Kniháreň – marec 2015/2

Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov | Andrew Farlow: Kolaps a jeho dôsledky | Robert S. Kaplan: Pomsta geografie | Ivan Laluha a kolektív: Alexander Dubček - jeho doba a súčasnosť | Richard Tarnas: Vášeň západnej mysle | Zygmunt Bauman: Tohle není deník

Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov I., II. zv.

Od najstarších čias po súčasnosť Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách

Publikácia vznikla ako kolektívne dielo vedeckých pracovníkov Historického ústavu SAV v spolupráci s prizvanými odborníkmi z iných historických vedeckých inštitúcií. Predchádzal jej niekoľkoročný široký výskum v domácich i zahraničných archívoch, knižniciach, múzeách a galériách, podrobné štúdium dobovej tlače a literatúry, ako aj iných materiálov písomnej i materiálnej povahy. Obsahuje údaje z politických a hospodárskych dejín, z dejín kultúry, vedy a techniky, z cirkevných i vojenských dejín, z dejín diplomacie, z oblasti sociálneho vývoja, z demografického vývoja, z dejín školstva, zdravotníctva, športu, z oblasti každodennosti, z vývoja prírodných podmienok obklopujúcich človeka, z pôsobenia človeka na prírodu a životné prostredie a podobne. Zachytávajú základné údaje nielen o živote Slovákov v zahraničí, ale aj o vývoji národnostných menšín na území Slovenska. Dôležitým prínosom je začlenenie udalostí a dát zo svetových a predovšetkým európskych dejín, ktoré bezprostredne alebo sprostredkovane súviseli s vývojom na našom území, resp. mali vplyv na vývoj našich dejín. Publikácia tak zaraďuje Slovensko a jeho dejiny do širších medzinárodných súvislostí.
VEDA, vydavateľstvo SAV, 2014, 1 390 strán

Andrew Farlow: Kolaps a jeho dôsledky
 

V rokoch 2007 a 2008 svet zažíval finančný a ekonomický kolaps. Táto kniha odhaľuje jeho príčiny vrátane čoraz väčšej globálnej ekonomickej nerovnováhy, rozmach vo využívaní nových finančných nástrojov, nesprávneho riadenia rizík i úloh, ktoré pri kolapse zohrali bývanie a zadlžovanie. Odkrýva dôkazy o tom, že keď ku kolapsu došlo, nebolo vo svete všetko v poriadku a že mnohí politici a finanční lídri hroziace nebezpečenstvá ignorovali. Autor, uznávaný odborník v oblasti ekonómie na fakulte Oriel College Oxfordskej univerzity, popisuje kľúčové udalosti kolapsu a vysvetľuje hlavné mechanizmy, ktoré prispeli k jeho urýchleniu. Záchranné nástroje zo strany bánk podrobuje bližšiemu ekonomickému rozboru, pričom osobitnú pozornosť venuje skrytým spôsobom ich fungovania a objasňuje, kto v skutočnosti znáša príslušné náklady a v akej miere dochádza k vzniku nových rizík. Hodnovernosť argumentov uvedených v knihe sa zvyšuje aj vďaka tomu, že autorovi sa podarilo identifikovať kľúčové faktory kolapsu a upriamiť na ne pozornosť verejnosti ešte pred jeho vypuknutím. Na margo tejto knihy Charles Goodhart, emeritný profesor na Londýnskej škole ekonómie, odbor bankovníctvo a financie, poznamenal: „Andrew Farlow napísal doteraz najzaujímavejšiu knihu o finančnom kolapse (respektíve v období pred ním, počas neho a po ňom), v ktorej sa pod rúškom živého rozprávania o odhalených ľudských slabostiach skrýva úctyhodné úsilie (dvadsaťdvastranová bibliografia obsahujúca autorove prednášky). Keby som mal odporučiť zvedavému laickému čitateľovi jednu jedinú knihu o tom, čo sa vlastne udialo, bolo by to práve toto dielo.“
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2014, 488 strán

Robert S. Kaplan: Pomsta geografie

Kniha zřejmě nejvýznamnějšího současného autora z oboru geopolitiky, která je jedním z hlavních děl na téma globálního vývoje světa, která v poslední době vyšla. Autor se snaží popsat základní předurčení historického vývoje jednotlivých oblastí světa tím, v jaké geografické poloze se nacházejí a jak tato ovlivňuje jejich osudy a další možný vývoj. Jde o jednu z nejdiskutovanějších knih z oblasti mezinárodní politiky a vztahů posledních let. Nové aktuálnosti nabývá také v souvislosti s posledními událostmi na východ od České republiky.
Bourdon, 2015, 384 strán

