Kazach v Moskve

Nur-Sultan citlivo vníma, nie kde je globálna alternatíva, ale globálna istota
Počet zobrazení: 1807

Len prednedávnom navštívil prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev hlavné mesto Číny, kde rokoval so svojím proťajškom Si Ťin-pchingom.[1] Po pár dňoch, čo sa v Nur-Sultane plne venoval riešeniu domácich problémov a ako korektne vo svojej reakcii poznamenal čitateľ SLOVA, pán Ľubomír Lužák: „...teraz už prezident Tokajev s najbližšími spolupracovníkmi a zahraničnou pomocou veľkú politickú krízu zrejme úspešne zvládol...“[2],  v dňoch 10. – 11. februára 2022 navštívil druhú – a určite rozhodujúcu – krajinu Eurázie. Prvý deň návštevy v  Moskve rokoval v Kremli s prezidentom Vladimírom Vladimírovičom Putinom. Druhý deň bol v zásade naplnený návštevou Tatarstanu (čo je subjekt Ruskej federácie) a stretnutiu s prezidentom Tatarstanu Rustamom Nurgalievičom Minnichanovom (Рөстәм Нургалиулы Миңнеханов).

k.-z._tokajev_a_v._putin_na_rokovani.jpg

Štátnici na rokovaní v Kremli
Zdroj: www.kremlin.ru

Pravdepodobne nemá význam krvopotne vysvetľovať, prečo je pre Kazachstan (a jeho budúcnosť) Rusko arcidôležité.

Z celej palety argumentov stačí spomenúť spoločnú (aj zložitú) modernú históriu, ako aj fakt, že rusko-kazašská, resp. kazašsko-ruská hranica má dĺžku 1 576,7 km (hranica Kazachstanu s Čínou je „len“ 1 175 km) a obe krajiny ju už dávnejšie zmluvno-právne, po logickom procese demarkácie a delimitácie, potvrdili (aj na pôde OSN). Ozaj, má niekto informáciu o tom, kedy došlo k právnemu potvrdeniu štátnej hranice medzi Ruskom a Ukrajinou? Všetky relevantné zdroje o tom cudne mlčia. Pričom sa neustále len v bulvárnych médiách tvrdí, že na hranici s Ukrajinou (právne – ktorej?) Rusko (na svojom výsostnom území) dislokuje svoje (nie cudzie) ozbrojené zložky. Tak potom na toto tvrdenie opakujem otázku: Kedy došlo k právnemu potvrdeniu štátnej hranice medzi týmito dvomi subjektmi medzinárodného práva?

Spravodlivá a dohodnutá štátna hranica je niečo ako základ základov. Vieme to na Slovensku už viac ako 100 rokov, vedia to v Strednej Ázii, kde si momentálne Kirgizsko a Tadžikistan číria svoje hraničné vymedzenia. Vie to aj Nur-Sultan a Moskva. Totiž po stretnutí prezidentov v Kremli zazneli aj tieto slová: „...Kazachstan a Rusko – a neraz sme o tom hovorili – sme susedmi, ktorých určil pán Boh! Máme najdlhšiu hranicu na svete a okrem družby a spolupráce medzi nami na tejto hranici nemôže byť nič iné...“

 

Problém Nazarbajev a spol.

V čase medzi návratom K.-Ž. Tokajeva z Pekingu a cestou do Moskvy sa parlamente postkoloniálnej Veľkej Británie spustila diskusia o možnom zmrazení aktív, ktoré má exprezident postsovietskeho Kazachstanu N. Nazarbajev a jeho blízka rodina vo Veľkej Británii. Majú sa na mysli aktíva, získané v rámci korupčných schém, ktoré postjanuárový Kazachstan začína rozpletať.

Poslankyňa Margaret Hodge vo svojom vystúpení na pôde britského parlamentu charakterizovala aktíva klanu Nazarbajevových (okrem exprezidenta ide aj o dcéru Darigu, brata Bolata Nazarbajeva...) uložené vo Veľkej Británii ako „špinavé peniaze“ a navrhla ich zmraziť. Podľa jej slov: „...reputácia Londýna a nášho sektoru finančných služieb je už pošpinená, pretože Veľká Británia sa vníma ako bezpečné miesto pre špinavé peniaze...“[3]

Nuž počkajme si na to, ako sa bude ďalej táto „iniciatíva“ pani poslankyne vyvíjať. Alebo to dopadne ako obyčajne – kapitalisticky. Ani evidentne ukradnuté peniaze nesmrdia. Naviac, ak ich je veľa a dokážu (nielen vo Veľkej Británii) zo zlodeja urobiť váženého občana.

 

Ruské videnie Kazachstanu

Tesne pred cestou K.-Ž. Tokajeva do Moskvy (a po zásadnom vyriešení a stabilizovaní situácie v Kazachstane), ruská neštátna sociologická organizácia LEVADA-centrum (fungujúca na trhu od roku 2003) uskutočnila v dňoch 27. januára až 2. februára 2022 celoruský prieskum (1 626 respondentov v 137 obciach v 50 subjektoch RF) na tému, ako sa zmenili, resp. môžu zmeniť vzťahy medzi Kazachstanom a Ruskom po tom, čo bola poskytnutá pomoc Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) pri stabilizovaní pokusu o farebnú revolúciu v Kazachstane.[4]

Z výsledkov vyplýva, že 87 % Rusov vie o januárových masových protestoch v Kazachstane, pričom 47 % si myslí že dôvodom bol rast cien a zhoršenie kvality života v krajine, 35 % si dôvod spája s provokáciami zo zahraničia a ako vidno z nasledujúcej tabuľky, prevzatej zo stránky LEVADA, len 23 % (aj to je dosť) vidí dôvod vo vnútrokazašskom klanovom súboji.

z_vasej_tocky_zrenia_2.jpg

Na margo toho, čo si myslia respondenti – zmení sa vzťah obyvateľov Kazachstanu voči Rusku po angažovaní OZKB v januárových udalostiach v Kazachstane (pri akceptovaní, že rozhodujúcou silou vo vnútri OZKB je Rusko) si 33 % myslí, že vzťahy sa zlepšia a 46 % vníma, že situácia ostane v polohe status quo.

Celkovo sa 74 % respondentov vyjadrilo, že ku Kazachstanu má kladný vzťah. Presnejšie: 13 % – veľmi dobrý a 61 % – dobrý vzťah.

Inak dynamika pozície veľmi dobrý vzťah, ako vidno z tabuľky, sa menila a bola kolísavá. Keď v roku 2003 to bolo 9 %, v roku 2009 – 19 % a aktuálne – 13 %. Dôvody? Vysvetlenie presahuje rámec dnešného komentára, ale zvedavcom si odporúčame do rovnice dosadiť najmä to, čo sa dialo v medzinárdno-politickom kontexte v postsovietskom priestore a najmä v geopolitike(!) Strednej Ázie v uvedených rokoch.

kak_vy_vy_v_celom_2.jpg

K záverom samotnej pracovnej návštevy sa dostaneme neskôr, ale v predstihu treba spomenúť, že sa v Kremli aktuálne a prioritne rokovalo aj o spolupráci kazašských a ruských vysokých škôl. Totiž tento segment – kvalita vysokých škôl – determinuje budúcnosť! Len pre zaujímavosť, všimol si niekto, že na Slovensku v čase, keď sú pri moci plagiátori a podvodníci, máme vysokoškolákov, ktorí neabsolvovali skúšku dospelosti – maturitu? Základ budúcnosti Slovenska sa tak má skončiť tak, ako jeho základ – v Kuchyni, alebo v priestore Troch dubov?

Prakticky polovica, presnejšie 47 % z celkového počtu zahraničných študentov, študujúcich v Ruskej federácii, sú študenti z krajín Strednej Ázie (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan).[5]

Pritom tento stredoázijský kontingent, ako vidno z grafu, kde chýba Kirgizsko, najviac tvoria práve študenti z Kazachstanu. Prečo to tak je? Podľa nášho názoru sú tri dôvody:

1. Kazašskí vysokoškoláci (druhý a tretí stupeň VŠ vzdelávania) majú povinnosť získať dostatok kreditov a absolvovať aspoň jeden semester na zahraničnej vysokej škole. Neláka ich (pri splnení tejto podmienky) len jazyková bezproblémovosť (anglický jazyk je v Kazachstane na školách povinným jazykom), ale hlavne vysoká bonita ruských vysokých škôl a sociálno-technické zabezpečenie štúdia.

2. Určite je dôvodom štúdia aj to, že v Rusku nie je minister (ministri) plagiátorom. Plagiátor je pre každého slušného študenta (a nielen študenta) demotivujúci a nemotivujúci fakt.

3. Do úvahy treba zobrať aj skutočnosť, že v Kazachstane je 48 % obyvateľstva – aj vďaka nazarbajevskému sociálnemu programu Bolašak (Болашақ – budúcnosť) s vysokoškolským vzdelaním (Tadžikistan – 13 %, Uzbekistan – 9 %, Turkménsko – 8%, pričom údaje z Kirgizska absentujú).

iz_kakich_stran_2.jpg

 

Názory veľvyslanca a oprava strechy

Tesne pred pracovnou cestou kazašského prezidenta do Moskvy poskytol Aleksej Nikolajevič Borodavkin (Алексей Николаевич Бородaвкин), mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie v Kazašskej republike (v rokoch 2002 až 2004 pôsobil ako veľvyslanec v Bratislave) obsiahly rozhovor,[6] v ktorom prezentoval presvedčenie, že januárová kríza v Kazachstane sa stane pre Kazachstan „..katalyzátorom reforiem...“

V médiách bolo toto interwiev prezentované s titulkom Pri Tokajevovi sa nacionalisti a rusofóbovia nepriživia (Националисты и русофобы у Токаева не приживутся), čo plne naznačilo, že stretnutie prezidentov v Kremli nebude konfrontačné, minulostné, ale s puncom budúcnosti.

Bolo aj bilančné a hodnotiace vzhľadom na to, čo sa v januári 2022 stalo v Kazachstane a ako sa bude opravovať pomyselná deravá strecha tak, aby do situácie v priestore medzi Čínou a Ruskom nezatekalo a nezasahovali deštrukčné sily.

juza_borodovkin.jpg

Veľvyslanec RF v KZ A.N. Borodavkin (vpravo) s autorom textu
Zdroj: Archív autora

Veľvyslanec A. Borodavkin naznačil, že témou bude, okrem iného, aj rozhovor na margo legálnej migrácie z Kazachstanu smerom do Ruska. Podľa ruských oficiálnych štatistík v období január až október 2021 ruská migračná služba zaregistrovala 10 616 980 ľudí, ktorí prišli do Ruska pracovať, študovať, alebo žiť (analogicky v roku 2020 to bolo 8,32 mil. ľudí).[7] Najväčším „dodávateľom“ gastarbaitrov do Ruska je Uzbekistan – viac ako 3 mil. (presnejšie 3 054 180), potom Tadžikistan – 1,6 mil., Kirgizsko – 623,5 tis., Turkménsko – 5 tis. Moskva eviduje aj 115 447 Kazachov, legálne pracujúcich v Ruskej federácii (podľa týchto údajov v Rusku pracuje 761 Slovákov).[8]

Na spoločnej tlačovej konferencii[9] sa obaja prezidenti logicky vrátili k téme januárových udalostí v Kazachstane. Ich hodnotenie znelo unisono: „...Kazachstan sa stal bez akéhokoľvek zveličovania obeťou útoku zvonku, pričom bola využitá zložitá situácia vo vnútri krajiny...“

Treba spomenúť, že Rusko je pre Kazachstan najväčší obchodný partner (obrat 26,5 mld. $). Kazachstan exportuje svoju ropu prostredníctvom ruských ropovodov a vice versa ruský plyn (vplyvná časť jeho objemu) sa z Ruska exportuje do Číny cez Kazachstan.

Ako sme naznačili vyššie, špeciálnu pozornosť venovali prezidenti spolupráci v oblasti vzdelávania, ale tiež kozmickej oblasti a jadrovej energetike (Kazachstan plánuje výstavbu jadrovej elektrárne), čo potvrdzuje zoznam podpísaných dokumentov.

V roku 2017 bolo v Astane (dnes Nur-Sultan) EXPO 2017.[10] Vtedy sa slovenský prezident nehrnul na výstavu a nenavštívil slovenský (porotou ocenený) slovenský pavilón. Zato dnes asi všetci kamaráti z mokrej štvrte (s dcérami, frajermi...) už boli za peniaze slovenských daňových poplatníkov na EXPO 2022 v Dubaji.

Uvidíme, čo bude s EXPO 2030 v prípade, že bude v Moskve, čo K.-Ž. Tokajev počas stretnutia s V. Putinom podporil a Kazachstan bude na príslušnom orgáne Medzinárodného úradu pre výstavy (The Bureau International des Expositions – BIE) hlasovať za Rusko. Bude zasa zo Slovenska taký cestovný nával na EXPO? Alebo týmto“ a z „tejto krajiny“ nikdy nešlo o obsah a o výstavu ako takú, ale len o teplý piesok? Neoliberáli si radi užívajú na úkor pracujúcich.

Prezidenti sa taktiež dohodli, že K.-Ž. Tokajev sa zúčastní na Sanktpeterburgskom medzinárodnom ekonomickom fóre 2022 v Sankt-Peterburgu (15. až 18. júna 2022)[11], kde bude jedným z hlavných rečníkov.

Výsledkom pracovnej návštevy kazašského prezidenta do Moskvy bol a je podpis 11 dokumentov, ktoré dávajú spolupráci Kazachstanu a Ruskej federácie nový impulz.

Zoznam podpísaných dokumentov:[12]

zoznam_podpisanych_dokumentov_2.jpg

Ponorná rieka spolupráce

Treba priznať, že aj v Kazachstane sa pred cestou prezidenta do Moskvy viedla a aj teraz vedie, pretože Kazachstan nie je Slovensko po 9. februári 2022, teda po Veľkom víťaznom americkom februári, spoločenská diskusia, aká bude geopolitická budúcnosť krajiny po januári 2022.

Bude môcť Nur-Sultan naďalej, ako doteraz, realizovať samostatnú zahraničnú politiku? Bude môcť rozhodovať prezident o svojej krajine, alebo ju bude musieť vnímať ako túto krajinu?

Pred cestou do Moskvy K.-Ž. Tokajev pre kazašskú televíziu  Chabar 24 zdôraznil: „..Kremeľ si žiadne podmienky nepostavil...“[13]

Takže v danej situácii stratilo zmysel uvažovať, kto je komu dlžný. Rýchlou pomocou zo strany OZKB vyhrali obe strany. Prezident K.-Ž. Tokajev môže riešiť a vyriešiť vnútrokazašské problémy a V. Putin svoje. Spolu s Čínou globálnejšiu dimenziu, ku ktorej sa na úkor USA a úplne (hanebne) impotentnej Európy – pripája aj India a Irán!

Na spoločnom rokovaní unisono zaznela aj téza o nedeliteľnosti bezpečnosti v Eurázijskom priestore, tak ako to fixuje Deklarácia Astanského fóra OBSE 2010.[14] Inak povedané, nemôžeš povýšiť svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti ostatných!

Tento zákon (ne)demokracie platí aj podobne v téze, že nemôžeš prijímať strategické a dlhodobé rozhodnutia na úkor menšiny, ktorá bude aj tak onedlho pri moci. Lenže na Slovensku sa tomuto princípu, v prípade vnútenia DCA obyvateľom Slovenska, spreneverili, za čo budú – a to niet pochýb – aktéri personálne nielen politicky pykať, ale žiaľ, bude pykať aj celé Slovensko, ktoré týchto aktérov vygenerovalo a nezastavilo!

Najdôležitejším odkazom cesty prezidenta Kazachstanu do Moskvy (a predtým do Pekingu) je, že Nur-Sultan „citlivo vníma“, kde je globálna nie alternatíva, ale globálna istota. Máme na mysli spojenectvo Moskvy a Pekingu!

Tento postulát neguje hlinený ideologický základ tzv. západného monopolu, ale nepopiera zatiaľ ochotu Moskvy a Pekingu (za prítomnosti Nur-Sultanu) akceptovať medzinárodné právo a úlohu OSN na báze multilaterilazmu a akceptácie národných špecifík.

Špecifík na báze vlastných dejín, tradícií a kultúrnych zvláštností..., kde si má právo zvoliť také formy demokracie a jej uplatňovania, ktoré zodpovedajú daným špecifikám. Lenže toto kapitalizmus nikdy nemôže dopustiť.

Signál z ostatného rokovania prezidentov Kazachstanu a Ruska (ozaj, rokovania boli bez tlmočníka v jednom z oficiálnych rokovacích jazykov OSN...), že geopolitický posun a spojenie Ruska s Čínou, kde Kazachstan nechce (nemôže a nesmie) chýbať, je geopolitickým, politickým, geoekonomickým, a najmä reálnym faktom.

Všíma si to niekto na Slovensku? Asi nie!

Do našej strechy zateká! Ako vravel 35. US prezident, ktorého si domáci zastrelili, „...čas na opravu strechy je vtedy, keď svieti slnko...“

Po znásilnení Slovenska s DCA už je toho slnka nad Slovensko veľmi málo. Nad časťou Eurázie, vďaka Nur-Sultanu, Moskve a Pekingu – zatiaľ svieti.

To slovíčko zatiaľ je ale mrazivé, tak ako februárový mráz, prichádzajúci z Pionierskeho paláca a Hviezdoslavovho námestia v Bratislave. O nástupe doby ľadovej z Washingtonu nehovoriac!

Autor je vysokoškolský učiteľ.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984