Klub ekonómov S.P.O.S.: Platiť odvody sa neoplatí?

V tieni masívnej diskusie k očakávaným prvým dôchodkom z druhého piliera ostáva pripravovaný návrh úpravy minimálnych dôchodkov v 1. pilieri.

Samotná myšlienka minimálneho dôchodku je dobrá. Konečne je tu prvá vláda, ktorá sa so súčasným nastavením dôchodkov chystá niečo urobiť. Za jednoznačné pozitívum je možné považovať takýto krok najmä u tzv. starodôchodcov, ktorých postihla „Kaníkova“ reforma v roku 2004, u ktorých  niekedy i rozdiel v dátume narodenia jeden deň pri jej zavedení znamenal desiatky eur v priznanej výške. Je na škodu, že sa tak deje až dnes.

Na druhej strane sa toto opatrenie dotkne i dôchodcov, ktorí vedome prispievali do dôchodkových fondov len z minimálnej mzdy a popritom úspešne podnikali. Mnohí z nich sú vlastníkmi nehnuteľností, bytov i luxusných áut, a ich podnikanie prinieslo im a ich rodinám nadpriemernú životnú úroveň a majetok. Je v ich prípade takáto štedrosť bez zmapovania ich skutočných príjmov a  majetkových pomerov namieste?

Je známe, že tlak firiem na mzdové náklady spôsobil, že na Slovensku narástla skupina fiktívnych živnostníkov, ktorí tiež (niekedy z donútenia) využívali túto formu znižovania odvodov. Nejde o malé sumy, ktoré takto unikali a unikajú z dôchodkového systému, keďže ide o desaťtisíce prípadov. Rovnako tak je známe, že platby miezd „na ruku“ a zamestnávanie „načierno“ znižujú platby daní a odvodov u desiatok tisíc zamestnancov samotných a, najmä, ich zamestnávateľov. Aj v tomto prípade sa tak deje väčšinou v dôsledku tlaku zo strany firiem.

Pripravované dorovnanie dôchodkov bude štát stáť desiatky miliónov eur. Treba položiť otázku, z akých zdrojov bude štát toto veľkorysé dorovnanie hradiť. Budú to peniaze štátneho rozpočtu, z daní, alebo sa opäť siahne na „nadpriemerné“ dôchodky, ktorých výška je v európskom porovnaní už dnes nízka, a nad ktorou na západ od nás krútia hlavou? Opäť budú solidárni dôchodcovia s dôchodcami? Okrem toho, mnohí, ktorí špekulovali s nízkym základom pre odvody, rovnako špekulovali s daňovým základom – optimalizovali ho, využívali paušál nákladov, lebo bol výhodnejší, súkromnú spotrebu realizovali na úkor nákladov podnikania a z nej tiež neplatili odvody... Ako by vyzerali ich platby odvodov, keby toto nebolo možné? A aké by boli ich dôchodky?

Jedným z dôsledkov solidarity dôchodcov s nadpriemernými dôchodkami je súčasný systém valorizácie, keď sa prijala téza, že v zásluhovosti sme zašli príliš ďaleko, a preto je potrebné ju znížiť. To sa v súčasnosti uskutočňuje valorizáciou dôchodkov fixnou sumou, čím sa rozdiely medzi podpriemernými dôchodkami a nadpriemernými dôchodkami znižujú. V januári roku 2015 sa všetky dôchodky zvýšili rovnako – o 5 EUR. Pre niekoho zvýšenie predstavovalo viac percent, pre iného pol percenta. Tí, ktorí prispievajú, sú často bývalí zamestnanci služieb, verejnej správy, ktorí zo zákona nemohli podnikať. Na druhej strane tí, ktorí mali vysoký (skutočný) príjem, „optimalizovali“ ho a znižovali si základ pre dane a odvody, ťažia z tejto pochybnej solidarity. Pripravované zmeny môžu túto – v podstate nemorálnu – solidaritu ešte zväčšiť na úroveň absurdity. Nie je načase po zavedení minimálnych dôchodkov zároveň prehodnotiť i tento čudesný spôsob valorizácie dôchodkov?

Upraviť nízke dôchodky je zrejme nutné. Je však otázka, komu a z akých prostriedkov. Veľkorysosť na úkor tých, ktorí do dôchodkového systému prispievali často v nádeji na slušný dôchodok, môže znamenať nielen zmarenie tohto oprávneného očakávania, ale aj signál pre budúcich dôchodcov: platiť sa neoplatí.