Kedy sa skončí druhá svetová vojna?

Počet zobrazení: 3361

Otázka v titulku môže prekvapiť čitateľov, ktorí už zabudli, že formálne sa vojna ešte neskončila. Chýba mierová zmluva medzi Japonskom a Ruskom.

V roku 1951 v San Francisku (USA) víťazné krajiny podpísali s Japonskom mierovú zmluvu. Ale ZSSR zo solidarity s Čínou, ktorú tam nepozvali, sa k nej odmietol pripojiť. Potom vznikli problémy, komplikujúce návrat k tejto citlivej téme.

Ide predovšetkým o štyri Kurilské ostrovy. Kedysi patrili Ruskej ríši, no v roku 1855 na základe dohody boli pričlenené k Japonsku. ZSSR si ich prisvojil v roku 1945. Japonsko to neuznalo: podľa zmluvy zo San Francisca malo stratiť iba také územia, ktoré získalo vojenskými prostriedkami, zatiaľ čo sporné ostrovy dostalo úplne pokojne pred takmer sto rokmi.

abe_putin_kremlin-ru_843.jpg
Šinzó Abe a Vladimir Putin v Kremli 22. januára 2019. Foto: kremlin.ru

Ak by sa sovietski reprezentanti zúčastnili na rokovaní a podpísaní mierovej zmluvy, vtedy by sa asi dali zahrnúť do zoznamu území, ktoré muselo vrátiť Japonsko, aj tieto ostrovy. Pravdepodobne na to nepomysleli, čo dáva možnosť spochybniť ich príslušnosť.

Je zaujímavé, že napriek studenej vojne sovietska vláda nebola principiálne proti diskusii o japonských požiadavkách. V roku 1956 ponúkla za určitých podmienkach vrátiť dva zo štyroch sporných ostrovov (konkrétne Šikotan, kde teraz býva 2,8 tisíc Rusov, a skupinu malých vyľudnených ostrovov pod spoločným názvom Habomai) a podpísať konečne mierovú zmluvu. Dokonca o tom s Japonskom prijali spoločnú deklaráciu.

Politické okolnosti toho obdobia však nedovolili uskutočniť plánované kroky. Možnosť aj formálne ukončiť svetovú vojnu bola nadlho zamrazená. Počas tohto obdobia sa téma „severných území“ v Japonsku stala takmer posvätnou a bola prekážkou rozvoja vzťahov so ZSSR, kde sa zase utvrdila rétorika o „historických ruských územiach“. 

Na začiatku sedemdesiatych rokov Sovietsky zväz vyhlásil politiku „détente“ – uvoľnenia napätia v medzinárodných vzťahoch. Okrem toho sa dostal do sporu s Čínou a potreboval v Ázii aspoň nejakú protiváhu. Preto opäť Japonsku ponúkol dva ostrovy a mierovú zmluvu. Tentoraz japonská vláda nesúhlasila. Chcela získať viac – všetky štyri ostrovy. Znova vznikla dlhá pauza.

Rozhovory sa oživili po rozpade ZSSR. Rusko na začiatku deväťdesiatych rokov bolo v ťažkej ekonomickej situácii. Niektorí politici z jeľcinovského tímu videli možnosť, ako ju zlepšiť v dohode s Japonskom o veľkých investíciách ako kompenzácii za ostrovy. Išlo o stovky miliárd dolárov. No verejnosť reagovala na taký návrh veľmi negatívne. Väčšina Rusov nechcela vracať nikomu žiadne územia. Ruská vláda sa vtedy necítila dosť pevnou, aby išla proti verejnej mienke.

Myšlienka však nezmizla. V roku 2001 prezident Vladimir Putin spolu s vtedajším japonským premiérom Joširó Morim podpísali dokument o tom, že deklarácia z roku 1956 je základom pre rozhovory o mieri a vlastníctve ostrovov. Ale potom sa zase nič nedialo.

V septembri 2018 Putin úplne neočakávane, asi spontánne, ponúkol terajšiemu japonskému premiérovi Šinzó Abemu podpísať mierovú zmluvu ešte do konca roka. Experti a verejnosť to pochopili tak že sa našiel nejaký konsenzus ohľadom ostrovov, pretože je ťažko mysliteľné, že Japonsko by súhlasilo so zmluvou bez rozhodnutia o ich vlastníctve.

Ruské orgány neinformovali o detailoch možnej dohody. Len neskôr sa ukázalo, ako by to malo byť: Japonsko najprv uzná výsledky druhej svetovej vojny (čo zahŕňa aj uznanie ruskej suverenity nad ostrovmi) a podpíše mierovú zmluvu. A potom Rusko, ako znamenie dobrej vôle, poskytne Japonsku dva ostrovy.

Postoj japonskej strany umožňuje urobiť záver, že dostalo od Ruska nejaké konkrétne sľuby. Japonskí vysokopostavení úradníci, najmä sám Abe, začali verejne hovoriť o detailoch budúcej zmluvy a podmienkach vrátenia ostrovov. Ruská strana bola pobúrená, obvinila japonskú z porušenia pravidiel diplomatických rozhovorov.

Zdalo sa, že šanca na mier je znova zmarená. Očakávalo sa, že Abe zruší návštevu Ruska naplánovanú na január. Ale nestalo sa tak, japonský premiér prišiel a mali s Putinom dlhý rozhovor. Nezverejnili veľa detailov: iba, že to bolo užitočné stretnutie a že sa dohodli pokračovať v rozhovoroch na úrovni ministrov zahraničných vecí už vo februári.

V komentári pre média povedal Putin ešte jednu pozoruhodnú podrobnosť: strany súhlasili s tým že konečné rozhodnutie musí získať podporu verejnosti v oboch krajinách. Experti to interpretovali tak, že vážne občianske protesty sú schopné zastaviť rozhodnutie o ostrovoch. V Japonsku je stále dosť ľudí, ktorí budú nespokojní, ak krajina dostane iba dva z nich; hnutie za vrátenie všetkých „severných území“ sa určite posilní. Ani v Rusku obyvateľstvo nechce stratiť ostrovy; je proti tomu takmer 60 percent Rusov. Zaujímavé, že aj liberálni oponenti Putina, ktorí sú stále proti pripojeniu Krymu, ho teraz kritizujú za úmysel vrátiť ostrovy.

Situácia nie je jednoduchá. Ešte sa nevyjadrili USA, ktoré majú veľký vplyv na japonskú politiku. Podľa americko-japonskej dohody o bezpečnosti USA majú právo budovať svoje vojenské základne kdekoľvek na japonskom území. Keď ostrovy budú patriť Japonsku, môžu tam vzniknúť základne s bojovými lietadlami, raketami a loďami. V Moskve v tom vidia vážne ohrozenie. Okrem toho dohoda s Japonskom môže zhoršiť vzťahy Ruska s Čínou, ktorá je teraz jej hlavný strategický partner. Japonci otvorene hovoria, že zmluvu s Ruskom potrebujú aj preto, aby mohli odolávať Číne.

Okrem medzinárodných rizík Rusku hrozia aj vnútorné riziká. Experti upozorňujú na ekonomický význam ostrovov: ich prevod by znamenal aj stratu zdrojov niektorých zriedkavých minerálov a priemyselného rybolovu. Pritom očakávať veľké japonské investície v podmienkach sankcií nie je reálne.

Prečo Putin otvoril túto tému, spojenú s veľkými rizikami? Hlavným dôvodom podľa pozorovateľov je, že Japonsko teraz je jednou z mála krajín, s ktorými Rusko môže normálne komunikovať. Nereaguje tak ostro na problémy na Ukrajine alebo v Sýrii, má úplne iné záujmy. K sankčnému režimu proti Rusku sa pripojilo iba pod americkým nátlakom. V Kremli zrejme uvažujú, že bude ochotné zrušiť sankcie, ak dostane ostrovy. To by bolo prelomom v medzinárodnej blokáde Ruska. 

Okrem toho nie je vylúčené, že Putin chce zvýrazniť svoje miesto v histórii. Byť tým, kto ukončil druhú svetovú vojnu, teda postaviť sa na roveň s takými osobnosťami,  ako Winston Churchill a Franklin Roosevelt, je atraktívny cieľ pre ambiciózneho politika.  

A prečo sa Abe vydal na rizikovú cestu, na ktorej zlyhanie mu môže zničiť politickú kariéru? Podľa pozorovateľov alebo naozaj dostal od Putina záväzný sľub ohľadom ostrovov, ktorému verí, alebo sa len snaží svojim voličom ukázať, že robí všetko možné aj nemožné pre vrátenie území. Tvrdí, že podpíše mierovú zmluvu iba vtedy, ak dostane od Ruska garancie vrátenia ostrovov (nie je úplne jasné, akými môžu byť takéto garancie).

Pred návštevou Abeho ruské provládne média písali o možnom návrate ostrovov iba hysterickým tónom: nikdy sa to nestane, dokonca ani rozprávať o tom nie možné. Teraz sa tón výrazne zmenil, novinári a odborníci sa začali konštruktívne zaoberať mierovou dohodou a variantmi rozhodnutia o územiach. To určite bude mať vplyv na verejnú mienku. Perspektíva dohody vyzerá trochu reálnejšie.   

Ešte nedávno ruské iniciatívy v zahraničnej politike neboli veľmi úspešné – ako to dopadne teraz? Jasné to bude v júni, kedy by sa mala uskutočniť Putinova návšteva Japonska. Potom uvidíme, koľko ešte bude trvať druhá svetová vojna.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984