Reklama
Reklama

Kniháreň 2019 – november 2

Počet zobrazení: 680


Steven Pinker: Buď svetlo | Roman Holec: Hlinka. Otec národa?| Anton Baláž: Dva slovenské osudy. Špitzer – Mach | Dávid Púchovský: Katastrofa letu 001 na Zlatých pieskoch. | Fabian Saul: Boulevard Ring| Fabrice Le Hénanff: Wansee | Hans Rosling, Ola Rosling a Anna Rosling Rönnlund: Moc faktov. Desať dôvodov, prečo máme o svete mylné predstavy – a prečo sme na tom lepšie, ako si myslíme | Stephen Hawking: Stručné odpovede na veľké otázky | Ľudovít Hallon: Kronika Slovenského štátu 1939 – 1945


bud-svetlo.jpgSteven Pinker: Buď svetlo. Obhajoba rozumu, vedy, humanizmu a pokroku
 

Naozaj sa svet ženie do záhuby? Je myšlienka pokroku dávno prekonaná? V tejto výborne napísanej správe o stave ľudstva Buď svetlo v treťom miléniu nás kognitívny psychológ a známy intelektuál Steven Pinker nabáda, aby sme ani na okamih nepodľahli hrôzostrašným novinovým titulkom a proroctvám o konci sveta, ktoré odkrývajú naše najhoršie stránky a brnkajú na naše nižšie pudy. Namiesto toho sa pozrime na fakty. Pinker nám predkladá sedemdesiatpäť dych berúcich grafov a na ich základe dokazuje, že dĺžka života, zdravie, prosperita, bezpečnosť, mier, vzdelanie a pocit šťastia sú na vzostupe nielen v západnej Európe, ale v celosvetovom meradle. Tento pokrok nie je výsledkom pôsobenia záhadných vesmírnych síl. Je darom osvietenstva, čiže presvedčenia, že vedomosti dokážu zabezpečiť rozkvet ľudstva. Ani zďaleka pritom nejde o naivné rojčenie.
    Na vlastné oči vidíme, že plody osvietenstva fungujú aj dnes. Treba ich však brániť, a to oveľa úpornejšie než kedykoľvek predtým. Osvietenstvo pláva proti prúdu ľudskej povahy, ktorá má sklon vytvárať kmeňové spoločenstvá, autoritatívne režimy, vedie k démonizovaniu a k viere v čary. Demagógovia všetkých krajín sa snažia naplno využiť práve ľudskú povahu. Proti osvietenstvu vedú zákopovú vojnu aj mnohí intelektuáli, politici či veriaci, ktorí tvrdia, že západnej civilizácii hrozí bezprostredný zánik. Výsledkom je zhubný fatalizmus a úsilie zničiť neoceniteľné inštitúcie liberálnej demokracie a globálnej spolupráce.
    Pinker si všíma predovšetkým zdroje súčasného cynizmu a zastrašovania. Sú všetci ľudia od prírody iracionálni? Potrebujeme náboženstvo, aby sme vysvetlili morálku? Zostali sme po období modernizmu osamotení a podliehame samovražedným myšlienkam? Naozaj žijeme v „post-pravdivej“ dobe? V „ére teroru“? A všetko sa skončí apokalyptickou jadrovou vojnou, nedostatkom a vyčerpaním zdrojov, nezvratnou zmenou klímy a nadvládou umelej inteligencie? Intelektuálne podkutá a elegantne napísaná kniha Buď svetlo je obhajobou rozumu, vedy a humanizmu. Ideálov, ktoré musíme brániť, aby sme mohli zabezpečiť pokrok, napredovať a vyvíjať sa k dokonalejšiemu stavu spoločnosti.
Tatran, 2019, 648 strán.
 

holec_otec_naroda.jpgRoman Holec: Hlinka. Otec národa?


