Reklama
Reklama

Kauza Lula ovplyvnila prezidentské voľby v Brazílii

Počet zobrazení: 1084

Dlho očakávané rozhodnutie Najvyššieho volebného tribunálu (TSE – Tribunal Superior Eleitoral) o zabránení možnosti bývalému dvojnásobnému prezidentovi Brazílie Luizovi Ináciovi Lulovi da Silvovi uchádzať sa po osemročnej prestávke o tretí mandát v prezidentských voľbách 7. októbra t. r. sa stalo realitou. Svetové tlačové agentúry a médiá prinášajú správu, že rezultát z piatka minulého týždňa je jasný: štyria z piatich predstaviteľov tohto vrcholového volebného orgánu vetovali možnosť opätovne sa zúčastniť vo voľbách podľa všetkých prieskumov najvážnejšiemu kandidátovi na víťazstvo, ktorého preferencie sa pohybujú na priemernej úrovni takmer 40 % a zhruba o 15 – 20 % prevyšujú najsilnejších konkurentov.

 

Dlhodobo pripravený scenár
 

Teoreticky sa voči tomuto rozhodnutiu dá ešte odvolať a Lulova Strana pracujúcich (PT – Partido dos Trabalhadores) to určite podporí, ale s pribúdajúcim dňami pred voľbami je nádej na úspech tohto kroku čoraz menšia, najmä ak sa majú stihnúť zákonné termíny súvisiace s menovaním Lulovho nástupcu do volebného duelu. Sudca spravodajca TSE daného prípadu, Luis Alberto Barroso, zdôvodnil právo na spochybnenie možnej kandidatúry bývalého prezidenta v rokoch 2003 – 2010 vo voľbách podľa tzv. zákona „Ficha limpa lei“, čo sa dá preložiť ako „zákon o čistom zázname“ alebo voľnejšie „o čistom registri“. Ten podľa neho vychádza zo zásady bezúhonnosti a stanovuje, že tí, ktorí boli odsúdení na súde druhej inštancie, nemajú právo kandidovať. A médiá k tomu s istou dávkou zlomyseľnosti dodávajú, že za to si Lula môže sám, lebo právna úprava tohto znenia, ktorá ho postihuje, bola schválená parlamentom v čase jeho funkčného obdobia ako prezidenta. Podľa právnych expertov strany táto interpretácia nie je pravdivá. Zákon totiž umožňuje kandidovať v prezidentských voľbách i tomu, kto bol odsúdený súdom v druhej inštancii, pokiaľ spĺňa podmienku procesného práva, že tak robí v období, keď plynie obdobie jeho uplatňovania opravných prostriedkov a vo veci nie je vyššími orgánmi rozhodnuté. A to je presne – ako uvádza ľavicový webový portál Vermelho – Lulov prípad.

ula_haddad_e_manuela.jpg

Manuela d'Ávilová a Fernando Haddad, v strede v pozadí na plagáte Lula da Silva.
Foto:
Manuela d'Ávila / Flickr

V súvislosti s touto kauzou viacerí analytici vyjadrujú názor, že situácia sa vyvíja podľa dlhodobo pripraveného scenára, v ktorom popri médiách významnú úlohu zohráva súdnictvo. Brazílsky súd prvej inštancie už v minulom roku odsúdil Lulu na deväť rokov väzenia za údajnú pasívnu korupciu. Sudcom, ktorý vyniesol rozsudok, bol Sérgio Moro, bývalý absolvent Harvardu, známy svojou angažovanosťou aj v kampani vedúcej k zosadeniu prezidentky Dilmy Rousseffovej. Moro v roku 2007 absolvoval študijný program týkajúci sa prania peňazí, organizovaný ministerstvom zahraničia USA. Skúsenosti z neho účinne zužitkoval aj v tzv. kauze „lava jato“ (umývačka), ktorá je spojená so štátnou ropnou firmou Petrobras a bola rozohraná s cieľom definitívne vyšachovať z boja o moc najpopulárnejšieho a pre pravicu viac ako nepohodlného brazílskeho politika. V súčasnosti doznieva záverečné kolo tejto mocenskej hry. Lulovi bol na jar t. r. odvolacím súdom druhej inštancie nielen potvrdený pôvodný rozsudok, ale ešte zvýšený na dvanásť rokov. A hoci súdne konanie so zreteľom na odvolací proces nie je skončené, musel nastúpiť na výkon trestu v Curitibe na juhu Brazílie. Nepomohlo ani to, že sudca odvolacieho súdu Rogério Favreto vydal príkaz na jeho prepustenie z väzenia. Nadriadení to následne promptne zrušili. Urobil tak sudca Joao Gebran Neto, ktorý má na starosti prípad da Silvu na Štvrtom federálnom regionálnom súde a jeho rozhodnutie je podľa právneho analytika, na ktorého sa odvoláva AP, nadradené rozhodnutiu sudcu Rogéria Favreta z toho istého súdu.