 

Ivan Laluha a kolektív: Alexander Dubček - jeho doba a súčasnosť

Alexander Dubček patrí k tým osobnostiam moderných slovenských dejín, ku ktorým sa historici, a nie len oni, ale aj širšia verejnosť, neustále vracajú. A to tak z hľadiska jeho zástoja v dramatickom období roku 1968, ako aj skutočnosti, že sa stal do značnej miery symbolom zápasu za demokratickú premenu spoločnosti, za občianskej práva a ľudskú dôstojnosť. Ústav politických vied SAV sa pri realizácii svojej dlhodobej výskumnej línie – Osobnosti slovenskej politiky – zaoberal životom a dielom Alexandra Dubčeka výstupmi z viacerých vedeckých konferencií a seminárov. Knižné publikácie Revolučné a protitotalitné hnutia v Európe po II. svetovej vojne (2004) a Alexander Dubček – politik, štátnik, humanista (2009), priblížili A. Dubčeka odbornej aj širšej verejnosti z rozličných aspektov. Predkladaný zborník svojím obsahom ďalej rozširuje a prehlbuje doposiaľ získané poznatky. Prináša aj názory autorov, ktoré odrážajú rôznosť pohľadov na podmienky a limity doby, v ktorej A. Dubček pôsobil. Z publikovaných príspevkov vyplýva, že Dubčekovo politické myslenie a konanie obsahuje podnety aj pre súčasnosť.
VEDA, vydavateľstvo SAV, 2014, 224 strán

Richard Tarnas: Vášeň západnej mysle

Richard Tarnas (1950, Ženeva) vyučuje filozofiu a kultúrne dejiny na Kalifornskom inštitúte integrálnych štúdií v San Franciscu, na ktorom založil aj program Filozofia, kozmológia a vedomie. Vášeň západnej mysle sa stala medzinárodným bestsellerom používaným na mnohých univerzitách ako základný študijný text. R. Tarnas vo svojej rozsiahlej knihe bravúrne podáva drámu navzájom si odporujúcich otázok spojených s mysľou a hmotou, vierou a rozumom, kozmológiou a vedou, slobodou a determinizmom. Dielo možno považovať za najkreatívnejšie a najkomplexnejšie podanie dejín západného myslenia, predstavuje brilantný prehľad vývoja západného chápania sveta v mimoriadne prístupnej forme. Len sama kapitola sumarizujúca postmodernú myseľ je hodná ceny tejto knihy. R. Tarnas sa prihovára k stavu, v ktorom ako ľudské bytosti žijeme na sklonku starého a na začiatku nového milénia. Problémy premieňa na výzvy a s konštantnou presnosťou ukazuje miesta, na ktorých je tieto výzvy možné úspešne zdolať. Autor vo svojom diele obsiahol ohromujúce množstvo informácií, no zároveň myseľ čitateľa chráni pred zmätkom, ktorý by v nej všetko toto poznanie mohlo veľmi ľahko vyvolať. Ako to dokázal? Nerozpráva nám primárne o veciach, ktoré uchopila jeho myseľ, ale o veciach, ktoré uchopili jeho myseľ. Práva preto je jeho rozprávanie pre čitateľa také okúzľujúce.
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015, 584 strán

Zygmunt Bauman: Tohle není deník

Datované postřehy a aktuální úvahy jednoho z nejvnímavějších sociálních myslitelů dneška zaznamenané od podzimu r. 2010 do jara 2011 nejsou ani tak osobní reflexí, ale spíše pokusem o zachycení příznaků naší doby v jejich pohybu – možná v době, kdy jsou teprve sotva patrné, ale rozhodně před tím, než dozrají v nějakou běžnou, až příliš důvěrně známou formu, která je tak banální, že už jí ani nevěnujeme pozornost. Některé se nám nadlouho usadí v každodenním životě, jiné se rozplynou a vytratí dřív, než si jich stačíme všimnout, zaznamenat je a blíže prozkoumat: v našem rychlém, proměnlivém a kaleidoskopickém světě můžeme jen sotva předvídat, kam zamíří, a předem odhadnout, které z nich nabydou na objemu a na významu a které od začátku nemají naději na úspěch.
Academia, 2015, 204 strán