Reklama
Reklama

Kazachstan po potlačenom pokuse o prevrat

Rodina a (najmä) klan N. Nazarbajeva bleskovým tempom stráca svoje posledné mocenské posty...
Počet zobrazení: 2038

Pripomeňme si, že prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev, ako kompetentný a zodpovedný prezident členskej krajiny Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti – OZKB (Организация Договора о коллективной безопасности – ОДКБ), teda nie ako niekto z Pionierskeho paláca v Bratislave, požiadal organizáciu o pomoc, pretože v krajine sa dialo niečo nepekné, niečo čo pod krstným otcovstvom niekoho putuje po svete a niečo, čo rozdáva bolesť a chaos ľuďom plnými priehrštiami.

Organizácia nezaváhala a v priebehu niekoľkých hodín(!) prišla pomoc Kazachstanu. Inak bolo to v čase pravoslávnych Vianoc!

Po pár dňoch mierové sily OZKB, po splnení dôležitých úloh na zabezpečenie poriadku v krajine (ale aj napr. obsadenia US biologického referenčného laboratória v Almaty a prinavrátenia jeho kontroly Nur-Sultanu) podľa dohody idú domov.

kazassky_bulletin3.jpg
Ilustračné foto: Informačný bulletin č. 3 Veľvyslanectva KR v SR

Tiež treba spomenúť, že dňom 19. januára 2022 sa v Kazachstane podľa plánu končí zavedený mimoriadny stav, ktorý nebol vyhlásený niekde spoza igelitu ako na Slovensku, ale zoči-voči občanom, ktorí porozumeli.

Možno, aby sme si historicky spomenuli na tento deň – na deň, keď v Kazachstane skončili mimoriadne opatrenia –, na Slovensku vstupuje do platnosti niečo geniálne. Nosenie respirátora v exteriéri. Cítite ten rozdiel? Stredná Ázia verzus stredná Európa? Ázia verzus Európa? Normálnosť, verzus nenormálna realita na Slovensku!

Nedá nám ale v rámci aktuálnej slovenskej diskusie o potupnej tzv. obrannej dohode s USA sa odhaľujú nielen užitoční idioti, ale aj tí, ktorí sú vraj schopní odčítavať z pier amerických naďpolitikov. V poriadku, je to ich právo, samozrejme, ak by to mocensky nezneužívali, lenže...

To lenže nielen vo vzťahu ku Kazachstanu, ale najmä Slovensku je v tom, že jeden z amerických ministrov (konkrétne minister zahraničných vecí Antony Blinken) varoval, že Kazachstan bude mať problém s Ruskom, keď si jeho vojakov pozval na „potlačenie nepokojov“. Pre poriadok, boli to mierové sily OZKB!

Konkrétne povedal: „I think one of the lessons of recent history is that when Russians are in your house, it's sometimes very difficult to get them to leave,"[1] Citát uvádzame v origináli preto, lebo toť nedávno jeden vynervovaný a so zjavnou afektovanou poruchou poslanec za OĽANO v TV na oponenta vykrikoval a vrhal bez argumentov síru, že si má nechať dokument preložiť do ruského jazyka, keď nerozumie anglickému originálu. No v jazyku Puškina, Dostojevského (pre pána poslanca, predsedu výboru – je to autor Idiota), Tolstoja, ale tiež Pasternaka či Rybakova... by to znelo: „Я думаю, что один из уроков новейшей истории состоит в том, что, как только русские оказываются в вашем доме, иногда очень трудно заставить их уйти.“

A. Blinken povedal: „Myslím si, že jedným z ponaučení z nedávnej histórie je to, že keď sú Rusi vo vašom dome, je niekedy veľmi ťažké ich prinútiť odísť.“

A ajhľa! Prezident ťažko skúšaného Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev na on-line stretnutí hláv štátov OZKB, ktorej aktuálne predsedá Arménsko, informoval partnerov a svet, že pokus o (farebný) štátny prevrat (za asistencie domácich nazarbajevských kapitalistov) v Kazachstane bol s kolektívnou pomocou potlačený a nekazašské vojenské jednotky idú domov.

Tiež poďakoval, že de facto po prvýkrát v histórii bol využitý mierový potenciál OZKB na zaistenie bezpečnosti, stability, mieru a integrity jedného z členských štátov.

Toto by si mohli všimnúť v hlavnom meste jednej z krajín aliancie, ku ktorej sa hrdo hlási Slovensko. Nakoniec tieto slová by si mohli všimnúť aj v Bratislave. Turecko má totiž (po USA) druhú najsilnejšiu a operatibilnejšiu armádu v rámci Severoatlantickej aliancie (Turecko a atlantické hodnoty – to predsa nejde dohromady) a má záujem nielen o turkický polmesiac smerom cez Strednú Áziu (ale aj ďalej na Centrálnu Áziu) na Sibír a do Číny, ale aj tam, kde vznikli verše:„... padli Turci na Poniky...“
 

Smutná bilancia

Predstavitelia Generálnej prokuratúry Kazachstanu oficiálne informovali (15. januára 2022), že počas deštruktívnych dní o život prišlo celkom 225 ľudí, z toho 19 uniformovaných predstaviteľov štátu. Z celkového počtu ich 175 zomrelo v nemocniciach, kde im bola poskytovaná pomoc. Zranených bolo 4 353 osôb, z čoho 3 393 boli príslušníci silových zložiek. K výpočtu patria aj útoky na zdravotnícke zariadenia (6) a lekárne v Almaty (14), kde revolucionári hľadali podporné prostriedky a znehodnotenie (podpálenie) 45-tich sanitiek. Ešte raz hovoríme len o Almaty.[2]

Inak, ak majú čitatelia SLOVA záujem o stredoázijské porovnanie, tak v máji 2005 došlo k podobným (formou nie, ale obsahom áno) udalostiam v Uzbekistane – v Andižane.

Vtedajší prezident Islam Abduganievič Karimov sa s týmto pokusom vysporiadal bez vonkajšej pomoc. Podľa oficiálnych údajov Generálnej prokuratúry Uzbekistanu celkom v Andižane zomrelo 187 ľudí. Z toho 60 civilistov (vrátane dvoch detí). Útočníci zabili 31 uniformovaných príslušníkov silových zložiek. Zranených bolo 287 osôb (91 civilistov). Počas antiteroristickej operácie bolo neutralizovaných, resp. zlikvidovaný 94 teroristov a 74 ich bolo zranených.

Bližšie si o udalostiach možno pozrieť v archíve SLOVA v materiáli: Andižan – pätnásť rokov po.[3]

Tieto uzbecké oficiálne údaje sú už ix rokov spochybňované, pričom domáci ľudskoprávni aktivisti (sú aj hlasy zo zahraničia) tvrdia, že počet mŕtvych a ranených civilistov počas antiteroristickej operácie v roku 2005 je rádovo 1,5 krát väčší, než roky uvádza oficiálny Taškent.

Ak si niekto chce prečítať predbežnú správu OBSE o udalostiach v Andižane 13. mája 2005, ktorá bola publikovaná vo Varšave 20. júna 2005, je (aj s vtedajšími počtami obetí) k dispozícii aj v ruskom a anglickom ruskom jazyku – teda v oficiálnych jazykoch OBSE.[4]

Pritom Uzbekistan v roku 2005 hlásil 26,5 mil. obyvateľov (dnes cca 35 mil.). Kazachstan má dnes cca 18,5 mil. obyvateľov. To len na studené matematické porovnanie.
 

Hľadá sa elbasy N. Nazarbajev

Tým, že exprezident a architekt dnešného Kazachstanu elbasy Nursultan Abiševič Nazarbajev zmizol z informačného priestoru a v potrebnom čase nevystúpil ako morálna autorita, podobne ako slovenská prezidentka v prípade Slovensko dráždiacej a ponižujúcej Dohody o spolupráci medzi vládou SR a vládou USA v oblasti obrany (Defense Cooperation Agreement), vznikla úrodná pôda na špekulácie (inak pre N. Nazarbajeva a jeho klan to bude mať fatálne následky a schéma ani v prípade Slovenska nepustí).

Žije ešte? Je internovaný v izolácii? Je mimo Kazachstanu – ak áno, kde? V Londýne spolu s M. S. Gorbačovom? Vo svojich londýnskych nehnuteľnostiach, ktoré obhospodaroval jeho nedávno (august 2020) zosnulý (zdrogoval sa) 29-ročný vnuk Ajsultan Nazarbajev, mladší syn prezidentovej dcéry Darigy.[5] Alebo nebodaj niekde v Karlových Varoch v niektorom zo svojich (nepriamo) hoteloch?

Dňa (až) 18. januára 2022 sa N. Nazarbajev objavil a obrátil sa na občanov Kazachstanu v televíznom vystúpení. Okrem iného povedal: „... januárové udalosti otriasli celým Kazachstanom. Cieľom týchto organizovaných neporiadkov a útoku na Kazachstan bolo narušenie celostnosti krajiny a základov štátu...

Na margo svojej verejnej absencie v čase nepokojov (najmä v Almaty, kde došlo k rabovaniu a vypáleniu oficiálnej rezidencie exprezidenta) svojich spoluobčanov informoval: „... v roku 2019 som odovzdal svoje prezidentské kompetencie K.-Ž. Tokajevovi a odvtedy som dôchodcom a v súčasnosti sa nachádzam na zaslúženom oddychu v hlavnom meste Kazachstanu a nikde som neodcestoval.. .prezident K.-Ž. Tokajev má k dispozícii všetky mocenské páky. Je predsedom Rady bezpečnosti Kazachstanu, skoro bude zvolený za predsedu vládnej strany Nur-Otan (Nur Otan). Preto reči o konflikte, alebo rozporoch v politickej elite sú absolútne neopodstatnené...“[6]

Na toto veľmi stručné televízne vystúpenie a vyhlásenie politického dôchodcu sa možno pozrieť z dvoch aspektov:

Po prvé – je pravda, že N. Nazarbajev má za mestom (na ceste smerom z Nur-Sultanu do baníckej Karagandy) rozsiahlu, všetkým vybavenú a dobre stráženú vládnu rezidenciu (susednou je rezidencia dcéry Darigy s manželom), takže je možné, že udalosti v krajine prežil v bezpečí. Je aj možné, že video vzniklo v inom mieste, meste či krajine, ale to by sme už zbytočne špekulovali, aj keď časť blízkej rodiny evidentne opustila Kazachstan.

Po druhé – aktuálna situácia v Kazachstane, resp. v rámci politických elít momentálne pripomína Sovietsky zväz po smrti Josifa Vissarionoviča Stalina (Gruzínec), keď sa k moci dostávala skupina okolo Nikitu Sergejeviča Chruščova (Ukrajinec) a ľudia z tímu Stalina boli protikultovým tempom (s dôsledkami) vypudení z mocenskej pavučiny.

Rodina a (najmä) klan N. Nazarbajeva bleskovým tempom stráca svoje posledné mocenské posty. Aj keď exprezident tvrdí, že konflikt, resp. rozpory v elite Kazachstanu nie sú, je jasné, že tieto rozpory a boj o moc boli jedným z faktorov nepokojov.
 

Proces denazarbajevizácie

To, že už nie je N. Nazarbajev predsedom Rady bezpečnosti Kazachstanu, bol aj spúšťač celoplošných personálno-mocenských zmien aj s trestnoprávnymi dôsledkami.

Medzi prvými zadržanými boli predseda Výboru národnej bezpečnosti Kazachstanu (Комитет национальной безопасности Казахстана) Karim Masimov (Карим Масимов), verný človek exprezidenta. Neskôr jeho dvaja námestníci: Anuar Sadykulov (Ануар Садыкулов), náčelník špeciálnej zásahovej jednotky KNB „A“ a Daulet Ergožin (Даулет Ергожин).

O svoje miesto prišiel aj bratranec K. Masimova, náčelník polície Pavlodarskej oblasti Nurlan Masimov (Нурлан Масимов). Všetkým sa pripisuje podozrenie z trestného činu pokusu o prevrat. Pričom K. Masimov sa už podelil (ako správny kajúcnik) s cennou informáciou o zahraničných účtoch klanu Nazarbajeva.

Len pár ďalších príkladov denazarbajevizácie mocenských (politických a ekonomických) postov v sfére energobarónov:

  • zať exprezidenta, manžel mladšej dcéry Alie, Dimaš Dosanov (Димаш Досанов) musel opustiť post na čele KazTransOil (КазТрансОйл);
  • blízky rodine Kajrat Šaripbaev (Кайрат Шарипбаев), predseda správnej rady Kazachgaz (Казахгаз) podal demisiu, resp. odstúpil z postu;
  • do vyšetrovacej väzby bol vzatý Žumabaj Karagaev (Жумабай Карагаев), námestník ministra energetiky.

A teraz vysoké napätie – Timur Kulibaev (Тимур Кулибаев), zať bývalého prezidenta Kazachstanu tiež podal demisiu. Odstúpil z postu predsedu Národnej komory podnikateľov Aameken (Национальной палатa предпринимателей Атамекен). Tento post zastával od roku 2013. Pre informáciu, ktorú dal do obehu kazašský Forbes[7], rodina-klan Kulibajevcov má majetok cca 5,8 mld.$.

Sám T. Kulibajev len v roku 2020 cez monopolistu Kazmunajgaz (Казмунайгаз). privatizoval 300 distribučných staníc benzínu a LPG. Zatiaľ má rozhodujúci podiel akcií v Nostrum Oil & Gas, ktorá kontroluje Žankmunaj (Жаикмунай). Teda spoločnosť, ktorá bola monopolistom dodávok LPG tam, kde sa začali nepokoje. Šach mat!
 

Treba vrátiť ukradnuté

Prezident K-Ž. Tokajev v jednom zo svojich ostatných vystúpení pripomenul (zatiaľ sa nehovorilo o M. Dzurindovi, I. Miklošovi a spol., lebo...), že „rodina“ (má sa v danom prípade na mysli klan N. Nazarbajeva) sa bude musieť podeliť (so svojimi aktívami) so štátnym rozpočtom. Tí, ktorí ušli a podelia sa, budú sa môcť vrátiť späť do Kazachstanu. No ale doplňme, ktorí nie, tak sa asi stanú váženými občanmi v rámci Európskej únie a budeme sa im klaňať za ich „opozičníctvo“ – sú to zlodeji, zlodejskí!

Na základe iniciatívy K-Ž. Tokajeva už bol vytvorený fond Казакстан халкына (Národ Kazachstanu), na riešenie niektorých sociálnych problémov v krajine. Kazašský ponikateľ Viačeslav Kim (Вячеслав Ким) dobrovoľne venoval tomuto fondu – a teraz pozor – 23 mil. $.
 

Prezident Tadžikistanu upozorňuje

Prezident Emomali Rachmon patrí medzi postsovietskych politikov, ktorí si riešia svoje domáce problémy sami, bez toho, aby zaťažovali susedov, ale teraz už ide do tuhého.

Na summite OZKB, kde sa riešil Kazachstan, upozornil, že na južných hraniciach jeho krajiny sa potuluje asi 6 000 islamských bojovníkov žijúcich v 40-tich prípravných táboroch v Afganistane. Niečo podobné má vzniknúť aj na Slovensku.

Po zbabelom úteku Spojených štátov z Afganistanu (kde nechali vymáchať aj Slovensko), túto protiteroristickú činnosť prevzala na svoje plecia krajina – náš spojenec, resp. spojenec tejto krajiny –Turecko.

Samozrejme, dávať znamienka: Taliban = USA = Turecko= moslimskí radikáli v Uzbekistane (Andižan) a Tadžikistane = radikáli v Almaty by bolo lacné, aj keď bez vánku sa ani list nepohne.
 

Ako to vidí K.-Ž. Tokajev (a vidí to dobre!)

Na spomenutom summite OZKB kazašský prezident jasne zhodnotil situáciu – bol tu pokus o unifikovaný úmysel. Unifikovaný úmysel je aj znásilňovanie Slovenska (je znásilnenie trestný čin?) s DCA.

Akceptujúc januárovú skúsenosť K.-Ž. Tokajev (na summite OZKB) verejne deklaroval (nie ako na Slovensku týchto dní), že voči tomuto teroristickému útoku (ako dôsledok metodickej deštrukcie kazašskej štátnosti zo strany niektorých štátov členov NATO) prijali adekvátne opatrenia aj do budúcnosti:

Treba uskutočniť kardinálnu reorganizáciu celého systému národnej bezpečnosti Kazachstanu.

Zatiaľ sa podvodníci stratili. Čo bude zajtra, je vec francúzskej revolučnej špirály, alebo akceptácie spôsobu ako z Temešváru!

Dôjde k posilneniu mobility OS Kazachstanu a redefinovaniu úloh kazašskej rozviedky;

Samozrejme, predpokladá to aj rozšírenie operioability kazašských silových zložiek na báze prostriedkov v rámci OZKB.

No a na ostatné si počkáme.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama