Kirgizsko má nového prezidenta – čo ďalej?

Počet zobrazení: 2689

Podčiarknuté – zrátané! Podľa zverejnených výsledkov (stále ešte neoficiálnych, ale nie je dôvod pochybovať o tom, že budú skoro zoficiálnené – po 24. januári 2021) na www stránke Ústrednej komisie pre voľby a referendá Kirgizskej republiky[1], novozvoleným prezidentom krajiny sa – podľa predpokladov – stal najväčší favorit a vodca ostatnej (zatiaľ tretej) kirgizskej revolúcie, 51-ročný (nedávno z politických dôvodov väznený) Sadyr Nurgožoevič Žaparov (Садыр Нургожоевич Жапаров).
 

Predpokladaný víťaz
 

Získal 79,18 % hlasov. Druhý Adachan Madumarov (Адахана Мадумаров) presvedčil 6,7 % voličov a ostatní kandidáti spolu získali celkom 3 % hlasov voličov – čo svedčí o ich politickej váhe či sile. Z celkového počtu voličov, ktorí prišli mimoriadne 10. januára 2021 k urnám, 1,34 % sa vyjadrilo súhlasne s možnosťou (ktorú u nás nepoznáme) – proti všetkým!

Inak v ostatnom materiáli venujúcom sa prezidentským voľbám v Kirgizsku sme uviedli: „... šance S. Žaparova sú – tak to z Bratislavy vyzerá – veľmi dobré...“[2] Takže aspoň smerom do Kirgizska je z Bratislavy dobrý výhľad, keď už naši ústavní činitelia nevidia ani to, čo sa deje na ťažko matrtajmi skúšanom Slovensku. Vlastne nevidia nič, okrem kšeftov so strachom ľudí o prežitie a bonitných vývarov pre seba z testovania!

Problémom je, že volieb sa zúčastnilo až/len cca 33 % z 3 563 574 registrovaných voličov. A to je zúfalo málo na legitimitu, najmä ak sa súbežne uskutočnilo aj referendum o tom, aká forma zriadenia má byť v budúcnosti v Kirgizsku (teda de facto šlo o zmenu Ústavy Kirgizska). Pasívne boli predovšetkým veľké mestá, najmä Biškek, ktorý sa teraz bude musieť nejako vyrovnať s tým, čo mu zvolil vidiek. Ako na Slovensku. Tzv. „paštikári“ zaváhali a vidiek zvolil „bandu štyroch“. Rozdiel je v tom, že S. Žaparov je psychicky zdravý, nie krvilačný a zákerný, ale skúsený politik, ktorý dokáže komunikovať a stmeľovať!

Výsledok referenda je (opäť zatiaľ neoficiálny) nasledujúci:

  • za prezidentskú formu vlády 81,29 %;
  • za parlamentnú formu vlády  10,85 %;
  • proti obom návrhom              4,43 %;

Tak sa Kirgizsko znovu vráti do bodu „0“, teda tam, kde v roku 1991 po ukončení existencie Sovietskeho zväzu a prijatí aktu o svojej štátnej nezávislosti začínalo, k prezidentskej forme vlády (nakoniec ako všetky krajiny Strednej Ázie).

Medzitým S. Žaparov ako budúci (a istý) víťaz prezidentských volieb pripomenul, že krajinu ešte čakajú odložené parlamentné voľby (pravdepodobne máj 2021), pričom riadne mali byť v októbri, ale žiaľ– nevyšlo to. Revolúcia je revolúcia, či na námestí pred Zimným palácom, či na ústrednom námestí v Biškeku, alebo v centre Washingtonu.

Tiež pripomenul, že dovtedy bude krajina fungovať ešte podľa starej Ústavy Kirgizska a potom sa vraj naozaj zmení forma vlády. A celkovo by sa do 1. júna 2021 mali ukončiť všetky potrebné (podľa Žaparova a spol.) politické procesy a v priebehu 2 až 3 rokov by sa Kirgizsko malo dostať von z krízy. Plánu, čo sa týka eliminácie krízy, v ktorej je dnešné Kirgizsko, možno len držať palce, ale čo sa týka vnútropolitických procesov, tam to asi bude zložitejšie. Totiž prezident bol zvolený podľa „starej“ ústavy, na základe rozhodnutia parlamentu v „agónii“, takže jeho legitimita je rovnako aktuálne nespochybniteľná ako do budúcnosti čiastočné sporná!
 

