Kniha o vládnutí - Nerovná cesta do OECD (2)

Počet zobrazení: 5878

Prinášame druhú časť ukážky z pripravovanej Knihy o vládnutí, z kapitoly 9, nazvanej Dobiehanie do EÚ a OECD. Autorka ju uvádza takto: „ČSFR koncom roka 1992 bola členom skoro všetkých dôležitých finančných a  ekonomických  medzinárodných organizácií ako Medzinárodného menového fondu, skupiny inštitúcií Svetovej banky, GATT (od 1. januára 1995 Svetová obchodná organizácia), Európskej hospodárskej komisie OSN a pod. Nebola členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Novovzniknuté štáty ČR a SR ako nástupnícke štáty po bývalej ČSFR do organizácií, v ktorých ČSFR pred svojím rozpadom bola členom, sukcedovali. O členstvo v OECD a v EÚ sa obidva štáty museli uchádzať. Pred vstupom do obidvoch organizácií ich čakal dlhší, prípadne dlhý prístupový proces. ČR predvstupový proces do OECD ukončila v decembri 1995, SR až v júli 2000. Členstvo v EÚ obidva štáty získali v rovnakom čase v máji 2004.“

(V decembri 2012 až v januári 2013 sme z pripravovanej knihy uverejnili kapitolu 6 Spory o dane, v ktorej autorka analyzuje zápas medzi pravicou a ľavicou počas vlády veľkej koalície v rokoch 1998 – 2002 nielen o dane ako také, ale ako zápas, v ktorom ide o charakter štátu.)

+ + +

Stálo to za to?

„Aj môj krajčír sa ma včera pýtal, kedy vezmú Slovensko do OECD“. Tento výrok vysokého diplomata členského štátu OECD[1] akreditovaného v SR pravdepodobne neilustruje uvedomenie si dôležitosti členstva SR v OECD pýtajúcim sa, no svedčí o rozsahu medializácie tejto zahranično-politickej priority SR, až do tej miery, že sa stala verejnou otázkou.

Prečo –  okrem politickej prestíže – bol vstup do OECD natoľko dôležitý, že si vyžiadal mimoriadnu námahu viacerých vlád (počas Mečiarovej vlády nepochybne časť námahy bola fingovaná), osobitné inštitucionálne zabezpečenie prístupového procesu (Rada vlády pre OECD[2], inštitút splnomocnenca vlády pre OECD), niekoľko desiatok ciest  delegácií do Paríža na rokovanie výborov OECD zložených z ministerských úradníkov ako i z pracovníkov NBS, rozsiahlu diplomatickú aktivitu a pod.

Odpoveď na otázku z podnadpisu si vyžaduje zodpovedať dve podotázky. Čo je (bola) OECD? V akom období a za akých okolností sa SR o členstvo v nej uchádzala?

Začnime odpoveďou na otázku druhú. Mečiarova vláda v r. 1994 až 1998 s jej nedemokratickými praktikami dostala SR v jej integračných snaženiach na druhú koľaj. Tri štáty V4 v tom období sa stali členmi NATO, OECD a EÚ otvorila s nimi rokovania o prístupe do tohto spoločenstva. SR stála pomimo. Vstup do OECD mal byť prvým krokom pri lámaní zahranično-politickej izolácie, do ktorej sa SR dostávala.

Preto sa na prvom mieste argumentovalo pozitívnym signálom v integračných ambíciách SR a až následne iným, ako napr. zlepšením pozície SR na medzinárodných finančných trhoch, pozitívnym indikátorom pri získavaní zahraničných investorov, pre ktorých pozvanie do OECD by bolo akousi „pečiatkou“, ktorou táto organizácia schvaľovala hospodársku politiku vlády a pod.

Nikto z členov OECD nespochybňoval túto ambíciu SR, no keď sa USA vyjadrili, že otázkou nie je, či SR vstúpi do OECD, ale kedy vstúpi, nepriateľom sa stal čas. Dôraz na „teraz“ v memorande „Slovak Republic and the OECD Background on Slovakia Entry Negotiation“ sa zdôvodňoval i politicky: „Vstup do OECD teraz by mal kritický vnútropolitický dopad. Je to téma denných debát medzi politikmi a v médiách. Predseda SDĽ (postkomunistickej strany) volá po výmene členov vlády[3], označuje hospodársku politiku súčasnej vlády za zlú a dožaduje sa jej zásadnej zmeny. (To, samozrejme, víta opozičná Mečiarova strana.) Vstup do OECD by potvrdil, že hospodárska politika je správna (akože je) a musí sa v nej pokračovať. Okrem toho ekonomický tím vlády (ktorý predseda SDĽ napáda) by sa vstupom do OECD posilnil a mohol by zabezpečiť, že tak potrebné reformy budú pokračovať.“

Táto politická argumentácia, ktorá bola pozostatkom mylnej predstavy vlády o tom, že postačí odbúrať demokratický deficit predchádzajúcej Mečiarovej vlády a bude ruka v rukáve, sa opakovane neukázala ako dostatočne účinná ani v záverečnej etape prístupového procesu. Bola ale súčasťou rozsiahlej diplomatickej ofenzívy na urýchlenie vstupu SR do OECD.

Členstvo v OECD nie je predpokladom integrácie do EÚ: niekoľko tzv. postkomunistických členov EÚ dodnes nemá členstvo v tejto organizácii. No na druhej strane prístupový proces do OECD pomáha urýchliť predvstupový proces do EÚ: Rovnako ako členstvo vo WTO uľahčuje splniť požiadavku na liberalizáciu trhov tovarov a služieb v EÚ, napr. požiadavka na liberalizáciu kapitálových trhov charakteristická pre OECD korešponduje s liberalizáciou týchto trhov v EÚ. A mohli by sme pokračovať.

Okrem výhod, ktoré členstvo v OECD prinášalo, bolo potrebné brať do úvahy i riziká vstupu do tejto organizácie. Odhliadnuc od širších zámerov na urýchlenie vstupu do OECD –akými boli integračné ambície vlády SR – nebolo možné preto prehliadnuť ani prípadné negatívne dôsledky urýchľovania vstupu do OECD, na ktoré bolo treba reagovať pri formulovaní výhrad vlády SR. Členstvo v OECD predpokladá akceptovať všeobecné zásady uplatňované v tejto organizácii a implementovať ich v praxi[4]. Z hľadiska ekonomickej a finančnej stability je nepochybne najdôležitejšou prvá zásada – zásada liberalizácie, a preto pristupujúce štáty zvyčajne formulujú svoje výhrady k Liberalizačným zákonníkom OECD – t. j. formulujú časovo obmedzené reštrikčné opatrenia idúce proti zásade liberalizácie až do ich konečného zrušenia.

Stručná analýza ekonomických dopadov liberalizačného kalendára SR, ktorú pripravili MF SR a NBS, za najrizikovejšiu pokladala liberalizáciu pohybu krátkodobého kapitálu, zrušenie transferovej povinnosti a liberalizáciu derivátov a z toho vyplývajúce možné riziká na vývoj devízových rezerv, platobnej bilancie a zadlženosti. SR si uplatnila napr. výhradu voči krátkodobému pohybu kapitálu do troch rokov týkajúcu sa repatriácie výnosov v zahraničí a obchodovania s domácou a zahraničnou menou v zahraničí. Výhodou bolo, že liberalizácia kapitálových a finančných pohybov sa uskutočňovala postupne a darilo sa postupne i stabilizovať verejné financie a zmierňovať deficit bežného účtu platobnej bilancie. Všetko to boli predpoklady, aby prijatie záväzkov zo vstupu SR do OECD nepredstavovali pre slovenské hospodárstvo žiadne veľké riziká.

Politicky senzitívna bola liberalizácia nákupu nehnuteľností okrem poľnohospodárskej pôdy, ktorá mohla mať za následok nárast cien nehnuteľností v určitých lokalitách, nárast nájomného v domoch so zahraničným vlastníkom a pod. Výhrady k tejto položke uplatňovalo v tom čase pätnásť štátov OECD vrátane ČR[5] a uplatnila ich i SR. Zoznam výhrad sa však v porovnaní s pôvodným zoznamom, ktorý pripravovala vláda V. Mečiara, výrazne redukoval. Bolo to výsledkom pokračujúcich reforiem v SR[6]. Pri podpise ratifikačnej dohody D. Johston dokonca vyzdvihol, že SR uplatnila najmenej výhrad k Liberalizačným zákonníkom v porovnaní s inými štátmi, ktoré vstupovali do OECD.

Cena nákladov vstupu do OECD dostávala nielen ekonomický no i politický rozmer. V slovenskej politike nie je zriedkavosťou, že ten istý politik v opozícii požaduje opak toho, čo presadzoval ako vládny politik. M. Maxon, ktorý ako minister financií Mečiarovej vlády sa snažil urýchliť prístupový proces do OECD, sa v Národnej obrode vyjadril: „Iste vstup Slovenska do OECD je dôležitý a nie je pritom určujúce, ktorá vláda si to pripíše na vrub. No každá vláda si musí uvedomiť, že Slovensko za to bude musieť tvrdo platiť.“ Ako „preddavok“ uviedol podpísanie memoranda na vstup US Steel do VSŽ.[7] Národná obroda uviedla názor redaktorky E. Pichlerovej, že ekonomicky silné krajiny OECD chcú ekonomicky slabšie krajiny prinútiť otvárať svoje trhy, vzdať sa kontroly nad domácim priemyslom a bankami. „Hegemóni z OECD chcú mať istoty, že každý nový člen bude svoje reformy smerovať k liberalizácii trhu a odstraňovaniu bariér, ktoré stoja v ceste nadnárodných investorov pri ich snahe expandovať.“[8] Takéto stanovisko určite nebolo vyslovené vo vhodnom čase a keby i nebolo ojedinelé, prístupový proces by už nezabrzdilo.

Mnohé očakávania sa po vstupe SR do OECD čoskoro naplnili. V r. 2000 v porovnaní s r. 1999 viac ako 10-krát narástol vstup priamych zahraničných investícií a úspešný prístupový proces do OECD mohol byť jedným z faktorov tohto rekordného nárastu.

Členstvo v OECD bolo i dobrým artiklom pri road-show zameraných na predaj štátnych cenných papierov a stláčalo úrokové sadzby nadol. Odkedy SR dostala pozvánku do „klubu bohatých“ do dňa podpisu ratifikačnej dohody klesla riziková  marža 5-ročných dlhopisov štátu v eurách o 150 až 156 bázických bodov z úrovne 420. Znamenalo to, že náklady na dlhovú službu štátu tiež poklesli. Čakali sme aj zvýšenie ratingu štátu, i keď nebolo realistické očakávať reakciu ratingových agentúr okamžite.[9]

Odrazilo sa i v posilnení SK. Slovenská koruna sa voči euru v r. 2000 pohybovala v rozmedzí 41- 44 Sk za 1 euro.[10] V máji 2000 masovejší nákup eura zahraničnými bankami spôsobil pokles Sk na 42,65 Sk/1 euro, no rokovania medzi US Steel a vládou o predaji VSŽ a prísľub USA podporiť vstup do OECD slovenskú korunu posilnili na 41,75 Sk/1 euro.[11]

Nemožno však nesúhlasiť s názorom  ̶  i keď  argumentácia miestami mohla byť pochybná, že SR sa dostala do klubu najbohatších ako „chudobný príbuzný.“ Redaktor Práce Ivan Špáni vstup do OECD komentoval takto: „V týždni, keď sa očakávalo pozvanie do klubu najbohatších krajín sveta OECD, v štátnej pokladni nie je na zvýšenie dôchodkov o 10% pre dôchodcov, ako to schválil parlament...“ a pokračoval: „SR ako adept na vstup do OECD sa dozvedela, že jej zdravotníctvo je až na 62. mieste na svete a je na tom horšie ako Albánsko, Senegal alebo Venezuela...“[12]

Na vyhlásenia opozície o tom, že SR by sa nemala kvalifikovať na vstup do organizácie, generálny tajomník OECD D. Johnston vyhlásil: „Pozvanie nebolo rozhodnutím sekretariátu (OECD- B. Sch.), ale 29 krajín, ktoré sú presvedčené o tom, že Slovensko si pozvanie zaslúžilo. S podobnými tvrdeniami preto nemôžem súhlasiť“[13].

Hlasy kritické voči OECD či nášmu pozvaniu a neskôr vstupu SR do OECD nijako neprehlušili ovácie zo strany vlády, vládnych politických strán a médií, ktoré vláde v tomto držali palce.  Predseda vlády M. Dzurinda deň, keď SR dostala pozvánku do OECD, označil za „vskutku historický deň“ pre celé Slovensko, za „prvý konkrétny hmatateľný výsledok (integračného – B. Sch.) úsilia“. „To, že nás 29 najbohatších štátov sveta pozýva medzi seba, ešte neznamená, že sme aj my takýmto bohatým štátom. Ale je to jasný dôkaz toho, že kráčame...“[14] I. Mikloš, samozrejme, položil rovnako dôraz na „správnosť politiky, najmä ekonomickej politiky, ktorú slovenská vláda robí“ a pozvanie charakterizoval ako potvrdenie tejto správnosti[15].

D. Johnston, generálny tajomník OECD, rozhodnutie Rady OECD  pozvať SR za 30. člena tejto organizácie označil za „šťastný deň pre OECD“. Dodal: „Vláda odštartovala odvážny program ekonomických reforiem. Blahoželám jej. Som presvedčený, že tieto reformy prinesú nové príležitosti a prosperitu pre obyvateľov Slovenska.“[16]

Pozvanie uvítala i Európska komisia ako „záruku stabilného legislatívneho prostredia“ a „väčšej atraktivity pre zahraničných investorov“. „Hlboké uspokojenie“ vyjadrilo i Veľvyslanectvo USA v SR a uviedlo, že toto pozvanie chápe ako ďalší príklad pozitívnych výsledkov súčasného programu ekonomickej reformy[17].

Vráťme sa teraz k prvej otázke: Čo je resp. čo bola v čase nášho vstupu do OECD, táto organizácia? Nemôžem zatajiť, že dnes sa na ňu – podobne ako na iné medzinárodné finančné organizácie  – pozerám z iného uhla, ako som sa na ne pozerala vtedy a že môj postoj k nim je kritickejší. Je to nepochybne dané novými skúsenosťami, ale i diametrálne odlišnou situáciou v porovnaní s tou, v ktorej som/sme sa nachádzali v rokoch 1998 až 2002.

Misiou OECD je „podporovať politiky, ktoré zlepšia hospodárske a sociálne blaho ľudí na svete. Organizácia je fórom, ktoré  vlády využívajú na výmenu skúseností a na hľadanie riešení spoločných problémov“[18]. OECD počas svojej viac ako päťdesiatročnej existencie vypracovala mnohé odporúčania, návody, dohovory (preto sa radí k tzv. standard setting organizáciám) a možno stovky správ a analýz z rôznych sfér,  ako sú hospodárska politika, daňové záležitosti, finančné trhy, ale i cestovný ruch, vzdelávanie, životné prostredie a pod., ktoré majú pomôcť členským štátom pri formulovaní domácich politík. Medzi najdôležitejšie dohovory OECD nepochybne patrí tzv. protikorupčný dohovor a dohovory resp. zmluvy o daniach[19].

V podkapitolke 6.5 Daňová súťaž (ku dnu) sa detailnejšie hovorilo o jednej z najdôležitejších iniciatív OECD:  o boji proti škodlivej daňovej súťaži a osobitne daňovým rajom a o debakli, ktorý táto iniciatíva utrpela po nástupe prvej Bushovej administratívy. Napriek tomu, že je neraz terčom oprávnenej kritiky, je potrebné pripomenúť i princíp medzinárodnej solidarity, na základe ktorého sa poskytuje rozvojová pomoc chudobným štátom.

Povinnosťou členských  štátov je dohovory resp. zmluvy  transponovať do svojej legislatívy. Je však na nich, do akej miery uplatnia ostatné: odporúčania, návody a pod. Nepochybne jednotlivé  ministerstvá SR by mohli z nahromadeného know-how v OECD ťažiť omnoho viac, ako tomu v skutočnosti je. A to je škoda[20].

Na čele OECD je generálny tajomník[21], ktorý riadi pomerne rozsiahly sekretariát. Podstatnú odbornú prácu organizácie vykonávajú národní experti členských, ale i nečlenských štátov združujúci sa vo viac ako 200 výboroch, podvýboroch či pracovných skupinách a vo svojej činnosti sú podporovaní sekretariátom OECD[22].

Každoročne sa v Paríži uskutočňuje ministerské zasadnutie Rady OECD, ktoré hodnotí a usmerňuje činnosť organizácie, aby reagovala na kľúčové hospodársko-politické otázky, ktoré zaujímajú jej členov[23].

Keď mi odstupujúci minister financií M. Maxon odovzdával úrad, medzi svojimi prioritami, na ktoré ma upozorňoval, bola i účasť SR, na ktorú bol zaiste hrdý, na príprave Medzinárodnej zmluvy o investíciách. Táto zmluva, ktorej pracovná verzia sa prerokúvala v rokoch 1995 až 1998 a jej zámerom bolo vytvoriť medzinárodné pravidlá pre zahraničných investorov, však narazila na tvrdú kritiku mimovládnych organizácií a rozvojových krajín. Báli sa, že po jej prijatí bude ťažké zahraničných investorov regulovať. Krátko po tom, ako sa ujala v SR moci nová vláda, Francúzsko vyhlásilo, že túto zmluvu nepodporí. Tým zabránilo jej prijatiu[24].

Ministerské schôdzky ani výročné schôdzky OECD nevzbudzovali a nevzbudzujú takú pozornosť ako vrcholné stretnutia MMF, Svetovej banky alebo Svetovej obchodnej organizácie, ktoré často sprevádzajú neraz rozsiahle protesty antiglobalistov alebo alterglobalistov a iných mimovládnych organizácií. OECD v rokoch dominantnej ideológie a praxe neoliberalizmu sa radila k tým medzinárodným organizáciám, ktoré túto ideológiu presadzovali. Predsa však sa od nich z tohto hľadiska v niečom odlišovala. Jednou z odlišností oproti MMF či skupine Svetovej banky, bola a je existencia dvoch stálych poradných orgánov, z ktorých každý reprezentuje jedného z dvoch sociálnych partnerov: zamestnávateľov a zamestnancov.

Prvým z nich je BIAC (The Business and Industry Advisory Committee), t. j. Výbor pre podnikanie a priemysel pri OECD  ̶  oficiálne  uznaný ako reprezentant záujmov podnikateľskej sféry v r. 1962 – a jeho kľúčovým zámerom je dosiahnuť, aby sa záujmy podnikateľov zohľadňovali v smerovaní politiky OECD[25].

Je príznačné, že druhý z nich  ̶  TUAC (The Trade Union Advisory Committee) t.j. Odborový poradný výbor pri OECD je reliktom z roku 1948, keď vznikol ako odborový poradný orgán  pre Marshallov plán obnovy a rekonštrukcie vojnou zničeného hospodárstva v Európe. V tom období bolo nemysliteľné uskutočniť taký grandiózny plán bez účasti odborov. Ani neskorší nástup protiodborovej politiky viacerých členoch OECD z konca 70-tych a začiatku 80-tych rokov nemal takú silu, aby dosiahol zánik tohto poradného orgánu. TUAC pokračoval vo svojej existencii i vtedy, keď sa pôvodná Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC), založená s cieľom rozdeľovať pomoc Marshallovho plánu, transformovala v r. 1962 na Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Jeho úlohou je dnes - v skratke - dosiahnuť takú reguláciu globálnych trhov, aby rešpektovali i sociálnu dimenziu. TUAC na dennej báze komentuje agendu OECD, jej odporúčania, legislatívu a pod.[26]

Počas plenárneho zasadnutia TUAC v dňoch 3.-4. mája 2001 bola do tohto poradného orgánu odborových zväzov prijatá aj slovenská Konfederácia odborových zväzov.

Finančná a ekonomická kríza 2008-2009 prinútili OECD hľadať iné ako staré a už prekonané východiská založené iba na politike laissez-faire. Jedným z nich je napr. orientácia OECD na zelený rast, orientácia, ktorá v SR ešte stále zostáva Popoluškou[27]... 

Záver môjho úvodného vystúpenia na rokovaní spoločných výborov CIME/CMIT v Paríži, štvrtok dopoludnia 27. apríla 2000

(Preklad z anglického jazyka)

Pravidelná ročná správa Európskej komisie z 13. októbra 1999 reagovala na úspechy dosiahnuté v makroekonomickej stabilizácii a kľúčové rozhodnutia vlády SR pripraviť a realizovať štruktúrne zmeny podnikového a bankového sektora. Komisia pochválila odhodlanie slovenskej vlády a odporučila zrýchliť vyjednávanie o členstve Slovenska v EÚ začiatkom roka 2000.

Iný významný signál nedávno prišiel z trhov. Ratingová agentúra Moody´s a po nej Standard & Poor´s zmenili negatívny výhľad Slovenskej republiky na stabilný. Slovenské eurobondy, ktoré vláda emitovala na eurotrhoch, vykazujú vynikajúcu výkonnosť. Spready od júna 1999 podnes klesli zo 420 pod 190. Sú to pozitívne signály pre priamych zahraničných investorov, pre zlepšenie úverových podmienok a získavanie finančných zdrojov.

Pochybnosti, ktoré by mohli vzniknúť o udržateľnosti vládnej politiky, sú neraz nadsadené. Napriek tomu, že ide o vládu širokej koalície, podarilo sa jej dosiahnuť značný pokrok v stabilizácii hospodárstva, vláda pokračuje v hlbokých reformách a darí sa jej udržať sociálny zmier s odbormi a zamestnávateľmi, ako to potvrdil nedávny podpis Generálnej dohody. Všetky koaličné strany sú odhodlané slúžiť vo vláde celé volebné obdobie, t.j. vláda má ďalších dva a pol roka na to, aby naplnila svoj vládny program.

Vážený pán predseda, koherentná a vyrovnaná politika liberalizácie bola impulzom k obnovenej snahe urýchliť ukončenie prístupového procesu do OECD. Súčasná vláda SR odovzdaním oficiálnej odpovede na závery predsedu spoločného zasadnutia výborov CIME/CMIT z júla 1996 predpokladá, že zlepšila svoje vyhliadky na vstup do OECD a že bude schopná ustáť druhú examináciu.

Vláda SR by bola povzbudená pozitívnym hodnotením výborov obsahu a ducha oficiálnej odpovede vyjadrujúcej zámery, ktoré dosiahla alebo dosahuje.

Na záver dovoľte mi ubezpečiť výbory, že si slovenské orgány želajú a sú pripravené na efektívne rokovanie.                                                          

Poznámky:                                                                     


[1] Citované podľa: Naša cesta do OECD. Kancelária podpredsedu vlády SR pre ekonomiku
[2] Rada vlády pre spoluprácu SR s OECD na základe menovania vládou pozostávala zo štátnych tajomníkov všetkých ministerstiev: hospodárstva (T. Brňo); zahraničných vecí (J. Chlebo); sociálnych vecí a rodiny (E. Bauerová); životného prostredia (Z. Tóthová); spravodlivosti (L. Sholz); pre správu a privatizáciu národného majetku (V. Drozda); výstavby a verejných prác (R. Šipoš); dopravy, pôšt a telekomunikácií (D. Faktor); školstva (M. Fronc); zdravotníctva (M. Kováčik); pôdohospodárstva (I. Rosíval) a viceguvernéra NBS (J. Mudrík) ako i predsedu protimonopolného úradu (T. Nižňanský), tajomníka rady (Š. Morávek), splnomocnenca vlády (J. Jursa) a jej podpredsedu štátneho tajomníka MF SR V. Vaškoviča. Za predsedu Rady vlády vymenovala I. Mikloša
[3] V tom čase útoky zo strany J. Migaša smerovali predovšetkým proti I. Miklošovi
[4] Zoznam zásad zahrnuje zásadu liberalizácie, zásadu nediskriminácie a zásadu národného zaobchádzania, zásadu vylúčenia reciprocity, zásadu stand-still, zásadu neuplatňovania tzv. roll-back (t.j. neprijímať opatrenia retroaktívneho charakteru) a zásadu nevznášať predbežné výhrady, ktoré nemajú oporu v existujúcom zákonodarstve v danej krajine.
[5] Porovnaj: Prvá revízia výhrad k zákonníkom liberalizácie kapitálových pohybov a bežných neviditeľných operácií. Materiál na rokovanie Rady vlády pre spoluprácu s OECD. Bratislava, marec 1999.
[6] Prílohy  č.1 a č.2 Dohody o pozvaní Slovenskej republiky k pristúpeniu ku Dohode o  OECD ( tzv. ratifikačná dohoda) obsahujú časovo obmedzené výhrady SR ku Liberalizačnému zákonníku o pohybe kapitálu a ku Liberalizačnému zákonníku o bežných neviditeľných operáciách. Týkali sa napr. priamych investícií do SR, operácií s nehnuteľnosťami, operácií na kapitálových trhoch, na peňažných trhoch, finančných úverov a pôžičiek, depozitných účtov  a pod. a doba od ich odstúpenia sa pohybovala medzi decembrom 2000 až decembrom 2003. Prehľad výhrad a ich časové trvanie uviedol iba opozičný denník Slovenská republika. Pozri: Vstup Slovenska do OECD a chronológia prístupu. 29. 7. 2000.
[7] Chcete vstup do OECD? Plaťte! Národná obroda, 24.6.2000. Tento názor nebol celkom výnimočný. Súhlas USA so vstupom SR do OECD pokladal za výmenu za súhlas s predajom VSŽ spoločnosti U.S.Steel i zahranično-politický redaktor Práce L. Moravčík, keď komentoval narýchlo zvolanú tlačovú konferenciu chargé d‘affaires Veľvyslanectva USA D. Hengela, ktorý na nej oznámil súhlas USA so vstupom SR do OECD. „Stalo sa tak deň potom, čo akcionári VSŽ schválili vstup U.S.Steel do svojej spoločnosti... Zrejme si bude treba zvyknúť na fakt, že posudzovanie vstupu do významných medzinárodných organizácií je aj určitou formou výmenného obchodu, kde sa súhlas vymieňa za určité ústupky.“ D. Hengel túto súvislosť vehementne poprel. Pozri: Vstup do OECD ako výmenný obchod. Práca, 24. júna 2000.
[8] Nekalá hra mocných. Národná obroda, 24.6.2000.
[9] Zvýšenie ratingu SR po vstupe do OECD je reálne. TASR, Bratislava, Paríž, 29.9. 2000.
[10] Vstup do OECD spomalil oslabenie koruny. Hospodárske noviny, 8.1.2001.
[11] Tamže.
[12] Chudoba v klube najbohatších krajín. Práca, 24.6.2000.
[13] Uzatvorená kapitola. Pravda, 29. septembra 2000.
[14] Slovensko sa konečne stalo členom klubu bohatých! Nový čas, 29. 7. 2000.
[15] Tamtiež.
[16] Slovensko sa dočkalo: sme 30. členom OECD. SME, 29.7.2000.
[17] Johnston: Pre OECD je šťastný deň. Slovenská republika, 29. 7. 2000.
[18] http://www.oecd.org/about/
[19] Napr. na  základe  Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách SR novelizovala svoj Trestný zákon a do slovenskej legislatívy po prvýkrát zaviedla trestnú zodpovednosť právnických osôb. Medzi odporúčaniami treba nepochybne uviesť Princípy OECD pre správu a riadenie spoločností (The OECD Principles of Corporate Governance), ktoré prevzala i legislatíva EÚ, Smernica OECD pre nadnárodné spoločnosti (The OECD Guidelines for Multinational Enterprises), v daňovej sfére napr. Smernica o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní (Transfer Pricing Guidelines for Multinational Enterpises and Tax Administration), Modelová zmluva o výmene informácií týkajúcich sa daní (The OECD Model Agreement on Exchange of Information on Tax Matters ) a pod.
[20] Už rok po tom, ako sme sa stali členom OECD, vedúci Stálej misie SR pri OECD D. Bella rozposlal ministrom vlády a ich štátnym tajomníkom Návrh opatrení na skvalitnenie zapojenia SR do práce a aktivít OECD v budúcom období. Vychádzal zo znepokojenia, že SR nevyužíva príležitosti, ktoré jej členstvo v OECD poskytuje, alebo ich nevyužíva dosť efektívne. „SM SR pri OECD neodporúča v prípade štandardného zasadnutia OECD nominovať do delegácie SR viac než dva-tri osoby“, „vyžadovať ich bezprostredné zapájanie sa do diskusií“, „požadovať vypracovanie obsažnej správy zo zasadnutia“, „predmetom pravidelných hodnotení“ urobiť efektívnosť účasti delegátov SR na zasadnutiach OECD a pod. Kameňom úrazu bola - a možno i dnes je -nedostatočná koordinácia medzi jednotlivými ministerstvami, ktorá neumožňuje odovzdávať si navzájom nadobudnuté informácie, vedomosti a pod.
[21]Počas nášho prístupového procesu bol prevažne generálnym tajomníkom Donald Johnston ( 1996-2006), ktorý vo viacerých funkciách bol predtým členom vlády kanadského premiéra P. Trudeaua.
[22] Pri OECD existuje niekoľko medzivládnych organizácií s presne stanoveným určením, napr.: Nuclear Energy Agency, International Energy Agency, Development Centre, Financial Action Task Force a pod.
[23] Ministerskú schôdzku Rady OECD 16. a 17. mája 2001 znepokojilo spomalenie hospodárskeho rastu od druhej polovice roka 2000. Pretože sa zaoberala udržateľným rastom, po prvýkrát sa na pôde Rady stretli ministri financií a ministri životného prostredia členských štátov OECD: za SR okrem mňa  to bol  minister životného prostredia Lászlo Mikloš, s ktorým som mala vždy veľmi dobré vzťahy. Aristokratický minister financií a hospodárstva vo francúzskej  socialistickej vláde L. Jospina L. Fabius ostro napadol USA, ktoré odmietli signovať Kjótsky protokol. Ich predstaviteľ sa bránil spochybňovaním klimatických zmien a obhajovaním efektívnosti opatrení vlády USA pri presadzovaní udržateľného rozvoja.
[24] http://en.wikipedia.org/wiki/Multilateral_Agreement_on_Investment
[25]Globálne trhy by napr. mali rešpektovať základné pracovné štandardy Medzinárodnej organizácie práce a bez toho by - podľa TUAC - nemala ani pokračovať ďalšia liberalizácia obchodu presadzovaná Svetovou obchodnou organizáciou.  Porovnaj:  http://www.biac.org/
[26] Porovnaj:  http://www.tuac.org/en/public/tuac/index.phtml
[27] Nepochybne členstvo v OECD je už dávno zatienené členstvom v EÚ. Záblesk zašlej slávy prístupového procesu do OECD sme mohli zahliadnuť na krátko pri 10. výročí vstupu SR do OECD 25. novembra 2010, keď vláda I. Radičovej spolu so sekretariátom OECD pripravila medzinárodnú konferenciu o tejto udalosti s hlavnými aktérmi prístupového procesu zo slovenskej strany a zo strany OECD - okrem generálneho tajomníka OECD Mexičana A. Gurriu, ktorý vystriedal D. Johnstona, generálneho tajomníka v čase vstupu SR do OECD -  V. Koromzaya, ktorý bol v tom čase riaditeľom Country Studies Branch Ekonomického direktorátu OECD a s ktorým sa diskutovali viaceré ekonomické prehľady o SR pripravované OECD.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984