Kde leží naša (mravná) bieda...

Počet zobrazení: 4849

Často si kladiem otázku, kam smeruje dnešný svet. Kam sa podeli ideály, etické a všeľudské hodnoty? Kde sa stala chyba? V rodinách? V školách? Alebo v celej spoločnosti, ktorá nás obklopuje?

Je to asi tak, ako hovorí známe pravidlo – „čo vás nezabije, to vás posilní“. Platí to o všetkých živých tvoroch na Zemi a o človeku rovnako. Kým ostatné živé tvory si v priebehu evolúcie vybrali model, že tí, čo neobstoja, musia zomrieť, človek sa už tisícročia snaží tomuto pravidlu vyhnúť (zdravotníctvo, sociálne služby, starostlivosť o bezvládnych, odkázaných a neprispôsobivých...). Iné biologické druhy získavajú určitú výhodu tým, že prežijú len tí najschopnejší a postupne vylepšujú alebo aspoň udržujú svoj kvalitný genofond.

Človek sa musí zmieriť s tým, že jeho genofond sa s postupne so zvyšujúcou životnou úrovňou bude stále zhoršovať. Samozrejme, aj v tomto prípade existujú určité metódy zlepšovania. Napríklad tak, že schopnejší jednotlivci ľudskej populácie nebudú „žiť v bavlnke“, ale budú každý deň vystavovaní určitým nástrahám, zvýšenej záťaži a rizikám. Dobrou metódou je intenzívne športovanie, ale aj čo najmenej zaháľania bez pracovného a psychického stresu.

O malé percento ľudí, ktorí na to nemajú predpoklady, sa musí „životaschopná“ väčšina ľudí postarať. Ide o malé deti, veľmi starých ľudí a zdravotne postihnutých. Aj pre týchto však treba nájsť primeraný spôsob takých aktivít, aby sa ich neschopnosť (alebo znížená schopnosť) nezhoršovala.

Vôbec najhoršie je, keď potenciálne životaschopní a zdraví ľudia prepadajú pre nečinnosť (lenivosť) do druhej skupiny, teda medzi odkázaných. Pozorujeme to aj u nás a najmä v chudobnejších krajinách v zahraničí, čo  smeruje k celkovej katastrofe ľudskej spoločnosti, lebo sa náhle zmenší počet ľudí v prvej skupine, čo značne zmenšuje potenciál na starostlivosť o ľudí v druhej skupine.

Som zástancom – v modernej a sociálne spravodlivej spoločnosti  –, aby sme sa snažili zlepšovať svoj fyzický a psychický stav každodennou zmysluplnou činnosťou. K tomu by mali smerovať aj kroky  jednotlivých vlád a zodpovedných inštitúcií . Cieľom by malo byť čo najmenej  ľudí, ktorí nemôžu vykonávať žiadnu prácu a žiadnu fyzickú záťaž. Teda vytvárať podmienky na sebarealizáciu ľudí, ktorí majú znížené schopnosti, ale môžu sa obmedzene realizovať.  Pomáhať  každému občanovi, aby sa napriek svojim zdravotným obmedzeniam dokázal dopracovať k samostatnému a nezávislému spôsobu života a nadobudol osobnú dôstojnosť v zodpovedajúcej práci, za ktorou je dôstojný život, taký dôležitý pre človeka s postihnutím ako aj pre spoločnosť, v ktorej žije.

To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je len iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. Existuje stále mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné zastaviť peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sme, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nevytvárať dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič,  robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy; pracovať , šetriť. Urobiť prácu a šetrenie výnosnejšími, žiaducejšími a čestnejšími než leňošenie a mrhanie. Je potrebné prekonať krízu dôvery. Technickými, finančnými a úverovými zásahmi ju však prekonať nie je možné. Dôvera je vec osobná. Dôveru možno obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984