Kauza Huawei a hľadanie záujmov Európy

Nedávno Bratislavu navštívil americký minister zahraničných vecí M. Pompeo. Jeho návšteva bola súčasťou širšej cesty, pri ktorej navštívil okrem Bratislavy aj ďalšie mestá nášho regiónu, Varšavu a Budapešť. Cieľ jeho cesty bol spojený so snahou posilniť v regióne protiruské postoje tamojších vlád. V tejto súvislosti sa diskutovali najmä nové formy vojenskej prítomnosti USA v strednej Európe, ale minister nezabudol upozorniť ani na hrozby z Číny, najmä prostredníctvom spoločnosti Huawei.
 

Kauza Huawei

Ako je dobre známe, na konci roku 2018 sa medzi Čínou a USA rozhoreli spory kvôli otázke spoločnosti Huawei. Jadrom tohto sporu sa stal technologický rozvoj firmy v oblasti 5G technológií, ktorú v USA označili ako bezpečnostnú hrozbu. Firme Huawei sa tiež vyčítalo, že môže získať prostredníctvom nižšej ceny prístup k do európskych sietí 5G, ktoré by mali byť chránené pred záujmom čínskej vlády. Ochrana slovenských a celkovo európskych informácií pred čínskymi hrozbami a špionážou je určite dôležitá, problém však spočíva v tom, že úmysly USA nie sú nezištné a pod zámienkou ochrany pred čínskou hrozbou sa pokúšajú vyradiť konkurenta. Platí to nielen pre vzťah k firme Huawei, ale aj ďalším čínskym technologickým firmám, napr. ZTE


Foto: Emil Polák

Téma nových technológií a „veľkého brata“ nie je vôbec nová, je však zaujímavé, že na toto riziko sa začalo poukazovať až v súvislosti s nástupom čínskych firiem. Riziká zo strany firmy Huawei treba brať vážne, a to napriek tomu, že zatiaľ boli predložené len nepriame indície, ktoré by uvedené riziká potvrdzovali. Nemožno si však nevšimnúť, že krajiny, ktoré na riziko Huawei najintenzívnejšie upozorňujú, sú úzkymi spojencami USA. Ich boj proti hrozbám zo strany Huawei pritom budí dojem pokrytectva, pretože sa nedokázali zastať ani E. Snowdena, ktorý ich na zneužívanie nových technológií a na globálne špehovanie zo strany NSA upozornil. Naopak, niektoré členské štáty EÚ sa pokúšali odchytiť lietadlo, kde sa mal údajne nachádzať E. Snowden a to preto, aby ho vydali do USA.
 

Spor o dominanciu v kyberpriestore

Najneskôr od odhalení E. Snowdena je verejne známe, že medzi veľkými technologickými gigantmi a štátnymi orgánmi „materskej“ superveľmoci existuje úzka väzba. Najväčšie technologické spoločnosti ako Google (Alphabet), Apple, Facebook či Amazon s tajnými službami USA spolupracujú a poskytujú im chránené informácie o ich klientoch v rámci tajného programu Prism. Pre tieto štyri mohutné koncerny, spolupracujúce s tajnými službami USA, sa vžila skratka GAFA, avšak rovnako vážne podozrenia existujú aj voči ďalším koncernom, napr. voči firme Microsoft. Celý kyberpriestor sa tým nebezpečne dostáva pod vplyv politiky, a to do budúcna predstavuje veľkú hrozbu pre práva a slobody občanov. Ide tiež o vítanú možnosť pre superveľmoc ako ovplyvňovať politické či ekonomické vzťahy v menších štátoch a vplývať na tamojšie rozhodovacie procesy.

Na riziká americkej dominancie v kyberpriestore upozornil už skôr austrálsky aktivista J. Assange, ktorý zverejnil informácie od whistleblowera Ch. Manninga na stránkach WikiLeaks. Dokumenty uverejnené vo WikiLeaks poukazovali na ovplyvňovanie politických procesov v zahraničí s pomocou nových technológií, ale aj na širšie spektrum zločinov USA, najmä pri zahraničných intervenciách. Wikileaks sa preto stali objektom najrôznejších foriem šikany zo strany Washingtonu, vrátane pokusov o cenzúru zo strany veľkých technologických spoločností a objavili sa aj snahy o blokádu ich bankových operácií.

Sledovaniu a šikane zo strany tajných služieb USA, spolupracujúcich s technologickými firmami, sa podľa zistení whistleblowerov nevyhli ani najvyšší predstavitelia štátov ako nemecká kancelárka A. Merkelová či brazílska prezidentka D. Rousseffová. Existujú podozrenia, že informácie od tajných služieb USA mohli hrať dôležitú úlohu pri impeachmente D. Rousseffovej v Brazílii v roku 2016. Podobné využívanie informácií predstavuje aj do budúcna predstavuje silný nástroj pre ovplyvňovanie politickej situácie či kybernetické zasahovanie do politických a spoločenských pomerov v krajinách, ktoré nebránia svoju kybernetickú suverenitu.

Spor o suverenitu v kyberpriestore medzi Čínou a USA sa vyhrocuje už od začiatku 21. storočia. Čína sa v rámci tohto sporu rozhodla na svojom území blokovať hlavné americké internetové spoločnosti a obmedziť ich pôsobenie v Číne. Zákazy sa síce stále dajú obísť, avšak aj tak veľmi oslabujú vplyv amerických spoločností v krajine. Čína vychádza z predstavy budovania kybernetickej suverenity, ako základnej súčasti svojej štátnej suverenity. Podľa čínskeho názoru by bolo veľmi nebezpečné, ak by otázky, kto je terorista alebo extrémista určovali americké koncerny a nie čínske zákony. Samozrejme, nemožno pochybovať, že zákazy čínskych orgánov sú motivované aj inými dôvodmi. Predovšetkým Čína patrí medzi krajiny s veľmi úzkou koncepciou slobody prejavu.

Naopak, možno tvrdiť, že sama Čína sa podľa vzoru NSA rozhodla „spolupracovať“ s čínskymi technologickými spoločnosťami a presadzovať sa ich prostredníctvom vo svete. Niektoré internetové spoločnosti sa vďaka čínskej štátnej podpore stali významnými, avšak narazili na určité prirodzené prekážky. Napr. vyhľadávač Baidu je po Googli druhým najväčším vyhľadávačom sveta, ale na Západe sa aj kvôli kultúrnym špecifikám pri vyhľadávaní príliš nepresadil a Googlu konkurovať nedokáže. Čosi podobné platí aj pre najväčšiu čínsku sociálnu sieť RenRen. Huawei však poskytuje oveľa lepšie možnosti na zásahy do kybernetickej suverenity iných štátov.
 

Záujmy USA alebo záujmy Európy?

V prípade Číny si EÚ musí dávať veľký pozor na ochranu vlastných záujmov. Určite treba reagovať na prípady príliš silnej štátnej podpory pre čínske technologické firmy, ktoré znevýhodňujú európskych konkurentov. Firma Huawei síce obvinenia z neprimeranej štátnej podpory oficiálne odmieta, podozrenia sú však vážne. Lenže EÚ nie je schopná efektívne napadnúť ani štátnu podporu pre konkurentov z USA a obmedzovanie čínskych technológií by mohlo znamenať ich prospech. To sa nedá zdôvodniť ekonomickými výhodami Európy a práve preto subjekty z USA zdôrazňujú pri téme 5G sietí bezpečnostné hrozby, kde sa zvýhodnenie amerických firiem dá ospravedlniť transatlantickým spojenectvom.

Je nepochybné, že podozrenia zo spolupráce s čínskymi orgánmi by mohli viesť k právnym obmedzeniam vo vzťahu k firme Huawei v Európe. Tieto podozrenia môžu mať svoje racionálne jadro, len sa treba spýtať, či pri obmedzovaní podnikania Huawei pôjde skutočne o ochranu európskych záujmov. Problémom je, že tie bezpečnostné orgány, ktoré dnes označujú Huawei ako hrozbu, reagovali len veľmi opatrne, pri zásadných odhaleniach whistleblowera E. Snowdena. Keď im však nevadil masívny program sledovania občanov a politikov EÚ, je otázne či im prekáža porušovanie základných práv ako také alebo len fakt, že USA sa obávajú o svoje privilégiá v kyberpriestore.

Samozrejme, že obraz boja medzi USA a Čínou o dominanciu v kyberpriestore je komplikovanejší a tajné služby týchto dvoch štátov majú dosah aj na technologické spoločnosti z iných krajín. Do spolupráce s tajnými službami USA sú zapojené spoločnosti z krajín rôznych „spojencov“, napr. z Južnej Kórey, ale objavili sa aj podozrenia voči niektorým európskym firmám, vrátane slovenskej firmy ESET. V oblasti 5G technológií však Európa príliš zaostala a o dominanciu súperia v podstate len americké a ázijské firmy. A vzniká otázka, či sa hrozba zo strany konkrétnej spoločnosti neinterpretuje podľa toho, s ktorou tajnou službou spolupracuje.
 

USA a ovplyvňovanie politiky

Pri využívaní nových 5G technológií si treba uvedomiť, že americký vplyv na slovenské udalosti môže byť nebezpečnejší než čínska hrozba. Na rozdiel od Číny majú USA k dispozícii veľa nástrojov na ovplyvňovanie politického a spoločenského vývoja v Európe a kontrola 5G technológií by im mohla pomôcť vplývať na malé štáty ako SR ešte výraznejšie. Washington totiž už dávnejšie získal veľký vplyv v mainstreamových médiách v SR a takisto kontroluje významnú časť tretieho sektora, ktorý paradoxne spolufinancujú niektoré štátne orgány SR. Kombinácia aktivistov z mimovládnych organizácii, mediálnej propagandy mainstreamu a kontroly nad kyberpriestorom zo strany USA môže byť pre malé štáty skutočnou hrozbou.

Pokiaľ ide o 5G technológie, ich hrozba sa ani tak nemusí týkať obranyschopnosti a bezpečnosti štátu proti vojenským hrozbám, pretože armádne systému sú autonómne. Kontrola 5G sietí by sa mohla ukázať ako efektívna pri zásahoch do verejných služieb, napr. dodávok elektriny alebo tepla. V prípade, ak by sa objavili protivládne demonštrácie, mohla by kontrola 5G sietí zahraničnými službami viesť k paralýze niektorých spoločensky dôležitých oblastí verejného sektora. To by zvýšilo nespokojnosť verejnosti, zostrilo revolučnú náladu a dalo by sa využiť aj ako ďalší argument pri demonštráciách proti vláde.

Na rozdiel od USA Čína zatiaľ v strednej Európe nedisponuje ani „vlastným“ tretím sektorom, ani vplyvnými médiami. Preto by jej kontrola nad slovenskými sieťami 5G neohrozila suverenitu SR tak ako ovládnutie 5G technológií zo strany USA. V prípade Číny je reálnejšia hrozba, že by Peking mohol kontrolu 5G technológií zneužiť na ekonomické ciele. Aj tu však musí postupovať opatrne, pretože pri každom podozrení zo zneužívania začne mainstream čínske technológie kritizovať.
 

Ako rozvíjať vzťahy s Čínou?

Najsmutnejšie na téme sietí 5G alebo celého kyberpriestoru je úplne podriadenie sa EÚ voči záujmom USA. EÚ sa málo snaží o vlastný prienik do 5G technológií, ani nevytvára alternatívy voči americkej dominancii, napr. voči vyhľadávaču Google či sociálnym sieťam ako Facebook. Európa preto zaostáva nielen za Čínou a USA, ale aj za Ruskom, ktoré svoje alternatívy vytvorilo: Yandex voči Googlu a v kontakte voči Facebooku. EÚ by súčasné problémy spoločnosti Huawei mohla pritom využiť na to, aby sa sama stala nezávislejšou na USA i na Číne. Mohla by ponúknuť spoločnosti Huawei podmienky, pri ktorých by Číňania ekonomicky profitovali a Európa by sa mohla od Číňanov učiť.

Je predčasné špekulovať, ktorým smerom sa bude uberať celkový trend v kyberpriestore, ale treba brať na vedomie aj to, že Čína bude do budúcna silným partnerom v oblasti nových technológií. Krajina, kde žije oveľa viac obyvateľov než v EÚ a USA dokopy, má perspektívu zohrávať rovnocennú úlohu na trhu s novými technológiami. Okrem obdobia západného kolonializmu Čína počas celej známej histórie predstavovala krajinu s inováciami a objavmi, ktoré slúžili na prospech celého sveta. Je pochopiteľné, že toto postavenie sa pokúša znovu dosiahnuť a snahu udržať Čínu čo najdlhšie v postavení technologicky inferiórnej krajiny musí vnímať táto krajina ako neprijateľnú.

Pokusy zastaviť Čínu pri jej návrate na pozície, ktoré v oblasti inovácií zastávala pred nástupom kolonializmu, je márna. Čína sa v 21. storočí stane opäť jednou z technologicky vedúcich krajín sveta. Tento vývoj nastáva už v súčasnosti, a to napriek zjavnému nesúhlasu USA. Obavy z nadmerného čínskeho vplyvu v kyberpriestore treba brať vážne, ale Čína tu ani v budúcnosti nebude hrať tak dominantnú úlohu ako hrali USA na konci 20. storočia. Okrem Číny a USA sa dnes v kyberpriestore presadzujú aj ďalší konkurenti, napr. India. Čína sa takisto bude musieť vyrovnať aj s podozrievavosťou ostatných štátov východnej Ázie, ktoré ju historicky vnímajú ako hrozbu vlastnej suverenite, a preto budú veľmi podozrievavé voči „čínskej hrozbe“.

Rovnako tak technologický rozvoj môže v budúcnosti smerovať do oblastí, ktoré v mnohom prekonajú význam 5G technológií a kde sa súperenie USA, Číny, EÚ a ďalších subjektov môže začať odznova (oblasť bioinformatiky, tzv. kvantových počítačov a pod.). Dôležité je však to, aby sa pre súperenie v nových technológiách v budúcnosti podarilo vytvoriť pravidlá, ktoré by boli výhodné pre rôzne regióny, nielen pre jednu krajinu sveta. Cestou k tomu pritom nie je úplne podriadenie sa Európy voči záujmom koncernov z USA, ale hľadanie vzájomne výhodnej spolupráce tak s USA, ako aj s Čínou.