Prvé pozdravy z Nur-Sultanu a Moskvy

Pozrime sa na tému budúcej zahraničnopolitickej orientácie Kirgizska pod vedením S. Žaparova ako nového prezidenta. Ako už býva dobrým zvykom, Washington sa tesne pred voľbami snažil ohnúť najhorúcejšieho kandidáta na „svoju“ stranu a keď sa nedarilo, tak sa aspoň (cez aktivity svojho veľvyslanectva v Biškeku) snažil zlepšiť pozície kandidáta A. Madurova (ten ako druhý získal až 6,7 % hlasov) a nastrkať polienka do predného kolesa S. Žaparova.

Prvými, kto pozdravil S. Žaparova ako volebného víťazstva, bol prezident susedného Kazachstanu a prezident Ruskej federácie (v tomto poradí a je cítiť, že ak je diplomacia v rukách profíkov, tak sa vedia veci skoordinovať). Potom dorazil pozdrav z Pekingu. Pozdravný telegram, ak ho nájdete, si skúste vyhľadať na oficiálnej stránke našej hlavy štátu... ak nie, tak vedzte, že S. Žaparov sa stal prezidentom krajiny, kde prežil A. Dubček časť svojho detstva, kde ostalo žiť mnoho Slovákov, kde slovo Interhelpo znamená veľa. Aspoň pre Kirgizov, ak už nič pre omylom zvolených ľudí „z tejto krajiny“.

Pár riadkami sme naznačili, že novozvolený S. Žaparov, exväzeň a regionálny politik z Issik-Kuľu sa ešte môže dočkať, že mu na jar bude pripomenuté, že dostal mandát na likvidáciu parlamentnej formy vlády, ale nie na vybudovanie nového chánstva ako v Turkménsku či čiastočne v Uzbekistane a Kazachstane.

Voľby 10. januára 2021 v Kirgizsku ukončili jednu etapu života S. Žaparova, ktorý ešte 4. októbra 2020 sedel vo väzení s perspektívou, že na slobodu vyjde tak najskôr na jeseň 2026, pretože rozsudok nepredpokladal predčasné prepustenie. Inak nepustili ho ani na pohreb otca v roku 2017 a na pohreb matky (2019) dostal špeciálnu výnimku od prezidenta, ktorého neskôr vyhnal z funkcie.

Čo sa týka zahraničnej politiky, S. Žaparov sa hneď po volebnom víťazstve vyjadril, že „Rusko bolo, je a ostane hlavným strategickým partnerom Kirgizska...“ Pre ústredný ruský TV 1 kanál sa, v čase keď vo Washingtone pobehovali demonštranti, o.i. vyjadril: „... máme s Ruskom vynikajúce vzťahy: diplomatické, ekonomické a tiež vo vojenskej oblasti. A tieto vzťahy budeme rozvíjať. Budeme pokračovať v družbe s Ruskom. A musíme si otvorene priznať, bez Ruska by nám bolo ťažko, veľmi ťažko...“ V tomto rozhovore ešte odmietol všetky špekulácie a potvrdil, že „... ruský jazyk v Kirgizsku bude naďalej oficiálnym jazykom...“[3]
 

Zrátané a podčiarknuté

Ešte raz, zrátané a podčiarknuté. S. Žaparov vyhral prezidentské voľby v Kirgizsku. A vyhral ich aj preto, lebo dôvera voličov k všetkým orgánom kirgizskej moci sa dostala na mizernú úroveň a on, ako politický väzeň, sa síce v minulosti motal okolo najvyšších poschodí moci, ale jeho prítomnosť tam bola minimálna. Navyše naši US priatelia tam našťastie trochu zaspali, alebo zatiaľ čo riešili „otráveného“ mladého a úplatného právnika z Moskvy, im iná služba(y) pripomenula(li), že zem nie je plochá a má dokonca štyri svetové strany! Aspoň to by nedovzdelaní plagiátori mohli vedieť!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984