 

Rozhodnutia OSN brazílske justičné orgány netrápia
 

Zdanie legality rozhodnutia TSE má posilniť fakt, že proti nemu prekvapivo hlasoval sudca Luiz Eduardo Fachin, ktorý na Najvyššom súde zodpovedal za vyšetrovanie korupcie v prípade aféry Petrobras „lava jato“ a zvyčajne počas uplynulých štyroch rokov konal v súlade so záujmami justície výberovo obviňujúcej časť najmä ľavicovej politickej elity Brazílie. Tentokrát sa vraj pridal k názoru Komisie OSN pre ľudské práva, ktorá v odpovedí na žiadosť Lulových obhajcov záväzne rozhodla, že líder ľavice má naďalej zostať legálnym kandidátom strany vo voľbách a dokonca má právo viesť aj kampaň z väzenia. Záväznosť tohto rozhodnutia OSN brazílske justičné orgány, zdá sa, však očividne netrápia. Sudca Barroso v rozpore s tým naopak zdôvodňuje požiadavku TSE zakázať volebnému štábu PT viesť televíznu kampaň pred prezidentskými voľbami, ktorá sa začala v túto sobotu, opierajúc sa o obrazovú prezentáciu a odvolávanie sa na zatknutého lídra strany Lulu da Silvu. PT – ako to potvrdila začiatkom tohto týždňa jej predsedníčka Gleisi Hoffmannová – sa s tým nemieni zmieriť a znovu sa obráti na OSN, aby iniciovala legálny proces, ktorý zvráti rozhodnutie TSE.

Svoju úlohu tu má zohrať aj časový faktor. Tribunál požaduje menovať jeho náhradníka do desiatich dní. V súlade s nedávnym rozhodnutím Strany pracujúcich by to mal byť dlhoročný priateľ a spolubojovník – bývalý starosta Sao Paulo, potomok prisťahovalcov z libanonskej kresťanskej rodiny Fernando Haddad, ktorého PT nominovala do volieb v pozícii kandidáta na funkciu viceprezidenta. V prípade, že nahradí Lulu, bude kandidátkou na viceprezidentku mladá príťažlivá predstaviteľka koaličnej Komunistickej strany Brazílie Manuela d'Ávilová, ktorá by mohla mať veľkú šancu osloviť najmä mužský elektorát. Na tom sa to však určite zakladať nebude. Strana pracujúcich nemieni rezignovať a oznámila svoj zámer zintenzívniť masové verejné aktivity pred súdmi a na uliciach. Prvé prieskumy verejnej mienky na začiatku volebnej kampane, ktorá oficiálne začala minulý týždeň, ukazujú, že by PT nemusela byť bez šancí. Rastúca podpora zo strany sympatizantov Lulu da Silvu, ktorého mainstream dlhodobo hanlivo označuje ako populistu, napriek tomu nepoľavuje, takže si naďalej zachováva obrovskú podporu najmä medzi chudobnými obyvateľmi krajiny. Tí majú ešte v živej pamäti sociálne opatrenia smerujúce k zvýšeniu ich životnej úrovne v rokoch jeho pôsobenia v úrade prezidenta a navyše za nespravodlivú krivdu považujú súčasné súdne stíhanie, ktoré ho postihuje. Za hanebný tiež doteraz považujú zinscenovaný a zrealizovaný impeachment proti Dilme Rouseffovej. Svoju úlohu tu nepochybne zohráva aj aktuálna ekonomická situácia v krajine, ktorá musí čeliť silnej recesii a menovej kríze. Výrazom toho je aj oslabovanie brazílskeho realu a nízke hodnotenie Brazílie z pohľadu ratingovej agentúry S & P na úrovni dvojitého B mínus (BB-).

 

Ide o veľa
 

V októbrových prezidentských voľbách v Brazílii ide o veľa. Neoliberálne kruhy rozohrali v Brazílii veľkú partiu s dlhodobým cieľom: za pomoci mäkkého prevratu odviesť krajinu z potenciálneho ľavicového smerovania, ktoré symbolizujú politické osobnosti, ako Lula da Silva a Dilma Rouseffová. Vďaka – dá sa povedať – viac-menej protiprávnemu impeachmentu proti prezidentke, sa polovicu tejto úlohy podarilo v roku 2016 splniť. Veľmi nádejne to vyzerá aj s odstavením Lulu od šance kandidovať v októbrových voľbách 2018. Chce to už len ovládnuť ľavicového voliča, aby sa v zmetenej situácii nedokázal orientovať a znechutený buď nešiel hlasovať, prípadne rozptýlil svoje hlasy na voľbu stredových alebo stredopravých kandidátov, možno aj vybraných stredoľavých, ktorých budú velebiť mainstreamové médiá. Lenže to, či tak volič znechutený aktuálnou situáciou v Brazílii urobí, vonkoncom nie je isté. A predstava, že by sa po tak úspešne rozohranom súboji opäť dostala k moci ľavica, je pre brazílske elity, zdá sa, desivá a neprijateľná. Ich znepokojenie opisuje aj ekonomický publicista Joe Leahy, riaditeľ pobočky Financial Times Sao Paulo v analýze pre uruguajský El Observador z minulého týždňa. Prieskumy podľa neho naznačujú čosi iné – že sa hlasy voličov odstaveného Lulu môžu presunúť na jeho nástupcu v PT. Fernandovi Haddadovi, univerzitnému profesorovi a bývalému ministrovi školstva sa črtá solídna šanca na výhru v druhom kole volieb.  

Víťazstvo ľavice by tak – formulované zastierajúcou rétorikou pravicových analytikov – mohlo znamenať ohrozenie tzv. ekonomickej reformy, kontroly rastúcich rozpočtových  deficitov v Brazílii a regulácie údajne neúnosného sociálneho dôchodkového systému, ako aj potenciálnu stagnáciu vývoja v krajine, prípadne až skĺzavanie do hlbokej recesie. Takýto rozbor situácie sa uchu liberálneho ekonóma asi dobre počúva, ale v skutočnosti ide o čosi viac. O tom sa však hovorí už menej. Treba si uvedomiť, že Brazília je najsilnejšia ekonomika v Latinskej Amerike, ktorá je členom čoraz vplyvnejšieho spoločenstva krajín BRICS, kde majú dominantnú pozíciu ekonomický gigant Čína a vojenská veľmoc Rusko. Pod ich patronátom sa rodí alternatívny finančný systém. Neokonzervatívne kruhy USA v súvislosti s tým kriticky vnímajú najmä to, že predchádzajúce vlády pod ľavicovým vedením orientovali ekonomiku krajiny skôr smerom k Eurázii a v podstate odmietali obchodnú platformu na širšiu spoluprácu s americkými korporáciami v rámci zóny voľného obchodu pre Severnú a Južnú Ameriku. Videné touto optikou neudivuje, že smerovanie súčasnej vlády po odstavení Lulu da Silvu a Dilmy Rouseffovej vykazuje značnú dávku zhody so strategickými koncepciami euratlantických štruktúr a Wall Streetu. Ich súčasťou je mocenské a ekonomické ovládnutie širšieho regionálneho rámca s dominantným cieľom, ktorým je okrem iného politický zvrat vo Venezuele. V tomto smere patrí tiež významná úloha susedným krajinám, ako sú Kolumbia a Brazília. Inak povedané, cieľom je dať do rúk kormidlo moci tým brazílskym elitám, ktoré budú robiť jednoznačne proamerickú politiku, a to tak v hospodárskej ako aj vo vojensko-strategickej oblasti. V takomto scenári je brazílska ľavica očividne neželaným spoluhráčom.

 

Hlavní aktéri volebného súboja
 

Garantom toho majú byť brazílske podnikateľské elity a pravicové vojenské kruhy, ktoré by v krajnom prípade videli riešenie v podobe podvratného silového variantu. Za týchto okolnosti možno celkom reálne predpokladať, že záverečná fáza volebného súboja o úrad prezidenta osobitne pred jeho vyvrcholením v druhom kole, bude ešte veľmi horúca. Časť analytikov pripúšťa dokonca, že jedným z cieľov jej vyostrenia je vyprovokovať ulicu do takej miery, aby sa dalo zdôvodniť vyhlásenie výnimočného stavu, keď by išlo do tuhého a pravici hrozilo riziko prehry. Podľa iných expertov to však nepripadá do úvahy. Časy vojenských prevratov v Latinskej Amerike sa už vraj v súčasnosti skončili. Bez ohľadu na to hlavných kandidátov na úrad prezidenta bude ešte čakať nejedno prekvapenie. Jazýčkom na váhach by sa popri súdnej moci aj tentoraz mali stať mainstreamové médiá. S ich sympatiami určite nebude môcť počítať Lulov nástupca – ak PT nerozhodne inak – Fernando Haddad, ktorý sa podľa prieskumných agentúr s veľkou pravdepodobnosťou dostane do druhého kola. Veľa bude záležať od toho, či mu v ňom pomôžu cez výzvu k voličom dať mu svoje hlasy stredoľavý Ciro Gomes z Demokratickej strany práce a ekologicky orientovaná Marina Silvová zo Siete udržateľnosti, ktorú podporuje Strana zelených. Je veľmi pravdepodobné, že sily zo zákulisia politickej scény v Brazílii budú intenzívne tlačiť na to, aby sa tak nestalo.

Haddadovým konkurentom by mohol byť pravicový kandidát – absolvent vojenskej akadémie a bývalý príslušník parašutistickej jednotky s hodnosťou kapitána – Jair Bolsonaro. Médiá ho nazývajú brazílskym Trumpom, ktorému je blízky nacionalizmus bieleho muža, kresťanský tradicionalizmus a ekonomický neoliberalizmus. Podporuje trest smrti a zásahy neslávne známej vojenskej polície BOPE v štvrtiach chudoby – favelách, hlási sa k obdivu Pinocheta a k vojenskému režimu v krajine z rokov 1964 – 1985, je za privatizáciu štátnych podnikov, právo vlastniť zbraň a obmedzovanie sociálnych výdavkov. Magazín The Advocate ho vyhlásil za najväčšieho homofóba kontinentu. Paradoxne mu to na sympatiách mainstreamu príliš neubralo. Naopak, médiá mu vytvárajú aureolu poctivého a neskorumpovaného politika, ktorému budú pribúdať sympatie naprieč politickým spektrom. Percento jeho potenciálnych hlasov však napriek optimistickým prognózam podľa prieskumov osciluje len na úrovni niečo nad 20 %, čo je zatiaľ málo.

Azda ešte radšej by pravica v druhom kole videla stredopravého politika zo Strany brazílskej sociálnej demokracie Geralda Alckmina – donedávna guvernéra najbohatšieho brazílskeho štátu Sao Paulo. Ten doteraz v prieskumoch verejnej mienky dosť zaostáva. Priemer jeho preferencii na úrovni 8 % je nízky, no podľa niektorých analytikov by bolo predčasné kvôli tomu ho odpisovať. Spoliehajú sa pritom najmä na magickú príťažlivosť televíznej reklamy a rozsah vysielacích časov televíznej kampane, ktorá odštartovala v závere minulého týždňa. Najvýhodnejšiu pozíciu v tomto smere bude mať práve Geraldo Alckmin, ktorému s ohľadom na to, že reprezentuje najširšiu koalíciu v kongrese, bude mať k dispozícii až 44 % vysielacieho času venovaného voľbám, zatiaľ čo kandidát PT Haddad iba 19 %. Horšie na tom budú Bolsonaro a ďalší kandidáti, ktorí sa budú musieť podeliť o zvyšok disponibilného mediálneho priestoru. Zatiaľ nie je jasné, či záverečný finiš G. Alckminovi pomôže dostať sa do druhého kola. Ak nie, zostala by pravici už len alternatíva spojiť sily jeho a Bolsonarovej voličskej základne so zvyškovými hlasmi menej významných kandidátov, ktorí neuspeli. Či to bude stačiť, je v tejto chvíli dosť otázne, najmä ak by PT našla spoločnú reč s partnermi na ľavej strane politického spektra v Brazílii. Nech to dopadne akokoľvek – už teraz sa však dá povedať: obyčajným ľuďom sa machinácie na politickej scéne nepáčia a kauza Lula ovplyvnila prezidentské voľby v Brazílii.

Priemer: 4.3 (7 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Reklama
Reklama