdolezitejsi faktor - prezident je voleny priamou volbou a preto ma logicky omnoho silnejsi mandat ako kedysi. pokial mu ustava umoznuje nevymenovat kandidata na funkciu z nejakych vaznych dovodov, tak to jednoducho neurobi a hotovo - dokonca je povinny to neurobit. dokonca si myslim, ze to nemusi na verejnosti ani zdovodnovat. lenze to musi - lebo sme na slovensku - kde politicke pravidla urcuju media v sukromnych rukach, ktore povedali, ze prezident Csontesa vymenovat MUSI a tak, ked ho nevymenoval, tak ze porusil Ustavu...

Obrázok používateľa Andrew
#2
Andrej Forró
22. január 2013, 23:14

Ústava hovorí, že prezident "vymenúva a odvoláva"
Z tohoto vyjadrenia nevyplýva, že prezident musí vymenovať. Takáto formulácia bola pravdepodobne zvolená z dôvodu zachovania určitého dekóra prezidentského úradu.
Avšak pri určovaní, aké má štátny orgán kompetencie, vychádzame v právnom štáte zo zásady "Je zakázané, čo nie je (výslovne) dovolené." Takže osobne neviem, skade nabral ÚS pri svojom výklade kompetenciu prezidenta nevymenovať kandidáta, ktorého mu navrhla Národná rada, keďže z textu ústavy vyplýva, že "je dovolené prezidentovi kandidáta vymenovať" ale mlčí o tom, či prezident môže menovanie odmietnuť. 
V jedinom by sa dalo súhlasiť, a to v prípade nevymenovania pre nesplnenia zákonných podmienok (nedostatok veku, kvalifikácie atd.), pretože voľba takéhoto kandidáta by bola zrejme neúčinná, a teda návrh kandidáta je akoby neexistujúci (Česi majú pekné slovo, nicotný)

Ale názor si urobím, až ked si nájdem čas prečítať to 45 (či koľko vlastne) stranové odôvodnenie :)

Obrázok používateľa Andrew
#3
Andrej Forró
22. január 2013, 23:19

každopádne, výklad Ústavného súdu je už záväzný, tak by bolo načase znovu poopraviť ústavu, aby to bolo jasné každému, a prezidentovy odmietnutie vymenovania zakázať, alebo mu to v ústave výslovne povoliť, len aby bolo konečne jasno. 

A k Čentéšovi sa vyjadrovať nebudem, nepoznám jeho odborné a morálne kvality, jedine tolko, že ak len pre skartáciu výpovede (dokonca sa k tomu priznal nadriadenému, hoci verejne najprv zatĺkal) možno nevymenovať do funkcie generálneho prokurátora, tak čo potom preboha robí Ľubomír "Mýtny Tender" Vážny na stoličke podpredsedu vlády pre investície?

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984