Kniha o životnom príbehu Andreja Hlinku, o jeho postojoch, ambíciách, úspechoch i prehrách. Ide o kontroverznú osobnosť, ktorá tak počas svojho života, ako aj desaťročia po ňom rozdeľovala spoločnosť i historikov. To v plnej miere platí až do dnešných dní. Možno v ňom vidieť Otca národa i jedného z najhorúcejších kandidátov na titul Najväčší Slovák. Rovnako však v ňom možno vidieť človeka, ktorý si pestoval svoj kult a autoritárskymi postojmi dláždil cestu k režimu, ktorý sa – už po jeho smrti – vďaka priaznivému kontextu presadil na Slovensku.
... Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske a sociálne dejiny, v súčasnosti najmä dejiny šľachty a environmentálna história. Je autorom 17 samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v 15 krajinách sveta. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis. Pracuje v Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.
Marenčin PT, 2019, 320 strán
 

balaz_mach_spitzer.jpgAnton Baláž: Dva slovenské osudy. Špitzer – Mach


Kniha Dva slovenské osudy je rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma výraznými postavami našej nedávnej histórie, ktoré zosobňujú dve protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud poznal z rodiska, keďže vyrastal neďaleko pracovného tábora pre Židov v Novákoch. Po návrate Alexandra Macha z väzenia v roku 1968 s ním Špitzer viedol dialóg o jeho podiele na tragickom osude slovenských Židov počas Slovenského štátu. Navrhol A. Balážovi, vtedy poslucháčovi žurnalistiky, napísať diplomovú prácu o Machovej novinárskej tvorbe. Od ich prvého stretnutia v Univerzitnej knižnici v apríli 1969 až do ich prerušenia Štátnou bezpečnosťou v polovici sedemdesiatych rokov sa v knihe odvíja príbeh rozhovorov, v ktorých mal autor možnosť zoznámiť sa nielen s Machovou novinárskou tvorbou, jeho polemikami i priateľstvom s poprednými komunistickými intelektuálmi Novomeským a Clementisom, „z prvej ruky“ poznať a zaznamenať Machov pohľad na celú garnitúru slovenských i nemeckých politikov, osobitne na Tuku a Hitlera a byť svedkom jeho úvah, za akých okolností a za akú cenu vznikol a existoval Slovenský štát.
.... Juraj Špitzer sa v čase vylúčenia z literatúry a zákazu publikovania vracal vo svojich textoch i rozhovoroch k svojej odbojárskej identite, k osudu židovskej partizánskej jednotky, ktorej bol prvým veliteľom a hľadal aj odpovede na otázku, prečo nechcel byť Žid ani v povojnovej slovenskej spoločnosti. Sugescia autorovho rozprávania o stretnutiach s Jurajom Špitzerom a Alexandrom Machom v podobe „paralelných osudov“ odrážajúcich ich životy a myslenie je v knihe doplnená úryvkami z Machových doteraz nepublikovaných denníkov, ktoré si viedol po návrate z väzenia aj Špitzerovým prežívaním normalizačných rokov, overovaním si hodnoty židovstva vo svete stále zaťaženom antisemitizmom. Ich príbehy nestrácajú svoju aktuálnosť ani v súčasnosti.
Marenčin PT, 2019, 288 strán
 

katastrofa-letu-001-na-zlatych-pieskoch.jpgDávid Púchovský: Katastrofa letu 001 na Zlatých pieskoch. Skutočný príbeh lietadla IL-18 OK-NAB na linke z Prahy do Bratislavy
 

Katastrofa letu 001 na Zlatých pieskoch. Najznámejšia letecká tragédia v Československu si vyžiadala 76 ľudských životov. V letné dopoludnie 28. júla 1976 nikto z oddychujúcich dovolenkárov na jazere Zlaté piesky netušil, že sa v priebehu pár sekúnd stane svedkom nečakaného pádu lietadla Československých aerolínií a následných zúfalých snáh zamestnancov z letiska o záchranu tých, ktorí mohli pád prežiť. Komunistický režim nikdy verejne nepublikoval závery vyšetrovacej správy. Pozostalí dodnes netušia, čo sa odohrávalo v kokpite počas posledných sekúnd letu nad Bratislavou. Zmes článkov a svedectiev vydaných po roku 1989 priniesol aj pravdivé, aj konšpiračné teórie.
    Autor strávil rok skúmaním dokumentov v archívoch a rozhovormi s pamätníkmi a odborníkmi na vtedajšie letectvo, aby na konci pátrania dokázal uzavrieť prípad letu číslo 001 a odpovedať na otázku: Prečo lietadlo Iljušin IL-18 OK-NAB havarovalo.
Dixit, 2019, 264 strán
 

bulevard_ring.jpgFabian Saul: Boulevard Ring


Boulevard Ring, jeden z centrálnych okruhov ruskej metropoly. Fabian Saul ako flanér krúži po tomto prstenci Moskvy a skladá kúsok po kúsku obraz mesta, v ktorom sa stretáva minulosť s budúcnosťou a všetky cesty končia niekde v bludisku. Objavuje mikrokozmos mesta, kde každé zastavenie prináša nové objavy.
Literárna bašta. 2019, 104 strán

 

wansee.jpgFabrice Le Hénanff: Wansee

 

Vila ve Wannsee na předměstí Berlína, 20. února 1942. Patnáct vysokých představitelů Třetí říše se zde na popud Reinharda Heydricha sešlo, aby prakticky naplánovalo „konečné řešení židovské otázky“. Po jejich konferenci neměla zůstat ani stopa, přesto se zápis jednoho z účastníků zachoval. Le Hénanffův komiks vychází z dobových dokumentů. Působivou kombinací umělecké nadsázky a historické přesnosti vytváří mrazivou atmosféru, v níž vyplouvají na povrch neshody a mocenské boje uvnitř nacistického státního aparátu i hrůznost záměru, s nímž se tito pohlaváři chystají vymazat z povrchu zemského veškeré židovské obyvatelstvo.
Argo, 2019, 88 strán
 

moc_faktov.jpgHans Rosling, Ola Rosling a Anna Rosling Rönnlund: Moc faktov. Desať dôvodov, prečo máme o svete mylné predstavy – a prečo sme na tom lepšie, ako si myslíme
 

Na základné otázky o našej planéte, napr. koľko percent populácie žije v extrémnej chudobe, akým tempom rastie počet obyvateľov, aká je úroveň vzdelávania, aký násilný je náš svet, ako nás ohrozujú klimatické zmeny, odpovedá väčšina ľudí nesprávne. Mnohí sa v odhadoch mýlia do takej miery, že odpovede učiteľov, novinárov, investičných bankárov a hoci aj laureátov Nobelovej ceny by dosiahli horšie výsledky ako úplne náhodné odpovede šimpanzov.
    Hans Rosling, švédsky lekár, vedec, profesor medzinárodného zdravia a fenomén globálnych konferencií na TED-e, spolu so svojimi spolupracovníkmi v knihe Moc faktov ponúka čitateľom revolučne nové vysvetlenie tohto javu. Odhaľuje desať inštinktov, ktoré ovplyvňujú náš pohľad na svet – od tendencie rozdeľovať svet na dva tábory (zvyčajne na my a oni), cez spôsob, ako vnímame správy z médií, až po to, ako vnímame pokrok (sme presvedčení, že svet speje k horšiemu).
    Ukazuje sa však, že svet je napriek všetkým nedostatkom v oveľa lepšom stave, než si myslíme. Neznamená to, že neexistujú reálne problémy a riziká. No ak sa neustále všetkého obávame a odmietame vychádzať pri vnímaní sveta z faktov, ľahko sa nám stane, že prehliadneme práve najväčšie hrozby.
    Moc faktov je inšpirujúca kniha, plná zaujímavých informácií a napínavých príbehov. Zásadne zmení náš spôsob vnímania a hodnotenia sveta a vo svetle pravdivých faktov nás naučí reagovať na krízy a výzvy budúcnosti.
Tatran, 2019, 336 strán
 

strucne-odpovede-na-velke-otazky.jpgStephen Hawking: Stručné odpovede na veľké otázky


Počas celej svojej výnimočnej životnej a profesionálnej dráhy Stephen Hawking rozšíril naše poznatky o vesmíre a objasnil niektoré z jeho najväčších záhad. A hoci jeho teoretická práca o čiernych dierach, imaginárnom čase a viacnásobných históriách zaviedla jeho myseľ do najvzdialenejších končín vesmíru, Hawking bol vždy presvedčený, že pomocou vedy dokážeme vyriešiť problémy aj na našej planéte. V čase, keď čelíme potenciálne katastrofickým zmenám na Zemi – od zmeny podnebia cez ubúdania prírodných zdrojov po hrozbu umelej super inteligencie –, obrátil Stephen Hawking pozornosť na najnaliehavejšie otázky ľudstva. Stručné odpovede na veľké otázky, posledná kniha Stephena Hawkinga, je intelektuálne podnetným, vášnivo vyargumentovaným osobným pohľadom vedca na výzvy, ktorým čelíme ako ľudstvo, a na to, kam ako planéta ďalej smerujeme.
Slovart, 2019, 232 strán

 

kronika-slovenskeho-statu-1939-1941.jpgĽudovít Hallon: Kronika Slovenského štátu 1939 – 1941


Máloktoré obdobie slovenských dejín vyvoláva toľko emocionálne nasýtených aj racionálne podložených hodnotení ako príbeh prvého samostatného štátu v rokoch 1939 - 1945. Slovenský štát, od 21. júla 1939 Slovenská republika, dostal rozporuplnosť do vienka už pri svojom zrode. Najnovší príspevok do neraz bolestivej, ale o to potrebnejšej národnej sebareflexie, ktorá z toho vyplýva, ponúka kolektív autorov z Historického ústavu SAV pod vedením PhDr. Ľudovíta Hallona, DrSc. v spolupráci s Vojenským historickým ústavom a Ottovým nakladateľstvom. Kronika Slovenského štátu 1939 – 1945 zachytáva históriu formou chronologicky koncipovanej publikácie, ktorá takmer deň za dňom odkrýva dôležité historické medzníky, ako aj každodenné udalosti v jednotlivých oblastiach života slovenskej spoločnosti a sprevádza ich obrazovým materiálom a mapami.
    Odborne a s maximálnou mierou objektivity, ale zároveň čitateľsky prístupne a zrozumiteľne kniha približuje medzinárodné postavenie Slovenska v rokoch 1939 - 1945, vzťahy s Nemeckom, politický systém a ideológiu režimu, jednotlivé oblasti vývoja hospodárstva, infraštruktúry a techniky, armádu a vojenstvo, bezpečnostné a represívne zložky, perzekúciu etnických a náboženských skupín, osobitne židovskej komunity, prenasledovanie politických odporcov, domáci a zahraničný odboj, ako aj ľudský rozmer každodenného života dobovej spoločnosti, teda sociálne pomery, životnú úroveň, rozvoj kultúry, školstva, vedy a umenia, turizmu a cestovného ruchu, športu, módy a iných každodenných aktivít. Hlavnú textovú líniu navyše heslovito dopĺňa chronologický prehľad udalostí, tentoraz aj s načrtnutím diania na medzinárodnopolitickej scéne.
    Vzhľadom na široký záber je kronika rozdelená na dva diely. Ako medzník slúži udalosť zásadného významu - napadnutie Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom 22. júna 1941.
Ottovo nakladateľstvo, 2019, 272 strán

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama