Reklama
Reklama

Kniha o vládnutí – kapitola Spory o dane 3

Počet zobrazení: 6621

B.Schmognerova1..JPGPublikovaná ukážka z pripravovanej knihy
analyzuje zápas medzi pravicou a ľavicou
počas vlády veľkej koalície v rokoch
1998 – 2002 nielen o dane ako také, ale
ako zápas, v ktorom ide o oveľa viac:
o charakter štátu.


„Daň zo smrti“

Vo februári 2001 podľa plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2001 predložila generálna riaditeľka daňovej a colnej sekcie MF SR na rokovanie porady vedenia ministerstva zámery nového zákona o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. Koncom mája t. r. paragrafové znenie tzv. zákona o troj-dani MF SR  predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie. Zásadné pripomienky k návrhu zákona predložili viaceré rezorty, no i iné inštitúcie ako AZZZ a pod. Napriek opakovanému rozporovému konaniu s ministerstvom hospodárstva k návrhu zákona o troj-dani, ktoré za ministerstvo hospodárstva viedol B. Ďurajka[1], zástupca generálneho riaditeľa sekcie stratégie, podpory podnikania a legislatívy, rozpory sa nevyriešili. Zástupca Ministerstva hospodárstva SR vyjadril opakovane „zásadný nesúhlas so znovuzavedením dane z dedičstva v I. skupine osôb a „zásadne nesúhlasil“ s vyššou sadzbou dane z prevodu a prechodu nehnuteľností ako 5%.

MF SR predložilo návrh zákona o troj-dani s rozpormi.[2] Od ukončenia prípravy paragrafovaného znenia zákona po jeho predloženie do vlády neprešli viac ako dva mesiace. Návrh zákona bol vypustený z rokovania vlády 15. 8. 2001, no 20. 8. 2001 bol prerokovaný a podľa uznesenia vlády č. 754 ho vláda schválila s pripomienkami prijatými na rokovaní vlády. Zásadnú pripomienku I. Mikloša, podpredsedu vlády pre ekonomiku, ktorá smerovala proti opätovnému zavedeniu dane z dedičstva v I. skupine osôb[3], ako to navrhovalo MF SR, vláda (resp. prevažujúca časť jej členov) podporila. MF SR navrhovalo, aby výnos z opätovne zavedenej  dane sa stal príjmom rozpočtov obcí, navrhovalo pre túto skupinu osôb zaviesť odpočítateľnú čiastku vo výške 2 mil. Sk a bolo pripravené i na kompromis: na jej zvýšenie na 3 mil. Sk. Podľa priemernej ceny rodinného domu či bytovej jednotky a priemernej veľkosti rodiny, by za týchto podmienok 90% dedičov neplatilo  daň vôbec, platili by ju iba dediči nadmerných, resp. luxusných nehnuteľností. To pravica vo vláde nechcela. Zrušenie „dane zo smrti“, ako sa to podarilo Langošovej novele z apríla 2001, dostalo i vládne posvätenie...[4]

Druhou závažnou zmenou oproti návrhu MF SR, ktorú vláda odhlasovala, bolo zavedenie jedinej lineárnej sadzby u dane z prevodu a prechodu nehnuteľností na úrovni 5% pre všetky skupiny osôb bez ohľadu na zdaňovaný základ. Vládny návrh tak – oproti návrhu MF SR – znevýhodňoval tie skupiny, ktoré pred tým platili z nižšej hodnoty nehnuteľnosti nižšiu daň a zvýhodňoval tých, ktorý daň platili z drahšej nehnuteľnosti...

Bolo náhodou, že zmeny v návrhu zákona ministerstva financií, ktoré presadila vláda, boli identické s návrhmi zástupcu ministerstva hospodárstva, rezortu v rukách SDK(Ú)?

Langošova novela

Dňa 16. 10. 2000 na Úrad vlády SR doručili návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša[5] na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zbierky o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.[6] Podľa tohto návrhu osoby zaradené do I. skupiny t. j. deti a ich potomkovia, rodičia, ostatní príbuzní v priamom rade a manželia by nemali platiť daň z dedičstva, daň z darovania a ani daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.

V dôvodovej správe navrhovateľ uvádza, že tieto dane „sa stali podstatnou finančnou záťažou pre daňovníkov – členov rodiny po uskutočnení reštitúcií (!) a liberalizácie cien“. Pokračuje: „Tradičná rodina bola pôvodne, a je žiaduce, aby sa ňou znovu stala, základným ekonomicky činným a vysoko efektívnym spoločenstvom, od prosperity ktorého sa odvádzala a bude odvádzať ekonomická prosperita Slovenskej republiky.“ Navrhovateľ pripúšťa, že návrh zákona bude znamenať zníženie príjmovej časti štátneho rozpočtu, „je však presvedčený, že okrem posilnenia návratu k spoločnému dobru, ktoré prináša obnovenie role tradičnej rodiny, navrhovaná zmena podporí podnikavosť ľudí a tak aj trvalé zvýšenie výnosov do štátneho rozpočtu.[7] (Podčiarkol J. L.)

MF SR ako vecne príslušný rezort predložilo do vlády negatívne stanovisko, v ktorom formulovalo trojaké argumenty: fiškálne (dopady na štátny rozpočet), vecné a porovnanie so štátmi EÚ a OECD. Z vecného hľadiska MF SR nepovažovalo platné sadzby dane od 1% do 5% u osôb v I. skupine pre všetky tri dane za neprimerané. Platný zákon zároveň oslobodzoval zdedený majetok (hnuteľnosti, úspory a nehnuteľnosti) spolu až do úrovne 1,5 mil. Sk a znižoval základ dane o preukázané dlhy, záväzky a pod.

MF SR argumentovalo, že v štátoch EÚ a OECD – s výnimkou Českej republiky[8] – je táto troj-daň obvyklou daňou: daňové sadzby v SRN pre I. skupinu daňovníkov sa v závislosti od zdaniteľnej hodnoty pohybujú od 7% do 30%, v Rakúsku od 2% do 15%, v Maďarsku najnižšia sadzba dosahuje 11%, atď. Najvyššia daň z dedičstva dosahuje v Rakúsku a Francúzsku 60% a vo Veľkej Británii 40%. Daň z darovania sa v závislosti od príbuzenského vzťahu a zdaniteľnej hodnoty  pohybovala napr. v Belgicku od 20% do 80%, v Dánsku od 32% do 90%, v Rakúsku od 2% do 50%, pre I. skupinu od 2% do 15%, atď.

MF SR vo svojom stanovisku informovalo vládu, že po komplexnom posúdení a analýze súčasne platného právneho stavu v zdaňovaní prevodov majetku pripraví návrh nového zákona, ktorý by mal o. i. rešpektovať presun zdaňovania z priamych daní do zdaňovania majetkových daní.

Vláda SR s návrhom zákona J. Langoša nesúhlasila a v Národnej rade SR návrh zákona neprešiel.

O tri mesiace pozdejšie, v januári 2001 predložil J. Langoš ešte stručnejší návrh zákona, v ktorom sa zameral už len na zrušenie prvej z troch  daní - dane z dedičstva pre osoby v I. skupine. V skoro identickej dôvodovej správe je doplnená jediná veta o možnom dôsledku zákona na príjmy štátneho rozpočtu. Stanovisko MF SR očakávanú stratu zo zákona spresnilo na dvojnásobok čiastky uvádzanej v dôvodovej správe J. Langoša a opakovane navrhlo vláde s predloženým návrhom nesúhlasiť. Vláda návrh MF SR akceptovala.[9]  

Najdôležitejším argumentom proti zrušeniu dane z dedičstva bol politický argument: návrh zákona flagrantne porušoval princíp rovnosti príležitostí. Okrem toho prenášal dôsledky majetkového rozdelenia, ktoré prebehlo počas transformačného procesu (pochybná privatizácia, reštitúcie a pod.) do budúcnosti. Z toho hľadiska zrušenie dane z dedičstva bolo i v rozpore s Programovým vyhlásením vlády, ktoré sa zaviazalo spravodlivejšie rozdeľovať náklady (a efekty) transformácie.

J. Langoš v dôvodovej správe uvádza úplný opak, ako si myslelo 120 najbohatších Američanov: podľa nich zrušenie dane z dedičstva podporí podnikavosť. Na Bushov daňový plán, ktorý zahrnoval o. i. postupné zrušenie dane z dedičstva, reagovalo asi 120 bohatých Američanov, medzi nimi Warren Buffett (v tom čase najbohatší muž USA), George Soros, David Rockefeller mladší, atď. petíciou, ktorú inicioval Wiliam Gates starší, otec Billa Gatesa a v ktorej sa uvádza, že „zrušením dane z dedičstva sa obohatia dediči amerických milionárov a miliardárov a poškodia rodiny, ktoré zápasia so živobytím zo dňa – na deň.“

O tejto petícii priniesol dosť podrobnú informáciu The International Herald Tribune.[10] Počas rokovania o vládnom a poslaneckom zákone o troj-dani som ju „strkala“ do rúk redaktorom z početných printových a elektronických médií, ktorí sa zhŕkli pred vstupom do rokovacej sály NR SR. No tieto argumenty ich nezaujímali... Mediálna podpora Langošovho návrhu zákona nepochybne dopomohla k jeho schváleniu.

Petícia bohatých Američanov upozorňovala, že výpadky príjmov tejto dane „sa budú musieť nahradiť buď zvýšením iných daní alebo krátením výdavkov na Social Security, Medicare[11], ochranu životného prostredia a na mnohé iné vládne programy dôležité pre prosperitu národa“. Warren Buffett napokon petíciu nepodpísal: podľa neho v obrane dedičskej dane nebola dosť dôsledná. Zrušenie dedičskej dane „by bolo strašnou chybou“ pre hospodársky rast, uviedol a argumentoval pritom stratou motivácie dedičov dosiahnuť úspech vlastným pričinením. Vyjadril to paralelou: zrušenie dedičskej dane je „ekonomickým ekvivalentom k zostaveniu olympijského tímu 2020 z najstarších synov zlatých medailistov olympiády v r. 2000.“[12]

Americkí multimilionári sa obávali, že zrušením dane z dedičstva sa nastolí „aristokracia bohatstva“ namiesto „meritokracie charakteristickej pre Spojené štáty“. „Upravme daň z dedičstva, ak treba, ale nezrušme ju,“ žiadala petícia.[13]

Ján Langoš – prekvapivo? – sa priklonil k argumentácii iných 278 signatárov  otvoreného listu, iniciovaného Miltonom Friedmanom, nositeľom Nobelovej ceny, v ktorom sa argumentuje, že „smrť by nemala byť zdaniteľnou udalosťou“.[14] Prezidenta G. W. Busha  J. Langoš dokonca predstihol. Na rozdiel od prezidenta G. W. Busha, ktorý presadzoval postupné odbúranie dane z dedičstva, J. Langoš navrhol a dosiahol okamžité zrušenie dane z dedičstva pre najbližších príbuzných.  (Úplné zrušenie troj-dane presadil až I. Mikloš.)

Emotívne – „nemorálnou daňou“[15], „antisociálnou daňou (?!)“, „daňou zo smrti“[16], „trestom za smrť“, zdôvodňoval svoj návrh zákona J. Langoš v médiách. „Daň z dedičstva nemožno nazvať inak ako daň za smrť... slúži iba na zvýšenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu“.[17] Na moje vyjadrenie, že dedičská daň je nastavená tak, aby túto daň platili predovšetkým dediči multimilionárov, J. Langoš reagoval: „... štát predsa nemôže čakať ako sup na to, kým zomrú prví milionári.“[18] Od J. Langoša – ako voľakedajšieho disidenta – by sme takýto obmedzený stranícky pohľad na daň z dedičstva nečakali, od predsedu Demokratickej strany (1995 – 2000) – to neprekvapuje.[19]

J. Langošovi a jeho DS sa podarilo zrušiť daň z dedičstva pre najbližších príbuzných, no – parafrázujúc J. Langoša – ani sa nedotkli „notárskeho poplatku za smrť“.[20] Pri uvádzaní vládneho návrhu o troj-dani v NR SR o zopár mesiacov pozdejšie som na to upozornila: „Chcela by som položiť otázku autorovi zákona o dani z dedičstva, ktorým sa zrušila daň z dedičstva u prvej skupiny daňovníkov, či je súkromné vrecko notára lepšie ako vrecko rozpočtu obce alebo štátu?“[21]

Za Langošov zákon 6. 4. 2001 hlasovalo zo 104 prítomných 60 poslancov: časť poslancov vládnej koalície (všetci prítomní poslanci za DS, KDH a SOP (s výnimkou jedného) a väčšina prítomných poslancov za SMK) „si podala ruky s HZDS a SNS“ a hlasovala za Langošov návrh, „aby pomohli slovenským multimilionárom“ – komentovala som okamžite výsledky hlasovania. Odporúčanie vlády nepodporiť Langošov návrh dodržala SDK, ktorá sa hlasovania zdržala, resp. časť bola proti a SDĽ, ktorá hlasovala proti[22] návrhu zákona poslanca J. Langoša.

Na výsledky hlasovania sa nedalo z mojej strany reagovať inak ako opakovaním argumentov: zrušenie dane z dedičstva je namierené proti princípom rovnosti príležitostí, prehlbuje sociálne rozdiely v spoločnosti a sociálnu nespravodlivosť a znižuje motiváciu dedičov nadobudnúť si statky vlastnou iniciatívou. To, čo chápu americkí multimilionári, nechápu poslanci DS, KDH, SOP a časti SMK. HZDS a SNS sa nemožno čudovať: chránia záujmy „dobrých podnikateľov mečiarovcov“ – milionárov, ktorých vyrobili.

Obranné reakcie KDH či SOP, že chránia „priemerne finančne vybavených ľudí“[23], nebolo ťažké odraziť: pripravovaný vládny zákon na to myslel a takýchto dedičov zamýšľal odbremeniť od dane.

Augustín Marián Húska za opozičné HZDS podporu Langošovho zákona komentoval: „Bolo dôležité, aby koaličné sily sa dostali do rozporu.“[24] Žiaľ, nestalo sa. Vedenie SDĽ nezareagovalo na moju kritiku postupu Poslaneckého klubu SDĽ pri hlasovaní. Keby Poslanecký klub SDĽ opustil pred hlasovaním o návrhu zákona rokovaciu sálu a získal preto i niektorých poslancov z SDK, znížilo by sa kvórum a zákon by v NR SR nebol schválený. Nestalo sa to...

Čakala som, že vedenie SDĽ vyvodí i dôsledky z hlasovania v Koaličnej rade. Na brífingu SDĽ som údajne (podľa  Rádia Twist) vyhlásila, že na spoločné hlasovanie časti koalície s opozíciou bude SDĽ reagovať: „Na dnešnej Koaličnej rade budú zástupcovia Strany demokratickej ľavice informovať, že až do odvolania nebude sa Poslanecký klub Strany demokratickej ľavice cítiť viazaný spoločným hlasovaním v Národnej rade Slovenskej republiky.“ Nie som si istá, či to doslovne bolo tak, no J. Migaš okamžite reagoval: „Včera bolo Predstavenstvo strany, ktoré som viedol ja, a takýto záver nebol prijatý.“[25] Podpredseda SDĽ B. Ondruš v Site v televízii Markíza vyhlásil, že „konanie ministerky možno veľmi ťažko objasniť“.[26] V ten istý deň po brífingu ústredný tajomník SDĽ J. Richter pripravil pre médiá informáciu, že závery rokovania Republikového predstavenstva SDĽ som interpretovala nepresne. Pre úplnosť zopakoval vyhlásenie Republikového predstavenstva SDĽ z predchádzajúceho dňa: „RP SDĽ vyjadruje znepokojenie nad postupom koaličných partnerov...“ a o pár riadkov nižšie: „SDĽ požiada prezidenta republiky, aby zákon vrátil do parlamentu a zároveň požiada koaličných partnerov, aby podporili vládny návrh zákona o dani z dedičstva, ktorý zvýši odpočítateľné položky a zabezpečí, aby bohatí dediči dane platili.“[27] Prezident zákon podpísal a vládny návrh zákona daň z dedičstva pre I. skupinu daňovníkov navrhoval zrušiť pre každého – i pre bohatých dedičov. SDĽ ako vládna strana z toho nevyvodila žiadne dôsledky...

Finále zákona o troj-dani

Vládny návrh zákona o troj-dani prerokovali určené výbory Národnej rady SR a 6. septembra som jeho návrh predniesla na plenárnom zasadnutí Národnej rady SR. V Národnej rade SR bol predložený i poslanecký návrh zákona o troj-dani P. Tatára a štyroch ďalších poslancov.[28] Rozhodlo sa, že rozprava k obidvom návrhom prebehne naraz.

Poslanecká iniciatíva bola pokračovaním Langošových noviel: prvej neúspešnej a druhej úspešnej. Argumentácia i zámery návrhu boli identické, rozdiely sa vyskytli iba v navrhovanom riešení. Poslanecká iniciatíva navrhovala výrazne znížiť sadzby dane pre dedičov zaradených do II. a III. skupiny, prejsť z progresívneho zdaňovania na lineárne (v neskoršej terminológii prejsť na rovnú daň, t. j. uplatňovať rovnakú sadzbu dane bez ohľadu na výšku zdaniteľného základu), a rovnako postupovala i u dani z darovania. U obidvoch daní v dôvodovej správe sa argumentovalo, že ide o „nespravodlivú daň“, resp. u dani z darovania „o jednu z najmenej spravodlivých daní“.[29] U dani z prevodu a prechodu nehnuteľností tak isto navrhovala prejsť z progresívnej dane na rovnú daň. Na rozdiel od vládneho návrhu sadzby dane pre jednotlivé skupiny daňovníkov sa navrhovali podstatne redukovať.[30]

Všetky navrhované zmeny prinášali pre platiteľov dane o to väčšie výhody, o koľko väčší bol nehnuteľný a hnuteľný majetok podliehajúci zdaňovaniu. Na pokrytectvo tohto návrhu – ako jediný v médiách – poukázal Ivan Špáni: „Predseda DS Ľudovít Kaník bavil občanov srdcervúcimi historkami, ako babičky, či maloleté deti museli predať svoju starú chalúpku, lebo nemali na zaplatenie nemorálnej dane zo smrti...“[31] Autor ďalej pokračuje, že oslobodenie na každého dediča v I. skupine dosahovalo až 1,5 mil. Sk a dediči platili iba jedno percento dane pri základe do 1 mil. Sk. Vracia sa k Ľ. Kaníkovi: „Išlo mu však o tých, ktorí mali platiť 5% z dedičstva presahujúceho 40 mil. Sk.“[32]

Hlasovanie o tom, aby bol vládny návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní, prebehlo o päť dní neskôr v popoludňajších hodinách. Za posunutie zákona do 2. čítania hlasovalo iba 56 poslancov vládnej koalície: podporili ho kluby SDK, SDĽ a väčšinou i KDH, proti boli viacerí poslanci SOP – LDÚ – SZS ( medzi nimi napr. neskorší minister a jedna z ústredných postáv spisu Gorila  Jirko Malchárek, no i bývalý odborár Marián Mesiarik) a – z Klubu nezávislých F. Šebej a P. Tatár. Klub SMK sa zdržal hlasovania a dopomohol k tomu, aby sa v pozmenenej podobe zopakovalo hlasovanie k Langošovej novele: časť vládnej koalície sa opätovne spojila s opozičným HZDS a SNS proti vládnemu návrhu...

Návrhom zákona o troj-dani MF SR riešilo zdaňovanie transferu vlastníctva majetku komplexne – pripravilo nový zákon. „Starý“ zákon bol súčasťou 1. daňovej reformy po roku 1989 a platil od 1. 1. 1993. I po niekoľkých novelách sa nepodarilo odstrániť jeho mnohé nedostatky: nejednotnosť výkladu, priestor pre obchádzanie zákona, zdĺhavosť vyrubovacieho konania a v určitých prípadoch i neúmerné daňové zaťaženie. Návrh nového zákona tieto nedostatky chcel odstrániť. Hodlal okrem toho opätovne zaviesť zdanenie dedičstva v I. skupine osôb, ktoré zrušila Langošova novela.  Ako už vieme, vláda na návrh I. Mikloša s tým však nesúhlasila.

Na rokovaní vlády o návrhu zákona o troj-dani dňa 20. 8. 2001 bol I. Mikloš – v tom čase podpredseda vlády – ešte umiernený. O dva roky neskôr – už ako minister financií v 2. Dzurindovej vláde, mohol triumfovať: vláda s účinnosťou od 1. 1. 2004 na jeho návrh rozhodla zrušiť zákon o dani z dedičstva a zákon o dani z darovania a u dani z prevodu a prechodu nehnuteľností zaviesť jedinú sadzbu vo výške 3%. K 1. 1. 2005 na návrh vlády  Národná rada SR zrušila i trojpercentnú daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, ktorá platila iba jediný rok...

Heuréka!

Keď I. Mikloš vo februári 2012 po prvýkrát zverejnil nižší výber daní o 139 miliónov eur, ako predpokladalo MF SR a ratingová agentúra Moody´s znížila rating SR, pripustil, že dosiahnuť cieľ znížiť deficit rozpočtu do roku 2013 pod tri percentá, si bude vyžadovať zvyšovanie daní: „Priestor vidíme v spotrebných, majetkových a environmentálnych daniach.“[33] Pripustil, že majetkové dane „máme výrazne pod priemerom OECD“.[34] Minister a jeho generálny riaditeľ daňovej a colnej sekcie B. Ďurajka v r. 2012 zrejme pozabudli, ako desať rokov pred tým urobili všetko preto, aby podiel majetkových daní v štruktúre daňových príjmov čo najviac znížili...

Troj- daň je jednou z majetkových daní. V úvodnom slove k návrhu vládneho zákona o troj-dani som o. i. vysvetľovala rozdiely medzi pôvodným návrhom MF SR a vládnym návrhom predloženým do Národnej rady a uvádzala, že s výnimkou ČR a SR daň z dedičstva sa vyberá „všade“. Argumentovala som i nízkymi majetkovými daňami u nás, ktoré v porovnaní so štruktúrou daňových príjmov v členských štátoch OECD sú mnohokrát  nižšie. V podklade k politickému stanovisku SDĽ k zákonu o troj-dani sa uvádzali podrobnosti: „V SR je podiel majetkových daní v štruktúre daňových príjmov pod 1%, v štátoch OECD je ich podiel vyšší 3 až 4 krát, v niektorých štátoch USA predstavuje až 10-11%. Vo vzťahu k HDP je podiel daní majetkového typu ešte nižší: v SR predstavuje 0,2%, v štátoch OECD 2,2%. Zrušenie dane z dedičstva je neprijateľné z politického i fiškálneho hľadiska.“ ČR, na ktorú sa pri rušení troj-dane často autori návrhov odvolávali, nepristúpila k zrušeniu dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, ako to urobil I. Mikloš k 1. 1. 2005.[35] Práve táto daň, ktorú prevažne platil podnikateľský sektor, predstavovala najväčší podiel na príjmoch z troj-dane. Pred novelou zákona, ktorá od progresívneho zdaňovania prešla na lineárne zdaňovanie, jej podiel predstavoval až 98%, v roku 2000 napr. 1,7 mld. Sk.

MF SR pripravovalo i návrh zákona o dani z nehnuteľností ako druhej majetkovej dane. Zámerom návrhu bolo analogicky zvýšiť podiel tejto majetkovej dane na daňových príjmoch pri všeobecnom poklese priamych daní. Navrhovalo sa, aby sa vo výpočte dane zo stavieb zohľadňoval i počet podlaží stavby. Pre médiá ten istý zástupca generálneho riaditeľa sekcie stratégie, podpory podnikania a legislatívy Ministerstva hospodárstva SR a neskôr generálny riaditeľ na MF SR návrh komentoval takto: „Zásadne nesúhlasíme s predloženým návrhom“.[36] A zdôraznil: „Odmietame ... zvyšovanie významu majetkových daní, pretože patria k najnespravodlivejším daniam.“[37]

Aké boli rozpočtové dôsledky postupného znižovania troj-dane až po jej úplné zrušenie k 1. 1. 2005? Môžeme sa opierať iba o nepresné údaje a odhady.[38] Ak však v r. 1999 daňové príjmy z troj-dane predstavovali 1,54 mld. Sk, pri inak nezmenených podmienkach a rastúcej cene nehnuteľností povedzme každoročne o 5%, do roku 2005 príjmy vyjadrené v Sk by predstavovali okolo 9 až 10 mld. Sk. Ako už vieme, od r. 2005 zrušením i tej poslednej z troj-daní sú daňové príjmy z troj-dane nulové... Akú zodpovednosť nesú hlavní iniciátori výpadkov daňových príjmov zo štátneho rozpočtu, ktorí väčšmi ako na záujmy spoločnosti pri novelách a rušení zákona o troj-dani mysleli viac na svojich dedičov a tých podnikateľov, ktorým neprekáža správať sa ako „free riders“ ?


Poznámky


[1] Po odchode generálnej riaditeľky daňovej a colnej sekcie MF SR E. Šimkovej z MF SR sa B. Ďurajka prihlásil do konkurzu na obsadenie uprázdnenej pozície, ale neuspel. Za generálneho riaditeľa tejto sekcie si ho vybral až I. Mikloš, ktorý ho vo vláde I. Radičovej urobil zodpovedným za kolaps informačného systému UNITAS a B. Ďurajka musel z MF SR nedobrovoľne odísť.

[2] Rada hospodárskej a sociálnej dohody počas prvého prerokovania návrhu vládneho zákona nedospela k dohode: kým KOZ SR s návrhom súhlasil s pripomienkami, AZZZ SR s ním nesúhlasila a požiadala o opätovné prerokovanie zákona. O dva dni na to RHSD s predloženým návrhom vládneho zákona vyjadrila súhlas s pripomienkami.

[3] Už podľa pôvodného zákona  do I. skupiny patrili: deti a ich potomkovia, rodičia a ostatní príbuzní v priamom rade a manželia.

[4] Ivan Špáni to komentoval takto: „ V predvolebnej ankete v septembri 1998 na otázku: Ste za zrušenie dedičských daní? odpovedali z deviatich lídrov politických strán „áno“ predsedovia komunistickej strany a strany Naše Slovensko. Predseda Strany demokratickej ľavice odpovedal: „ Ešte neviem, záleží na výške majetku.“ Lídri HZDS, SDK ani SOP zrušenie dane z dedičstva nesľubovali, boli proti. Demokratická strana, ktorej preferencie sa – po zohľadnení dvojpercentnej štatistickej chyby  - trvalo pohybujú pod nulou, však za pomoci opozície proti názoru koaličných partnerov, vlády ( tu sa, žiaľ, I. Špáni mýli, doplnila B. Sch.) a najmä zodpovednej ministerky financií presadila to, čo sľúbil predseda KSS: zrušenie dedičskej dane pre najbližších príbuzných zosnulého.“ Zomrieť a zaplatiť dane musí každý. Názory a analýzy. Hospodárske noviny, 16. 8. 2001.

[5] J. Langoš – disident, v rokoch poprevratovej federálnej vlády minister vnútra, v rokoch 1995-2000 predseda DS, sa neskôr stal zakladateľom Ústavu pamäti národa, zriadeného na základe zákona, ktorého bol predkladateľom. Zahynul pri autonehode v r. 2006. Pamätná tabuľa J. Langoša sa nachádza pred pôvodným sídlom Ústavu pamäti národa na námestí SNP v Bratislave.

[6] Podľa §67 ods. 1 zákona NR SR č.350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa vláda vyjadruje k poslaneckým návrhom zákonov.

[7] Dôvodová správa. Návrh poslanca národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zbierky o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov, tlač č. 785, Národná rada Slovenskej republiky, II. volebné obdobie.

[8] V ČR zákonodarný orgán zrušil daň z dedičstva pre najbližších príbuzných – analogicky – na základe opozičného poslaneckého návrhu zákona v auguste 1998.

[9] V uznesení vlády č. 126 zo 14.2.2001 vláda nesúhlasí s návrhom zákona poslanca J. Langoša.

[10] Now This: Millionaires Who Love Taxes. International Herald Tribune, 15.5.2001.

[11] Federálne sociálne programy v USA.

[12] Tamže.

[13] Podľa citovaného článku sa neplatila daň z prvých 675 tisíc dolárov a daňová sadzba v závislosti od daňového základu sa pohybovala v USA medzi 37 až 55 percentami.

[14] Wealthy Americans´ fight fox death tax on verne of defeat. Financial Times, 15.5.2001.

[15] Langoš: Dedičská daň je nemorálna. SME, 13. novembra 2000.

[16] Parlament prekvapujúco vystavil úmrtný list dani z dedičstva. Trend, 7.8.2012.

[17] Tamže.

[18] Tamže.

[19] J. Barta (podpredseda DS) a Ľ. Tóth (podnikateľ) v Domino fóre: „Oplatí sa pristaviť ešte pri do neba volajúcich absurditách, ako je daň z dedičstva a prevodu a prechodu nehnuteľností. Iba v posledných dňoch zrušená dedičská daň pre najbližších príbuzných a stále „živá“ daň z prevodu nehnuteľností sú typickými príkladmi nemorálnych daní.“ Dane a charakter štátu. Domino fórum,  zv.10, č. 15, 12.4.-18.4. 2001.

[20] Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 28. januára 1993 o odmenách a náhradách notárov §13, prislúcha notárovi odmena za konanie o dedičstve. Ak dedič  v I. skupine podľa pôvodného zákona o troj-dani pri daňovom základe 1 mil. Sk, v ktorom sa zohľadnili odpočítateľné položky, zaplatil daň 10 000 Sk, notárovi mohol zaplatiť poplatok vypočítavaný z tzv. všeobecnej ceny majetku až 19 500 Sk! Na rozdiel od kĺzavo- progresívnej dane z dedičstva, ktorá zaťažovala väčšie dedičstvo väčšou daňou, je však odmena notárovi nastavená ako kĺzavo - degresívna, t.j. s rastom základu sadzba klesá. Táto vyhláška platí – ťažko uveriť? – dodnes!

[21] Z môjho  vystúpenia v NR.

[22] Langošov návrh podporili P. Kanis (SDĽ), bývalý člen Poslaneckého klubu  SDĽ J. Tuchyňa a  J. Klemens (SDĽ) sa hlasovania zdržal. Pozri: Prehľad hlasovania č. 242 zo 6.4.2001, 46. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky.

[23]A. M. Húska: Dôležité bolo dostať koaličné sily do rozporu. SME on-line, 8.4.2001

[24] Tamže.

[25] Tamže.

[26] B. Ondruš: Postup Schmögnerovej pri zrušení dedičskej dane sa nedá vysvetliť. SME on-line, 24.4.2001.

[27] Vyhlásenie Republikového predstavenstva SDĽ. Bratislava, 9.4.2001.

[28] Predkladatelia návrhu zákona o troj-dani tlač č. 1025, II. volebné obdobie Národnej rady SR, máj 2001 okrem P. Tatára boli L. Gyurovszký (SMK), P. Osuský (Klub nezávislých), F. Šebej (Klub nezávislých), J. Šimko (SOP) a P. Prokopovič (SDK).

[29] Tamže.

[30] Dôvodová správa argumentovala, že výber tejto dane v ČR sa po zavedení 5- percentnej jednotnej sadzby zdvojnásobila. Žiaľ, ignorovala rozhodujúci faktor zvýšeného výberu tejto dane v ČR, ktorým bolo nadobudnutie účinnosti novej oceňovacej vyhlášky. V jej dôsledku výrazne vzrástol daňový základ, z ktorého sa daň vypočítala. Ťažko povedať, či navrhovatelia o tomto nevedeli, alebo sa rozhodli túto skutočnosť  zámerne zamlčať.

[31] Zomrieť a zaplatiť dane musí každý. Hospodárske noviny, 16.8.2001.

[32] Tamže.

[33] Mikloš prišiel o milióny aj rating. Pravda, 16.2.2012

[34] Zvyšovaniu daní sa podľa Mikloša Slovensko nevyhne. 14.2.2012. Aktuality.sk.

[35] Česká vláda dňa  23.5.2012 rozhodla o zvýšení lineárnej sadzby dane z prevodu a prechodu nehnuteľností z 3% na 4%. Zvýšenie tejto dane bolo súčasťou daňových úprav s cieľom zvýšiť daňové príjmy do rozpočtu štátu.

[36] Tento princíp je dodnes v Zákone č. 5852/2004 o miestnych poplatkoch a miestnom poplatku za odpady v znení neskorších predpisov v §12a. Daňové zákony v roku 2012. Pravda, 2012.

[37] Návrh na vyššiu daň. Pravda, 23. mája 2001.

[38] Podľa zámerov nového zákona o dani z dedičstva z februára 2001 príjmy z troj-dane do štátneho rozpočtu v r. 1999 predstavovali 1,54 mld. Sk (v r. 2000 predpoklad 1,63 mld, skutočnosť 1.895 mld SK).

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama