Keď sa loď s donom Trumpom potápa...

Počet zobrazení: 2277

Najviac ma prekvapil Benjamín Netanjahu. Ten známy izraelský premiér. Hádam ani nie minútu po pondelkovom odobrení Bidenovho prezidentského víťazstva zborom voliteľov nechal zo svojho twitterovho účtu vymazať spoločnú fotografiu s Donaldom Trumpom.

To sa robí?

Hodiť najväčšieho priateľa cez palubu a hneď aj opustiť potápajúcu sa loď, na ktorej za posledné štyri roky kormidlovania dona Trumpa prežíval najšťastnejšie chvíle nielen vlastnej politickej kariéry, ale celého svojho doterajšieho života. Trump sem, Trump tam, pochvaly do nebies na každom kroku či vystúpení. Keď sa pred rokom konali v Izraeli parlamentné voľby, tak sa na bilbordy nechal vyfotiť len s Trumpom. A tie heslá: Trump, najväčší priateľ Izraela... Trump a Bibi to spolu dokážu... všade len a len radostné úsmevy a želanie všetkého dobrého až na večné veky, či aspoň na ďalšie štyri roky. No a Donald Bibiho nesklamal, lebo sám nič nezbožňuje viac ako chválenie, okiadzanie, poklonkovanie. A tak Izraelčanom daroval nové hlavné mesto, Jeruzalem namiesto Tel Avivu, potom pridal sľub ,že Izrael môže stavať nové židovské osady na okupovanej palestínskej pôde, vyšiel mu aj diplomatický kúsok a také Spojené arabské emiráty či Bahrajn nadviazali oficiálne styky s Izraelom, čím ho uznali ako štát. Bolo toho naraz toľko, až sa „mierová stavba“ natriasala od šťastia.

Čo robiť?

Musela nasledovať aj bombastická reciprocita, poďakovanie. A ako možno obšťastniť Izraelu takého oddaného amerického prezidenta, keď nie nejakým výnimočným darčekom, ktorý zostane možno navždy v dejinách. A tak Benjamin ako poďakovanie za toľko „mierového“ úsilia dal vyhlásiť anektované sýrske Golanské výšiny za Trumpove výšiny a nechal tam postaviť aj tabuľu s jasným nápisom.

donald_trump_-_caricature_donkeyhotey.jpg
Karikatúra: Wikimedia.org / DonkeyHotey

No a zrazu prásk: Donald voľby prehral! Vtedy prežíval Netanjahu ťažké chvíle, ale život politika je už taký: okamžite sa musí prispôsobiť novým faktom a novej situácii. A tak hneď blahoželal Joeovi Bidenovi, veď Amerika zostane aj pod jeho vládou určite hlavným sponzorom v najhorúcejšej geopolitickej oblasti sveta. Patrí sa zablahoželať víťazovi, nebol pravdaže jediný, nepočkal, až sa veci, ako sa vraví, utrasú. Vladimir Putin však s rozvahou jemu vlastnou čakal a nešlo pritom o nejakú vypočítavosť alebo o prejav lásky k Donaldovi. Nie, jednoducho  spozornel vzhľadom na komplex problémov dnešnej Ameriky. V Kremli si vedeli veľmi pozorne zrátať, čo by sa mohlo stať, ak by sa napokon dokázalo, že demokrati voľby Trumpovi naozaj ukradli, že išlo dokonca o tzv. systémovú lúpež. Objavilo sa predsa množstvo správ, overených, menej overených, aj neoverených, že v niektorých veľkých a rozhodujúcich štátoch, napr. v takej Pennsylvánii či v Michigane alebo v Georgii, no aj vo Wisconsine – spomínal sa aj Texas – najskôr Trump viedol a zaraz, z ničoho nič, sa úderom polnoci všetko prudko zmenilo a počítače začali chrliť pravý opak. Jestvuje aj výpoveď akéhosi nemenovaného vodiča nákladiaku z Pennsylvánie, ktorý tvrdil, že dostal príkaz, aby so svojím nákladiakom prišiel po polnoci k voličskému centru a o ostatné nech sa už nestará. V tom nákladiaku bolo vraj sto tisíc hlasovacích lístkov, pravdaže falošných, pre Bidena. Nejakí ľudia mali nákladiak od lístkov oslobodiť, no a vraj to vysypali na stôl a začalo sa zratúvanie... Aj z toho by sa dalo teda usúdiť, že aj americká demokracia  sa musí akýmkoľvek spôsobom upevňovať. Z Donalda sa však stal smutný muž. Dlhé hodiny nevychádzal z Bieleho domu, nie preto, že sa obával kovidu /toho sa on osobne nebál a nebojí, veď ho sám prekonal/, ale preto, že sa zrejme červenal od hanby. Veď padol jeho veľký projekt. America first či MAGA/Make America Great again – Urobme Ameriku znovu veľkou/.To sa za štyri roky podariť nedalo, to by nedokázal ani Batman spolu s Rambom, nie to sám a zrazu opustený postupne aj najvernejšími  či falošne lojálnymi. Ale vzchopil sa a začal bojovať. Slúžil mu najmä osobný právnik Rudy Giuliani. Ten chlapík nie je len tak hocikým, je právnikom a kedysi , naozaj to bude aj tridsať rokov ak nie viac, dokázal vymazať taliansko-americkú mafiu v New Yorku a aj preto sa neskôr stal starostom najväčšieho amerického mesta. A bol ním aj v jeho najťažších hodinách, keď jedenásteho septembra roku 2001 skupina arabských teroristov zaútočila unesenými civilnými lietadlami na povestné newyorské dvojičky a Pentagón. Giuliani dostal vtedy priliehavý prívlastok v médiách. Nazývali ho cisárom, teda mužom, ktorý dokázal v tragických hodinách nielen s nebývalou rozvahou organizovať záchranné práce, ale aj Newyorčanom a celej Amerike dodával nádej na opätovné vzkriesene života... Vždy bol republikánom a dobre sa poznal s ďalším známym Newyorčanom, Donaldom Trumpom, ktorý sa pred štyri rokmi stal 45. prezidentom USA. Stál po jeho boku a nezradil ho ani po terajších novembrových voľbách a bojoval za neho neustále, až tak, že na jednej fotke ho vidno, ako sa mu od tepla a potu pustila farba z vlasov. /Veď už má tiež dosť rokov./ Spolu s ďalšími právnikmi podal až päťdesiat žalôb obsahujúcich trestné oznámenie o volebných podvodoch v prospech Joe Bidena. Dve žaloby sa dostali až na Najvyšší súd, ale ten ich zamietol.

Ďalšie sklamanie pre Donalda.

Ale mal ešte pri sebe ďalšieho mocného a oveľa mocnejšieho muža než Rudyho. Ministra spravodlivosti Villiama Barra. Držiteľa hlavného záchranného kolesa. Ak by bol Barr dodal slušnú žalobu s jasnými a presvedčenými dôkazmi o podvodoch a bol by ju podal na Najvyšší súd, všetko sa mohlo ešte dať zastaviť. Lenže minister prezidenta sklamal. Vyhlásil, že keď žaloby posúdil, nenašiel závažné dôkazy o podvodoch. Vedel, pravdaže, veľmi dobre, že vo vláde skončí a to sa aj stalo... /A Donalda sklamal ešte skôr, lebo nedal vyšetrovať možné daňové podvody Bidenovho syna Huntera – neprehľadný biznis na Ukrajine či v Číne./

Ale napriek pondelňajšiemu odobreniu zborom voliteľov o víťazovi volieb/Joe dostal 306 a Donald 232 ich hlasov, na víťazstvo stačilo jednému z nich 270/ zostáva Trumpovi vraj ešte jedna, malá iskierka nádeje. Dodal mu ju jeho ďalší mocný muž, generál Michael Flynn. Iba nedávno ho Donald omilostil spod obvinenia tajnej služby FBI, že paktoval s Rusmi na Trumpovom prvom zvolení. Prezidentovi slúžil pár mesiacov ako bezpečnostný poradca, čo je v USA jedna z najmocnejších pozícií. Jej držiteľ požíva na rozdiel napr. od ministrov mimoriadnu výhodu. Nemusí sa na návštevu do Oválnej pracovne hlásiť vopred. Jednoducho zaklope na dvere a vojde. Môže prísť k nemu v hociktorú hodinu, keď sa mu niečo zdá veľmi dôležité a nedá sa to odložiť. A Michael Flynn po celé dni spolu s ďalšími podporovateľmi Donalda Trumpa opakoval heslo „stop the steal“, zastavte kradnutie – ako výzvu demokratom, aby už s kradnutím volieb nepokračovali. A teraz už po verdikte zboru voliteľov, že Joe Biden je víťazom volieb, na otázku televízneho moderátora stanice Fox News, aby na stupnici od jedna do desať odhadol, aká možnosť ešte pre Trumpa jestvuje, či zostane prezidentom aj na druhé štvorročné volebné obdobie, odpovedal, že číslo desať, teda, že Trump bude v Bielom dome aj ďalšie štyri roky!

A tvrdí, že tomu tak bude na sto percent!

Z čoho vychádza?

Ešte šiesteho januára sa zíde Kongres a všetci jeho členovia, teda oboch komôr, tak Snemovne reprezentantov ako aj Senátu musia schváliť rozhodnutie zboru voliteľov. A tam sa vraj udeje ďalšie dejstvo nekončiacej volebnej drámy. Joe v Senáte neprejde a jeho členovia – v ňom majú prevahu republikán – zvolia za prezidenta Trumpa...

„Ale pozor – dodáva Michael Flynn – je tu ešte aj Najvyšší súd, ten síce žaloby zamietol, ale o víťazovi nerozhodol. Prezidentom bude Donald Trump!“

Nuž sme svedkami nervy drásajúceho napätia na úrovni amerických politických trilerov. Kým sa však všetko presne neujasní, zostane nielen množstvo nezodpovedaných otázok, ale aj nejasností. A tých 70 miliónov voličov, ktorí odovzdali hlas Trumpovi, nemieni uznať Bidena za prezidenta /ten získal o desať miliónov viac/.Napriek tomu, že Joe neustále vyhlasuje, že bude prezidentom všetkých Američanov a prosí ich o jednotu. Lenže tá dávno pominula. Amerika je rozdelená a aj keď Donald zrejme dvadsiateho januára Biely dom opustí /viaceré ruské noviny mu ponúkli azyl v Moskve.../, bude kriticky sledovať nielen výkon Bidenovej vlády, ale bude sa pripravovať na ďalšie voľby o štyri roky. Lebo Donald sa mieni tak či onak vrátiť.

Ďalšie zákulisné eso Ameriky, taký Karl Rove, ktorý strategicky pripravoval volebné víťazstvo ešte Busha juniora, napr. dodáva:

„Amerika zbožňuje návraty, ale nemá rád nahnevaných mužov so skysnutou tvárou. A práve takú Donald Trump Amerike a svetu ukazuje. Ak však mieni o štyri roky znovu kandidovať, mal by už teraz myslieť na stranícku nomináciu. Ale nie s takou tvárou...“

No a Benjamín Netanjahu a spol. si tak fotku s rozžiarenými Trumpovými očami môžu odložiť do albumu alebo až ad acta...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984