Reklama
Reklama

Kniháreň 2019 – september 1

Počet zobrazení: 1047

Daniela Kodajová a kol.: Živena. 150 rokov Spolku slovenských žien | David Wallace-Wells: Neobývateľná Zem. Život po oteplení | Ladislav Kováč / Zdeněk Neubauer: Listy o biologii. Korespondence 1975-1990 a další texty | Joseph Roth: Leviatan a iné prózy | Jerzy Kosinski: Pomaľované vtáča | Juraj Činčura: História oceánov | Slavomír Michálek, kol. aut.: Muži diplomacie
 

zivena.jpgDaniela Kodajová a kol.: Živena. 150 rokov Spolku slovenských žien


Prvá súhrnná publikácia o Živene, spolku slovenských žien, vychádza pri príležitosti 150. výročia jej založenia. Predstavuje kľúčové i menej známe osobnosti spolku, jeho poslanie a bohatú kultúrnu a osvetovú činnosť od minulosti až po súčasnosť.
    Živena, najstarší slovenský ženský spolok, vznikol z iniciatívy mužov angažujúcich sa v slovenskom národnom hnutí v Rakúsko-Uhorsku v roku 1869. Zásluhou spolku sa v roku 1919 (po päťdesiatročnom úsilí) podarilo otvoriť prvú slovenskú vyššiu dievčenskú školu. Živena pomáhala ženám zo všetkých spoločenských vrstiev zmeniť život, ktorý im nevyhovoval - stať sa finančne nezávislou od muža, vedieť sa postarať sama o seba a svoje deti, odísť z nefunkčného manželstva, požadovať slušné zaobchádzanie na úradoch atď. Najväčší počet členov a členiek dosiahla v podmienkach demokratického Československa - v roku 1929 ich bolo štyritisíc.
    Živeniarky vyznávali a dodnes vyznávajú zásadu apolitickosti a nadkonfesijnosti: koncom tridsiatych rokov odolali nátlaku stať sa len spolkom evanjelických žien, v období vojnovej Slovenskej republiky zase odmietali vylúčiť zo svojich radov židovské ženy. V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch vzdorovali obom totalitám 20. storočia, a keď sa u nás v roku 1989 začala obnova demokratického zriadenia, opäť dokázali osloviť mladé ženy moderným programom. V súčasnosti má spolok asi tisíc členiek a členov.
Slovart, 2019, 304 strán


zem_oteplenie.jpgDavid Wallace-Wells: Neobývateľná Zem. Život po oteplení


Je to horšie, oveľa horšie, ako si myslíte. Pomalosť zmeny klímy je rozprávka, zrejme rovnako zhubná ako tá, podľa ktorej sa klíma vôbec nemení. Ak vaša úzkosť pramení len zo strachu z narastajúcej hladiny morí, je to sotva vrchol ľadovca hrôz, ktoré už možno počas svojho života zažijú dnešní tínedžeri. Dnešné vlny horúčav a lesné požiare sú len predohrou k zmenám, ktoré nastanú. A prichádzajú rýchlo. Bez revolúcie v spôsobe života miliárd ľudí sa niektoré časti Zeme môžu do konca tohto storočia stať neobývateľnými a iné hrozivo nehostinnými.
    Na svojej ceste do blízkej budúcnosti David Wallace-Wells predstavuje klimatické pohromy, ktoré nás čakajú a zmenia podobu sveta. Zároveň však otepľovanie planéty zmení aj našu politiku, kultúru, vzťah k technológiám a pohľad na históriu. Zmena klímy zasiahne všetko a pretvorí každý aspekt ľudského života.
    Neobývateľná Zem je meditáciou nad devastáciou, ktorú sme sami spôsobili, a zároveň plamennou výzvou do boja. Viac ako polovicu uhlíka vypusteného do atmosféry sme vyprodukovali v uplynulých troch desaťročiach. Znamená to, že ak sme planétu priviedli na pokraj klimatickej katastrofy počas jednej generácie, zodpovednosť za to, aby sme sa jej vyhli, má tiež len jedna generácia. Všetci ju poznáme. Je to naša generácia.
Premedia, 2019, 288 strán
 

biologie_obalka.jpgLadislav Kováč / Zdeněk Neubauer: Listy o biologii. Korespondence 1975-1990 a další texty


Kniha poskytuje pohled na život dvou mimořádných osobností české a slovenské biologie, filosofie a veřejného života. Zdeněk Neubauer (1942–2016) a Ladislav Kováč (*1932) začali svou akademickou kariéru jako vynikající biologové, aby pak během československé normalizace byli nuceni přežívat v nezáviděníhodných polooficiálních strukturách, zbaveni možnosti pracovat a učit. Nevzdali se, působili dál, a v r. 1990 se do akademického i veřejného života s plným nasazením vracejí. Větší část tohoto svazku tvoří dochovaná korespondence z let 1975–1990, která plasticky ilustruje duchovní zápasy a polemiky obou protagonistů. Dopisy jsou doplněny výborem článků z let po r. 1990. Pro lepší pochopení dobových souvislostí editoři proložili text vzpomínkami, samizdatovými články, životopisy a literárními odkazy.
Malvern, 2019, 514 strán


joseph-roth-leviatan-a-ine-prozy.jpgJoseph Roth: Leviatan a iné prózy


Tri novely Josepha Rotha, predstavené v tejto knihe, vychádzajú v slovenčine prvýkrát. Ich spoločnou črtou sú isté nadčasové morálne posolstvá, ktoré sa autor snažil sprostredkovať.
    V prvej novele ešte cítiť vplyv smeru „nová vecnosť“, tento náhlivý štýl úsečných výpovedí však v texte postupne mizne a Rothovo rozprávačské majstrovstvo sa môže naplno prejaviť. Adam Fallmerayer je, rovnako ako ostatní Rothovi hrdinovia, hnaný túžbou. Lenže jeho túžba je zničujúca, neberie ohľad na nikoho a Fallmerayer jej sebecky všetko obetuje.
    Príbeh novely Leviatan sa odohráva približne desať rokov pred začiatkom prvej svetovej vojny. Leviatan je netvor vzbudzujúci hrôzu a sám Boh ho opisuje v Knihe Jób. Židovský obchodník s koralmi žije spočiatku v úplnej zhode s vierou svojich otcov a v mieri so svojimi zákazníkmi. No tento idylický svet sa postupne rozpadáva ako domček z kariet a podobne sa rozpadáva i život hlavnej postavy.
    Novela Legenda o svätom pijanovi sa objavila v roku 1939 a všeobecne sa považuje za literárny odkaz Josepha Rotha. Zachytáva posledné tri týždne v živote parížskeho tuláka. Prostredníctvom tohto melancholického príbehu autor do istej miery zosmiešňuje svoj vlastný osud. Melancholický a zároveň tak trochu uštipačný, nevtieravý ironický tón sa postupom času stali pre autora charakteristickými presne tak ako používanie nevšedných, prekvapujúcich obrazov.
Premedia, 2019, 120 strán


kosinski-pomalovana.jpgJerzy Kosinski: Pomaľované vtáča


V jeseni roku 1939 rodičia v nemenovanej krajine v stredovýchodnej Európe pošlú svojho šesťročného syna na vidiek, aby ho uchránili pred hrôzami vojny. Ďaleko od civilizácie sa nevinné chlapča postupne stretáva s nepochopiteľnou zaostalosťou, poverčivosťou, zlobou, najobludnejšími formami násilia a prejavmi sexuálnych úchyliek.
    Nevinný naivný chlapec uvažuje, kde sa berie násilie, načo je dobré a ako sa mu vyhnúť. Odpovede a ochranu nachádza postupne v primitívnych kultoch, u Boha, Diabla, v nacizme aj komunizme, až napokon stratí nielen všetky ideály, ale aj nevinnosť. K tomu všetkému ho ženie najsilnejšia ľudská túžba – prežiť.
    Na pozadí mimoriadne naturalistického diela (nedávajte ho čítať deťom) sa odohráva silný príbeh o vplyve ľudských pudov, nenávisti, zlobe, hlúposti a túžby po pomste. Jeden z najkontroverznejších románov dvadsiateho storočia, preložený do vyše tridsiatky jazykov, sa takmer po polstoročí od prvého vydania dočkal aj slovenského prekladu. Čitateľ sa môže presvedčiť, že jeho odkaz je napriek drsnej forme predovšetkým humanistický.
Ikar, 2019, 240 strán


historia_oceanov.jpgJuraj Činčura: História oceánov


Svoju históriu majú národy aj štáty, obyvatelia všetkých kontinentov Zeme, planéty, na ktorej žijeme. Svoju históriu však majú aj modré oceány, ktorých celková rozloha je väčšia, ako plocha všetkých súší. Preto sa neraz o Zemi hovorí, ako o modrej planéte.
    Spoznáme nielen prvú dažďovú kvapku, ktorá dopadla do takmer 3 miliardy starého popola, čo stuhol na pevnú horninu, ale aj názory ľudí na vodu od praveku až dodnes. Ich úctu k vode a vieru v jej zázračné vlastnosti. Dozvieme sa, že súčasné oceány nie sú stále, ale že sa ustavične vyvíjajú. Pohybujú sa na jednotlivých litosférických platniach, z ktorých pozostáva naša Zem. Dôsledkom pohybu platní a s nimi oceánskeho dna sú aj katastrofické procesy – zemetrasenia, cunami a sopečná činnosť, ktoré si takmer každoročne vyžiadajú v rôznych častiach sveta nejeden ľudský život a spôsobia obrovské materiálne škody. Takisto sa dozvieme o tropických búrkach, o zničujúcej sile hurikánov a tajfúnov, čo sa rodia nad tropickými vodami a neľútostne udierajú na priľahlé kontinenty.
    Spoznáme aj odvážnych mužov – prvých moreplavcov a objaviteľov. Ich predchodcami boli často iba legendárni hrdinovia alebo starovekí bohovia Mezopotámie a Egypta. Dozvieme sa, ako Indický oceán vytlačil z mapy sveta prehistorický oceán Tethys, ako Atlantický oceán oddelil Severnú a Južnú Ameriku od Európy a Afriky a Tichý oceán a deje prebiehajúce na jeho dne vytvorili pri jeho okrajoch Ohňový prstenec plný prírodných katastrof.
    Na dnách morí a oceánov sa ukladali sypké sedimenty, ktoré časom stuhli na tvrdý kameň. Ten sa neraz stal dôležitým stavebným materiálom a dodnes tvorí fasády budov, ktoré skrášľujú ulice a námestia na celom svete.
    Široká škála prírodných procesov prebiehajúcich v dnešných oceánoch a ich súvislosť s osudmi ľudskej spoločnosti, o ktorých informuje kniha, ju zaraďujú k moderným dielam literatúry faktu.
Veda, 2019, 360 strán


muzi_diplomacie.jpgSlavomír Michálek, kol. aut.: Muži diplomacie
 

Osudy jedenástich slovenských diplomatov od Štefánika po Clementisa pohľadom popredných historikov s bohatou fotografickou prílohou, grafická úprava Peter Rašla.
Spolok Martina Rázusa, 2018, 485 strán

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama